Ptali jste se: Friedrich Haider

Hudební ředitel Opery SND Bratislava odpovídá na dotazy čtenářů Opery Plus 

Dobrý deň, v čom je podstata problému, že na rozdiel od veľkých operných domov (Met, Viedeň, Zurich….), kde aj rok dopredu vieme, aké bude obsadenie na premiére i reprízach, v Slovenskom národnom divadle nepoznáme skoro do posledného týždňa, aké v ten ktorý deň, bude obsadenie spevákov. Čím je to zapríčinené??? Veď divák je vlastne kupuje mačku vo vreci… (Eva Kováčová)

Nechápem presne, ako ste dospeli k tomuto názoru. Už niekoľko mesiacov je celý hrací plán na sezónu 2014/2015 na našej stránke (www.snd.sk) a možno sa tam informovať o obsadení na každý jeden večer. Výnimku tvoria nové tituly, obsadenie ktorých sa stanovuje vždy až týždeň pred premiérou. Súvisí to s tým, že všetky nové operné tituly je nutné naštudovať v minimálne dvoch alternáciách. Ku koncu skúšobného procesu rozhodne dirigent spoločne s režisérom, ktorí umelci sa hlasovo a herecky k sebe hodia najlepšie a rozdelia všetkých zúčastnených spevákov na obe premiéry.

Dobrý deň majstre! Rád by som vedel, aký je váš vzťah k slovenskej opere? Prečo Slovenské národné divadlo nehrá ani jednu slovenskú operu? Čo vám hovoria mená Bella, Suchoň, Cikker, Bázlik, Beneš, Grešák…? Kedy zaradíte do repertoáru niečo slovenké? (Peter Bubak)

Vážený pán Bubak, musím vás trošku vyhrešiť, lebo ste si dôkladne nepreštudovali hracie plány Slovenského národného divadla. Mr. Scrooge od Jána Cikkera bol v Slovesnkom národnom divadle nanovo inscenovaný v roku 2011/2012, v sezóne 2012/2013 sa uskutočnila premiéra Veľkej doktorskej rozprávky od Milana Dubovského – to je titul, ktorý je aj naďalej úspešnou súčasťou nášho repertoáru. Minulú sezónu boli opätovne uvedené hneď dve veľké opery od Eugena Suchoňa: Svätopluk a Krútňava; k minulej sezóne sa viaže taktiež svetová premiéra Doriana Graya – prvej opery z pera slovenskej skladateľky Ľubice Čekovskej. Väčšina slovenských titulov však nemá žiaľ veľmi dobrú návštevnosť, čo bráni ich trvalému zotrvaniu v repertoári. Preto sa teda pýtam ja vás: Prečo na slovenské opery nechodí dosť operných fanúšikov?

Dobrý deň, ako ste spokojný so svojím finančným ohodnotením v Bratislave? (SU)

Poviem vám len to, čo som už médiám povedal pri príležitosti môjho nástupu do Slovenského národného divadla: Nepracujem tu kvôli peniazom, ale preto, že ma zaujíma tento projekt – ako dať veľkej opernej inštitúcii zaujímavé umelecké smerovanie.

Ktorá opera bola najvýznamnejšia, v ktorej ste hosťovali? A čo vás drží na malom Slovensku? (Ľubica)

Vážená Ľubica! Vaše otázky sa týkajú témy, ktorú považujem za vhodnú na prediskutovanie. Preto by som to rád využil a odpovedal na vaše dotazy podrobnejšie. V prvom rade si musíme zadefinovať, čo to znamená „významný“. Je samozrejme pekné, ak životopis umelca zdobia mená svetoznámych miest a slávnych historických operných scén. Aj ja som mal to potešenie. Za tridsať rokov v tomto povolaní som však nadobudol tú skúsenosť, že vysokú kvalitu a ten „veľký moment divadla“ možno medzičasom zažiť takmer všade. Predovšetkým v Európe sa v tomto veľa zmenilo. Štandard menších a stredne veľkých operných domov či orchestrov sa enormne zvýšil a nezriedka dosahuje formát najvyššej triedy. Naopak „veľké“ či „významné“ operné domy často stoja pod obrovským výkonnostným tlakom: sú často nútené odohrať nadmieru veľký počet predstavení – mnohé len s minimom skúšok, či dokonca bez skúšania, dennodenne musia nanovo obhajovať svoju skvelú povesť a bojovať s tým, ako predviesť viac než len rutinu. Historicky významným operným scénam zase neraz chýba súčasný pohľad a individuálna profilácia. Len pred pár dňami mi jeden muzikológ z Milána písal o kultúrnej situácii v Taliansku. Sťažoval sa okrem iného na tragický príbeh opery v Neapole Teatro San Carlo. Operný dom, ktorý v devätnástom storočí predstavoval jednu z najdôležitejších scén pre premiéry, upadol medzičasom takmer do bezvýznamnosti. Preto pre mňa v skutočnosti neexistuje žiadna „najvýznamnejšia“ opera.

