Ptali jste se: Dalibor Jenis

Mladí ľudia majú skôr záujem o populárnu hudbu alebo muzikály. Ako má dnes laik preniknúť do sveta opery? (Janka, Bratislava)

Určite sa to nedá šibnutím kúzelného prútika zo dňa na deň. Je to celospoločenský problém. Kultúra je celkovo v poslednom čase vytlačená rôznymi komerčnými projektmi. Ak chceme vychovať publikum, musíme začať už v predškolskom veku, tak ako som to mal možnosť vidieť vo Francúzsku. Na predstavení Čarovnej Flauty alebo dokonca Janáčkovej Liške Bystrouške, divadlo bolo plné malých detí, ktoré boli vopred dobre informované o príbehu. Som presvedčený, že ich návšteva v opere nebola posledná…

V akej rodine ste vyrastali? Boli ste exhibicionista? (PJ)

Vyrastal som v nie príliš dobrých podmienkach, moji rodičia sa rozišli keď som mal len 13 rokov a exhibicionizmus sa vo mne prebudil, až keď som mal pocit, že niečo naozaj ovládam… Potom som mal radosť z toho ako som si niekde na nejakom Jazzovom festivale, ako 16 ročný zahral sólo na basgitare, po ktorom išlo publikum explodovať… Neviem, či to bol exhibicionizmus, no mne to robilo veľkú radosť…

Slyšela jsem o Vás, že jste začínal jako baskytarista. Hrajete ještě? Jak jste se vůbec dostal k opeře? (Dana Š.)

Druhou odpoveďou som sa vlastne premostil k tretej otázke. Basgitara bola moja prvá vášeň a ako pomerne veľmi mladý som sa vďaka svojim schopnostiam dostal do profesionálnych zoskupení muzikantov, ktorých mi mnohí závideli… Dnes hrám na tomto nástroji len občas, ale je to hlavne preto, lebo sa musím stále niečo nové učiť… Vždy, keď mám viac voľna, beriem svoju “basu” so sebou a po nociach si hrám, ako za starých čias… K opere som sa dostal práve cez angažmán v Big Bande Bratislavského konzervatória… Jedného dňa ma zobral gitarista na koncert, ktorý organizovalo konzervatórium a tam som sa stretol so svojou terajšou manželkou… Tá ma z Jazzovej cesty priviedla k opere…

V každom meste vás čaká iné javisko a podmienky, ako si s tým viete poradiť? A čo vy a tréma? (Jana Koľveková)

Každé mesto je iné, ale divadlo je stále divadlo, veľký rozdiel nevidím a nemám s tým vôbec problém. Trému by som možno zamenil za slovo zodpovednosť, aby to nevyznelo príliš sebavedomo, keď poviem, že trému už nepoznám…

Každý umelec má svoje metódy pri príprave na novú úlohu. Aké sú tie Vaše? (Eva A., Košice)

Posledné roky svoj systém prípravy obmieňam a zdá sa mi to stále jednoduchšie… Prvotne si vypočujem pomerne veľké množstvo nahrávok, aby som pochopil rôzne hudobné poňatia a interpretácie jednotlivých spevákov. Všetko kontrolujem s notovým zápisom, aby som pochopil, kto sa k originálu najviac priblížil… Následne sa rolu naučím… Potom si nahrávam svoju vlastnú interpretáciu a dolaďujem to, čo sa mi nepozdáva…

Ako vyzerá obyčajný pracovný u Vás? Staráte sa nejako zvlášť o svoj hlas? (Filip Peter)

Možno som atypický spevák, ale ja robím všetko to, čo by operní speváci robiť nemali… Nemám vôbec žiadnu špeciálnu životosprávu, holdujem dobrému vínu, jedlu a chladenej minerálke… Keď ma cifra na váhe prekvapí, tak zájdem do posilňovne, hrám tenis a milujem prechádzky v prírode…

