Ptali jste se: Friedrich Haider

Hudební ředitel Opery SND Bratislava odpovídá na dotazy čtenářů Opery Plus 

Dobrý deň, v čom je podstata problému, že na rozdiel od veľkých operných domov (Met, Viedeň, Zurich….), kde aj rok dopredu vieme, aké bude obsadenie na premiére i reprízach, v Slovenskom národnom divadle nepoznáme skoro do posledného týždňa, aké v ten ktorý deň, bude obsadenie spevákov. Čím je to zapríčinené??? Veď divák je vlastne kupuje mačku vo vreci… (Eva Kováčová)

Nechápem presne, ako ste dospeli k tomuto názoru. Už niekoľko mesiacov je celý hrací plán na sezónu 2014/2015 na našej stránke (www.snd.sk) a možno sa tam informovať o obsadení na každý jeden večer. Výnimku tvoria nové tituly, obsadenie ktorých sa stanovuje vždy až týždeň pred premiérou. Súvisí to s tým, že všetky nové operné tituly je nutné naštudovať v minimálne dvoch alternáciách. Ku koncu skúšobného procesu rozhodne dirigent spoločne s režisérom, ktorí umelci sa hlasovo a herecky k sebe hodia najlepšie a rozdelia všetkých zúčastnených spevákov na obe premiéry.

Dobrý deň majstre! Rád by som vedel, aký je váš vzťah k slovenskej opere? Prečo Slovenské národné divadlo nehrá ani jednu slovenskú operu? Čo vám hovoria mená Bella, Suchoň, Cikker, Bázlik, Beneš, Grešák…? Kedy zaradíte do repertoáru niečo slovenké? (Peter Bubak)

Vážený pán Bubak, musím vás trošku vyhrešiť, lebo ste si dôkladne nepreštudovali hracie plány Slovenského národného divadla. Mr. Scrooge od Jána Cikkera bol v Slovesnkom národnom divadle nanovo inscenovaný v roku 2011/2012, v sezóne 2012/2013 sa uskutočnila premiéra Veľkej doktorskej rozprávky od Milana Dubovského – to je titul, ktorý je aj naďalej úspešnou súčasťou nášho repertoáru. Minulú sezónu boli opätovne uvedené hneď dve veľké opery od Eugena Suchoňa: Svätopluk a Krútňava; k minulej sezóne sa viaže taktiež svetová premiéra Doriana Graya – prvej opery z pera slovenskej skladateľky Ľubice Čekovskej. Väčšina slovenských titulov však nemá žiaľ veľmi dobrú návštevnosť, čo bráni ich trvalému zotrvaniu v repertoári. Preto sa teda pýtam ja vás: Prečo na slovenské opery nechodí dosť operných fanúšikov?

Dobrý deň, ako ste spokojný so svojím finančným ohodnotením v Bratislave? (SU)

Poviem vám len to, čo som už médiám povedal pri príležitosti môjho nástupu do Slovenského národného divadla: Nepracujem tu kvôli peniazom, ale preto, že ma zaujíma tento projekt – ako dať veľkej opernej inštitúcii zaujímavé umelecké smerovanie.

Ktorá opera bola najvýznamnejšia, v ktorej ste hosťovali? A čo vás drží na malom Slovensku? (Ľubica)

Vážená Ľubica! Vaše otázky sa týkajú témy, ktorú považujem za vhodnú na prediskutovanie. Preto by som to rád využil a odpovedal na vaše dotazy podrobnejšie. V prvom rade si musíme zadefinovať, čo to znamená „významný“. Je samozrejme pekné, ak životopis umelca zdobia mená svetoznámych miest a slávnych historických operných scén. Aj ja som mal to potešenie. Za tridsať rokov v tomto povolaní som však nadobudol tú skúsenosť, že vysokú kvalitu a ten „veľký moment divadla“ možno medzičasom zažiť takmer všade. Predovšetkým v Európe sa v tomto veľa zmenilo. Štandard menších a stredne veľkých operných domov či orchestrov sa enormne zvýšil a nezriedka dosahuje formát najvyššej triedy. Naopak „veľké“ či „významné“ operné domy často stoja pod obrovským výkonnostným tlakom: sú často nútené odohrať nadmieru veľký počet predstavení – mnohé len s minimom skúšok, či dokonca bez skúšania, dennodenne musia nanovo obhajovať svoju skvelú povesť a bojovať s tým, ako predviesť viac než len rutinu. Historicky významným operným scénam zase neraz chýba súčasný pohľad a individuálna profilácia. Len pred pár dňami mi jeden muzikológ z Milána písal o kultúrnej situácii v Taliansku. Sťažoval sa okrem iného na tragický príbeh opery v Neapole Teatro San Carlo. Operný dom, ktorý v devätnástom storočí predstavoval jednu z najdôležitejších scén pre premiéry, upadol medzičasom takmer do bezvýznamnosti. Preto pre mňa v skutočnosti neexistuje žiadna „najvýznamnejšia“ opera.

Na vašu druhú otázku by som rád reagoval protiotázkou: Čo si predstavujete pod pojmom „malé Slovensko“? Veľkosť krajiny, ktorá obklopuje nejaký operný dom, je absolútne nepodstatná. Operný dom predstavuje takpovediac vlastné výsostné územie, ktorému vládne zákon umeleckej kvality. Nič iné! Aj keď je opera neoddeliteľne spojená s mestom, regiónom, krajinou, a aj keď často reaguje na to, čo sa deje vo svete, aj tak je predsa len autonómna a vypovedá v prvom rade o človeku. A práve vo vzťahu k opernému spevu Slovensko vôbec nie je „malou krajinou“. Len si pomyslite, čo v tejto krajine znamená spev! Koľko slovenských spevákov si vyslúžilo medzinárodné uznanie! Tomu sa často nevyrovnajú ani tie takzvané svetové veľkomestá! Alebo dokázali by ste spontánne zostaviť prvotriedne obsadenie pre operu Figaro alebo Don Carlos výlučne zo spevákov z Viedne alebo Milána? Ja by som s tým problém mal. Veľký, malý, významný či nedôležitý, to všetko sú veľmi relatívne pojmy. Myslím, že pre operu je najdôležitejšia schopnosť „mať čo povedať“!Dobrý deň, čo sa od vášho nástupu do Slovenského národného divadla zmenilo? Keď sa obzriete za minulou sezónou, ste spokojný? (Andrea Štipkalová)

Minister Maďarič sa na mňa obrátil so svojím neskromným prianím, aby sa opera stala konkurencieschopnou v medzinárodnom kontexte. Túto výzvu som síce rád prijal, je to však samozrejme proces, ktorý si vyžaduje niekoľko rokov.

Dobrý den, jak silně v Bratislavě cítíte konkurenci Vídně? A co říkáte na současné personální poměry ve Vídeňské státní opeře? Srdečně zdravíme z Prahy! (Michalovi)

Umelecké princípy a formáty slovenských, maďarských a rakúskych operných domov sú príliš rozdielne na to, aby nemohli vedľa seba existovať vo vzájomne sa obohacujúcej výmene. Približne tretina nášho publika pochádza mimochodom z Rakúska!

Myslím, že personálne zmeny vo Viedenskej štátnej opere komentuje príliš veľa ľudí bez toho, aby poznali interné pomery. Okrem toho je pre mňa nemysliteľné verejne komentovať personálne otázky iných inštitúcií.