Na vašu druhú otázku by som rád reagoval protiotázkou: Čo si predstavujete pod pojmom „malé Slovensko“? Veľkosť krajiny, ktorá obklopuje nejaký operný dom, je absolútne nepodstatná. Operný dom predstavuje takpovediac vlastné výsostné územie, ktorému vládne zákon umeleckej kvality. Nič iné! Aj keď je opera neoddeliteľne spojená s mestom, regiónom, krajinou, a aj keď často reaguje na to, čo sa deje vo svete, aj tak je predsa len autonómna a vypovedá v prvom rade o človeku. A práve vo vzťahu k opernému spevu Slovensko vôbec nie je „malou krajinou“. Len si pomyslite, čo v tejto krajine znamená spev! Koľko slovenských spevákov si vyslúžilo medzinárodné uznanie! Tomu sa často nevyrovnajú ani tie takzvané svetové veľkomestá! Alebo dokázali by ste spontánne zostaviť prvotriedne obsadenie pre operu Figaro alebo Don Carlos výlučne zo spevákov z Viedne alebo Milána? Ja by som s tým problém mal. Veľký, malý, významný či nedôležitý, to všetko sú veľmi relatívne pojmy. Myslím, že pre operu je najdôležitejšia schopnosť „mať čo povedať“!Dobrý deň, čo sa od vášho nástupu do Slovenského národného divadla zmenilo? Keď sa obzriete za minulou sezónou, ste spokojný? (Andrea Štipkalová)

Minister Maďarič sa na mňa obrátil so svojím neskromným prianím, aby sa opera stala konkurencieschopnou v medzinárodnom kontexte. Túto výzvu som síce rád prijal, je to však samozrejme proces, ktorý si vyžaduje niekoľko rokov.

Dobrý den, jak silně v Bratislavě cítíte konkurenci Vídně? A co říkáte na současné personální poměry ve Vídeňské státní opeře? Srdečně zdravíme z Prahy! (Michalovi)

Umelecké princípy a formáty slovenských, maďarských a rakúskych operných domov sú príliš rozdielne na to, aby nemohli vedľa seba existovať vo vzájomne sa obohacujúcej výmene. Približne tretina nášho publika pochádza mimochodom z Rakúska!

Myslím, že personálne zmeny vo Viedenskej štátnej opere komentuje príliš veľa ľudí bez toho, aby poznali interné pomery. Okrem toho je pre mňa nemysliteľné verejne komentovať personálne otázky iných inštitúcií.

Ako ste spokojený spokojný s umeleckou úrovňou Opery Slovenského národného divadla? A aká je návštevnosť operných predstavení? (Jozef S., Košice)

Minulý rok sa nám podarilo zvýšiť návštevnosť o pätnásť percent. To nás samozrejme veľmi teší, pretože to ukazuje, že kvalita predstavení Slovenského národného divadla nadchýna stále viac ľudí. Ak naše predstavenia navštívite teraz ešte aj vy, potom bude návštevnosť stúpať ďalej. Takže: Radi vás srdečne uvítame! Zopár horúcich tipov: Don Giovanni dňa 8. novembra s Adamom Plachetkom, Štefanom Kocánom a Janou Kurucovou, Čajkovského Piková dáma dňa 26. novembra s Mirom Dvorským, Adrianou Kohútkovou, Jakubom Kettnerom a Danielom Čapkovičom, či nová inscenácia Salome od Richarda Straussa od 14. novembra!

Dobrý deň, aký je váš dlhodobý dramaturgický plán v Opere Slovenského národného divadla? Prezraďte aspoň niektoré tituly… (Anna)

Ctená Anna, veľmi rád by som niečo prezradil, kým však verejnosti na tlačovej konferencii predstavíme definitívny plán, vyžaduje si to ešte niekoľko mesiacov práce. Jedno je však isté: Peter Konwitschny bude režírovať Věc Makropulos od Leoša Janáčka. Po obrovských úspechoch Eugena Onegina či Bohémy očakávame túto spoluprácu s veľkým napätím a radosťou!Dobrý deň, aké nové mená do bratislavskej opery plánujete priviesť? (Peťo Múčka)

Tento rok sú to okrem iných Adam Plachetka a Štepánka Pučálková, ktorí sa v opere Slovenského národného divadla predstavujú po prvý krát. Po fantastickom predstavení Macbeth v minulej sezóne sa Maria Pia Piscitelli vracia na našu scénu – opäť ako Lady Macbeth a tiež ako Aida. Sebastian Catana, úspešný barytonista, bude mať svoj debut v postave Rigoletta!