Nemohu zapomenout na Vaši paní, když před lety v Praze zpívala Rusalku. Teď už jsem o ní ale dlouho neslyšela – jak se má, zpívá ještě? (Jana Machová, Praha)

Moja manželka už nespieva. Rozhodla sa skončiť, lebo jej sporadické spievanie veľkých postáv prinášalo stále viac stresu než radosti. Dá sa povedať, že na svojom vrchole prestala a to je pre mňa veľká vec… Neviem, či by som to dokázal…

Už docela dlouho vozíte úspěchy ze zahraničí, díky televizi vzpomínám pořád na Vašeho Rodriga ve Scale i výborného Figara v Paříži. Je to těžké se v mezinárodní konkurenci udržet? A děláte něco pro to, abyste se v zahraničních divadlech udržel nebo prostě jen čekáte, jaké nabídky přijdou? (PV)

Moje úspechy sú zreteľné posledných pár rokov… V živote som mal veľa šťastia a tiež som sa dlhé roky snažil robiť si svoju prácu poctivo… Možno práve trpezlivosť a svedomitosť ma dostali tam, kde som dnes… Vedia o mne rôzni dôležití ľudia, spoliehajú sa na mňa a ja sa snažím ich dôveru nesklamať… Toto všetko je skvelá zbraň na konkurenciu…

Ako by ste charakterizovali súčasnú situáciu v Opere SND? Čo je podľa Vás potrebné riešiť? (Ottavio)

K tejto otázke sa už nebudem vyjadrovať… Celková situácia našej slovenskej kultúry je veľmi zúfalá… SND to zjavne pociťuje v plnej miere…

Aké sú vaše záľuby, záujmy okrem javiska? (Stanka Hranicová)

Ak mám čas, tak sa strašne rád zaoberám jednoduchými vecami, napríklad prácou v záhrade, prestavbou domu… Skrátka milujem byť chvíľu murár, potom maliar, potom inštalatér a tiež manžel a otec…

Za čtenáře Opery Plus děkujeme za odpovědi a přejeme vše dobré.

Vizitka:
Barytonista Dalibor Jenis sa narodil v Bratislave, študoval spev na Konzervatóriu v Bratislave a na Accademia Italiana v Osime. Sólistom Opery SND sa stal roku 1991 a bratislavské publikum ho spoznalo okrem iného v postavách Grófa Almavivu (Figarova svadba), Eugena Onegina, Marcella (Bohéma), Wolframa (Tannhäuser), Markíza Posu (Don Carlos) a Mozartovho Dona Giovanniho. Je laureátom súťaží v Karlových Varoch a Las Palmas, ako aj súťaže Belvedere vo Viedni. Je jednou z najvýraznejších a najúspešnejších osobností slovenského operného umenia a vo svojom odbore patrí k svetovej špičke na javisku i na koncertnom pódiu. Umelecký kalendár Dalibora Jenisa zahŕňa vystúpenia vo viedenskej Štátnej opere (okrem iného ako Figaro v Rossiniho Barbierovi zo Sevilly a Germont v Traviate), londýnskej Covent Garden (ako Marcello, ale aj Guglielmo v Così fan tutte), berlínskej Deutsche Oper (Eugen Onegin a Don Giovanni), Štátnej opere v Hamburgu (Silvio v Komediantoch, Eugen Onegin, Figaro) a parížskej Opéra Bastille (Marcello a Rossiniho Figaro). Účinkoval aj vo významných produkciách menej známych diel, ako sú Busoniho Doktor Faust (v Lyone a Tokiu, ale tiež na nahrávke vyznamenanej cenou Grammy) a Ponchielliho Marion Delorme (koncertné uvedenie vo francúzskom Montpellier). Medzi jeho poslednými naštudovanými postavami na javisku Opery SND bola postava Konzula v Pucciniho Madama Butterfly v réžii svetoznámeho režiséra Petra Konwitschného, Jago v opere Giuseppe Verdiho Otello a Figaro v Rossiniho Barbierovi zo Sevilly.