S Miroslavou Kovářovou o festivalu Bratislava v pohybe

Aká bola prvá iniciatíva, ktorá viedla k vzniku Festivalu súčasného tanca v Bratislave?
Iniciatíva nebola len moja. Boli to pedagógovia a študenti, ktorí v roku 1996 ukončili štúdium na KTT HaTF VŠMU ( Katedra tanečnej tvorby Hudobnej a Tanečnej fakulty Vysokej školy múzických umení) , v špecializácii moderný tanec. Bolo nás  osem. Našim cieľom bolo robiť viacero aktivít, ktorými sme chceli pomôcť etablovať súčasný tanec na Slovensku. Festival poskytoval možnosť medzinárodnej konfrontácie a edukácie. Asociácia súčasného tanca, ktorá ho organizovala mala tiež ambíciu vytvoriť Centrum súčasného tanca.

Přečtěte si takéJedinečná Sharon Eyal a francúzsky minimalizmus ako svetlý bod festivalu Bratislava v pohybe

Ako prebiehali začiatky festivalu a kto stál za jej vznikom?
Prvé tri ročníky festivalu sme robili na Novej scéne v Bratislave. Inge Fašiangová (dramaturgička a momentálne riaditeľka Novej scény), ktorá v divadle pôsobila, nám pomohla využiť ich divadelné priestory. Nechýbala obrovská chuť a entuziazmus.

Ktoré osobnosti stoja za jeho vznikom?
Ingrid Fašiangová, Petra Fornayová, Lucia Holinová, Angelika Kováčová, Miroslava Kovářová, Zuzana Kozánková, Milan Kozánek, Anna Sedláčková a ďalší, ktorí stáli v pozadí festivalu.

Čím je festival výnimočný?
Je najväčším medzinárodným tanečným festivalom na Slovensku a v čase svojho vzniku bol jediným. Zriadené divadlá repertoárového typu (baletné či tanečné), nemajú  vo svojej dramaturgickej potrebe pozývať iné tanečné súbory zo zahraničia. Festival tak čiastočne konfrontuje domácich choreografov a interpretov so zahraničným inscenačným či performatívnym kontextom. Neviem si celkom dobre predstaviť našu kultúrnu scénu bez takýchto medzinárodných aktivít.

Podľa čoho vyberáte repertoár a na akého diváka sa zameriavate?
Vyberáme zo širokého spektra súčasného tanca, z toho, čo sa na medzinárodnej scéne vytvorilo, respektíve čo je z nášho pohľadu kvalitné, zaujímavé, inšpiratívne. Nie je možné priviezť všetko a nechceme sa konkrétne špecializovať na určité témy ako sa to robí napr. v činohre.

Výber programu Festivalu súčasného tanca v Bratislave je limitovaný finančnými prostriedkami a priestormi. Aj vďaka Fondu na podporu umenia, (kde máme druhú trojročnú dotáciu), sa naše programovanie už piaty rok deje oveľa pohodlnejšie. Vieme, že si môžeme dovoliť jednu tanečnú skupinu do Slovenského národného divadla, jednu do Divadla P. O. HVIEZDOSLAVA a menšie skupiny A4 alebo iných alternatívnych priestorov. Čiže tá ponuka  je potom čiastočne orientovaná na divákov týchto divadelných priestorov. Vieme, že iný divák príde do SND ako do A4.  Alternatívne divadelné priestory nezriadenej kultúry A4 hostia choreografické experimenty a v balete SND by mala ponuka tanečne a divadelne osloviť široké spektrum publika.

Pokiaľ nebola situácia ovplyvnená pandémiou covidu, chodila som na tanečné platformy krajín, kde je možnosť vidieť na ploche troch štyroch dní veľa inscenácií, čo veľmi uľahčuje výber. Posledný rok a pol boli poskromne. V minulom ročníku sme mohli pre lock down realizovať iba štyri predstavenia. Časť z tých neuvedených sme presunuli na tento ročník. Tieto produkcie boli kvalitné a zaslúžili si, aby ich diváci videli. Nové produkcie som vyberala na tanečných platformách, ktoré sa konali online. Festivalová dlhoročná tradícia je veľmi dôležitá pre sieť profesionálnych kontaktov v medzinárodnej tanečnej sfére a tak niekedy, keď sa chcem utvrdiť vo výbere, konzultujem s kolegami, ktorí videli dielo naživo.

Pozvánkou na festival, bol aj koncept Génius Loci (recenzi najdete zde, pozn. red.) vo vašej dramaturgii, kde ste zapojili slovenských tvorcov. Podľa čoho ste ich oslovili?
Máme jedno nepísané pravidlo, že uvádzame inscenácie, ktoré zaujali v minulej divadelnej sezóne, alebo uvedieme premiéru inscenácie, ktorú vytvorili slovenskí umelci. Tento rok to bola Soňa Ferienčiková a minulý rok Yuri Korec.