Na realizáciu vlastných predstáv sú nevyhnutné kompetencie. Považujete svoje kompetencie v Slovenskom národnom divadle za dostatočné? Ďakujem za odpoveď. (JB)

Bez nevyhnutných kompetencií by som do Slovenského národného divadla ani nenastúpil. Ak by mi boli nejakým spôsobom odňaté, potom by už Opera Slovenského národného divadla pre mňa iste nebola to pravé pracovisko. Považujem však za dôležité poznamenať, že hudobný riaditeľ by nemal byť žiadnym samovládcom. O mnohých veciach treba komunikovať. Nikto by nemal myslieť len na seba, ale každý by mal myslieť na divadlo. Ak v tíme funguje dobrá spolupráca, ako tu v Bratislave, tak potom je to perfektný základ.

Dobrý deň pán Haider, ako vidíte svoju budúcnosť v Slovenskom národnom divadle? (Pavol Riško)

Dúfam, že ružovo!!!

Objavia sa v blízkom čase v Bratislave aj zahraničné hviezdy? (Mária)

Rád by som sa vás spýtal: Kto je to, hviezda? Zrejme niekto, kto veľmi dobre spieva, má nemalú cenu na trhu a ešte aj robí reklamu na zlaté hodinky, však?! Každý riaditeľ divadla sa prirodzene snaží naplánovať predstavenia s takýmito osobnosťami. Aj ja na tom stále pracujem, hoci vám v tomto momente nemôžem povedať konkrétne mená. Bola by však škoda, ak by sa divadlo hodnotilo len podľa takýchto projektov, pretože to nie je to, čím sa buduje umelecká identita! Veľké výkony jednotlivca ešte nie sú garanciou veľkolepého divadelného večera v hlbšom zmysle. Pravé divadlo žije z myšlienky súboru, ktorého jedna časť prerastá do druhej, v ktorom jednotlivci, teda aj „hviezdy“, odložia svoj image, aby zasvietili v celkovej koncepcii predstavenia. A to je to, čo je pre mňa osobne to najpodstatnejšie.

Za čitateľa Opery Plus ďakujeme za odpovede.Vizitka:
Rakúsky dirigent Friedrich Haider (1961) je v súčasnosti jednou z popredných európskych osobností interpretačného umenia. Debutoval v Klagenfurte v roku 1984 a následne sa ako dvadsiatich deviatich ročný stal v renomovanej Opera National v Štrasburgu jedným z najmladších hudobných riaditeľov na medzinárodnej opernej scéne. K vrcholom jeho nasledujúcej umeleckej kariéry patria hudobné naštudovania v inscenáciách Verdiho Othella (festival Tivoli v Kodani), Gounodovho Fausta v Bavorskej štátnej opere v Mníchove, Mozartovho Únosu zo serailu v drážďanskej Semperoper, Wagnerovho Lohengrina v Barcelone, Tristana a Isoldy v Nice, Straussovej Salome v Tokiu či Weberovho Čarostrelca v benátskom Teatro La Fenice.

Dirigent sa systematicky venuje dielam talianskeho bel canta, s veľkým úspechom sa stretlo jeho naštudovanie Donizettiho opery Roberto Devereux v Bavorskej štátnej opere. V roku 2002 debutoval vo Viedenskej štátnej opere (Donizettiho Lucia di Lammermoor), v Metropolitnej opere v New Yorku sa prvýkrát predstavil roku 2006 s Verdiho operou Rigoletto.

Osobitnú pozornosť venuje Haider operám a koncertným dielam dnes takmer zabudnutého nemecko-talianskeho skladateľa Ermanna Wolf-Ferrariho. V súčasnosti zahŕňa dirigentov repertoár okrem symfonických diel vyše šesťdesiat operných titulov.

Friedrich Haider spolupracoval s orchestrami ako London Symphony Orchestra, Česká filharmónia, Staatskapelle Dresden, Bruckner Orchester Linz, Tokyo Philharmonic Orchestra a od bratislavského uvedenia Verdiho Requiem (2001) pravidelne hosťuje aj v Slovenskej filharmónii. Od roku 2004 do roku 2011 bol šéfom Oviedo Filarmonía, ktorý sa pod jeho vedením vypracoval na špičkovú medzinárodnú úroveň. Haider viacnásobne hosťoval v najväčších operných domoch v Mníchove, Drážďanoch, Berlíne, New Yorku. V Opere Slovenského národného divadla hudobne naštudoval inscenácie Mozartovej Čarovnej flauty, Verdiho opery Dvaja Foscariovci a Wagnerovho Lohengrina. Koncertne tu tiež uviedol Pucciniho operu Le Villi.

Od roku 2012 je hudobným riaditeľom Opery Slovenského národného divadla v Bratislave. 

(Zdroj: www.snd.sk)

www.snd.sk

Foto archiv SND, Peter Brenkus