Přečtěte si takéGenius Loci v Bratislave ako pozvánka na Medzinárodný festival súčasného tanca

Génius Loci bol špecifický projekt. Tým, že je 25.výročie festivalu, tak sme chceli, aby počas jesene bolo aktivít viac. Každý rok máme sprievodný program a v rámci neho nejaký site specific projekt, ktorý prináša  tanec do bezprostredného kontaktu s divákom. Snažíme sa, aby takto koncipované projekty boli niečím špecifické.

Napríklad maďarský choreograf Máté Mészáros, robil projekt pri príležitosti otvorenia nového divadla  tanca v Budapešti. Premiéra sa uskutočnila vo foyer divadla. Pozvali sme ho do Bratislavy,  aby tento projekt uskutočnil v priestoroch SND.

Tento rok sme sa rozhodli, že dáme príležitosť trom generáciám slovenských tvorcov. Vybrala som priestory a následne som oslovila choreografov. Na výber  boli štyri rôzne priestory. Nikto si nevybral ten istý. Prvé znamenie, že to dobre dopadne. Bonusom projektu bola aj hudobná zložka, podieľali sa nej traja slovenskí hudobníci. Predstavenie sa podarilo. Záznam projektu Génius Loci, je možné nájsť na webovskej stránke ZDE.

Ako zvládate organizáciu počas pandémie , ktorá prináša množstvo obmedzení?
Minulý rok nás pandémia veľmi zasiahla. Organizačná ťarcha tohtoročného festivalu, ležala na Katke Figula. Tento rok sme sa rozhodli rozdeliť produkčný tím na dve skupiny, k kvôli karanténe. To bola prvá prevencia, ktorú sme urobili.

Napríklad súčasťou choreografie Kiberly Bartosik boli aj deti. Z New Yorku prišla jej dcéra a jeden chlapec, z Bratislavy sme vybrali štyri dievčatá z tanečnej školy elledanse. Projekt sme pripravovali od septembra,   najskôr  prostredníctvom  online stretnutí cez zoom, kvôli covidu. Ja som ich učila choreografiu z video záznamu, aby vedeli kroky, a keď prišla Kiberly  dali sme to spoločne dokopy, mali sme dve obsadenia kvôli pandémii. Choreografia bola pre tanečníkov veľmi fyzicky náročná, preto nebolo možné, aby sa to zbiehalo viac krát. Choreografka Kiberly mala určiť, ktoré dievčatá budú nakoniec tancovať. Nastalo jedno úžasné slzavé údolie, ktoré choreografku dojalo a tak zakomponovala všetky štyri dievčatá  a tak  tam nakoniec  tancovali všetky. Choreografia tak dostala nový rozmer.

Oslovujete pravidelne aj českých tvorcov?
Každý rok sa snažíme uviesť aj diela českých choreografov. Tento rok však bohužiaľ českí taneční a choreografickí umelci „chýbali.“

Čo pripravujete na ďalšie ročníky?
Tým, že bol tento jubilejný ročník naozaj veľmi bohatý ale aj vyčerpávajúci, v tejto chvíli hodnotíme a sumarizujeme tento ročník. V priebehu decembra začnem zostavovať program na budúci ročník festivalu. Mám pár mien a diel, ale musím si veci overiť, premyslieť; je možné, že v rámci „veľkých mien“ sa vrátime k nejakým, ktoré sme tu už mali predtým…napríklad Wima Wandekeybuza Ultima Vez  alebo Peeping tom z Belgicka, uvidíme ako sa program vyvinie. Samozrejme musíme ísť do výšky  našej dotácie … tak uvidíme…držte nám palce, ten tohoročný Festival súčasného tanca v Bratislave sa naozaj vydaril, tak latka je nastavená vysoko.

Dúfam, že festival bude pokračovať, a že sa mu bude dariť! Ďakujeme za Váš čas a rozhovor.

***
Miroslava Kovářová, Ing., MA, ArtD. Absolventka Vysokej školy ekonomickej v Bratislave a Pedagogiky tanca na HTF VŠMU. Počas svojej kariéry zastávala rôzne pozície v profesionálnych tanečných telesách ako baletná majsterka a neskôr šéfdramaturgička Baletu Slovenského národného divadla, tanečná pedagogička a vedúca tanečného súboru v Divadle Nová scéna, dramaturgička a výkonná riaditeľka tanečného súboru Balet Bratislava. Spolupracovala s choreografmi doma i v zahraničí. Přečtěte si více…