Salome v Bratislavě: syntéza intelektu, emocí a důslednosti

  1. 1
  2. 2

Z hudobného naštudovania Friedricha Haidera vyplýva nielen hlboká znalosť partitúry, ale rovnako poznanie možností celého interpretačného aparátu. Keby Haider mal pocit, že mu jeho orchester nenaplní predstavu o zvukovom, farebnom a dynamickom ideáli, že nebude schopný vyhrať nuansy hudobných tém, leitmotívov, fráz, určite by sa do Richarda Straussa nepúšťal. Bol si istý, že zmobilizuje všetky skryté rezervy hráčov a že oproti originálu zredukovaný, približne sedemdesiatčlenný orchester (skladateľ ho pôvodne koncipoval pre vyše sto inštrumentalistov) mu pretlmočí partitúru v celom spektre výrazových odtieňov. Výsledkom koncentrovanej a inšpiratívnej práce bol nesmierne diferencovaný zvuk orchestra, ktorý farbil drsne i mäkko, burácal i podriadene sprevádzal, no voči sólistom sa správal vždy partnersky. Pod jeho rukami sa dá spievať v piane, modelovať širokodyché frázy, odhaľovať psychologické motívy konania postáv.

V inscenácii sa stretlo výborné a vyrovnané sólistické obsadenie. Jolana Fogašová nachádza v Salome svoju životnú rolu. Má pre ňu predpoklady vokálno-technické, štýlové i herecké. Jej hlas po prechode na sopránový odbor, ale tiež prirodzeným zrením, získava stále viac farebnej obsažnosti a vrúcnosti. Tón znie v každej polohe koncentrovane, s plnou energiou no bez tlaku kraľuje nad orchestrom, ale rovnako je schopný znieť v nezúženom, vo volumene neredukovanom piane. Straussovské oblúky kreslila poeticky i dramaticky, v plnej zhode s notovým zápisom. Samostatný rozbor by si zaslúžila Fogašovej herecká kreácia, koncentrovaná a do detailu vypracovaná, dievčensky vierohodná a vrcholiaca v tanečnej a záverečnej scéne. Umelkyňa doviedla postavu do finále s takou hlasovo rezervou, že by ju hádam dokázala v jeden večer aj zopakovať.Anton Keremidtschiev je zjavom markantným a vokálne presvedčivým Jochanaanom. Jeho barytón má potrebný rozsah, pasáže spievané v cisterne s prirodzeným ozvučením znejú mohutne a zamatovo, ale ani keď vyjde na svetlo, nestráca z profilu rešpektovaného proroka. Azda mohol byť jeho materiál ešte dramatickejší a objemnejší, Keremidtchiev však spieva inteligentne a svoj hlas neprepína. Veľmi príjemne na prvej repríze prekvapil ako Jochanaan aj Pavol Remenár. Jeho barytón naberá na farbe, je prierazný a koncentrovaný vo výške a statočne sa vyrovnáva aj s hlbokou, basbarytónovou polohou. Ide o zreteľný krok v jeho osobnom vývoji.Nesmierne silný portrét kráľa Heroda vytvára Jan Vacík. Je to optimálny charakterový tenor, ktorý má stále svieži, objemný hlas, schopný širokého spektra výrazových a dynamických odtieňov. Jeho herecká agilnosť a kombinácia dekadentných znakov s grotesknými, jeho akčnosť v scéne Tanca siedmich závojov a celé bytostné nasadenie, robia z Vacíkovho Heroda jedinečnú figúru. Takých na bratislavskom javisku nemáme nadbytok.Trojicu dominantných postáv dopĺňa hlasovo veľmi výrazná, v každej polohe farebne znejúca a typologicky predstavám réžie zodpovedajúca Denisa Hamarová ako Herodias. Part Narrabotha spevácky výborne vystihol Tomáš Juhás, ktorého ho vybavil plným a farebným tónom. Škoda, že postava vyznieva plocho z hereckého hľadiska. Solídna bola aj Denisa Šlepkovská ako Páža, sviežo znel v tejto mezzosopránovej polohe aj tmavší soprán Kataríny Flórovej. Priliehavo boli obsadené, sólistami aj zboristami, aj menšie postavy. Bratislavský súbor získal inscenáciu po každej stránke exportnú.

Post scriptum: Pred troma týždňami na scéne pražského Národného divadla uvedená Salome vyvolala nezvyklo protichodné názory. Nie je mojou ambíciou vytvoriť porovnávaciu štúdiu, len načrtnúť niekoľko postrehov. Ani pražský projekt Mariusza Trelińského, ani bratislavský Hansa-Joachima Ruckhäberleho nie sú muzeálnym divadlom, ale premyslenými a aktualizovanými výpoveďami rešpektovaných tvorcov. Jeden podstatný rozdiel v nich však vidím. V skratke povedané, Treliński si potreboval vystavať paralelný príbeh, zatiaľ čo Ruckhäberle vychádzal z jeho pôvodného jadra. Nová vrstva pražskej inscenácie (Salome ako obeť v detstve zneužívaného dievčaťa a nahradenie Tanca siedmich závojov projektovanými spomienkami) sa ukázala ako neobohacujúca a umiestnenie Jochanaana do orchestrálnej jamy (nahrádza ho jeho inkarnácia do postavy nahého muža na javisku) oberajúce scény Salome a Jochanaana o dramatické napätie. Ďalšie rozdiely medzi oboma inscenáciami vyplývajú z vyššie uvedeného textu.

Hodnotenie autora recenzie: 90%

Richard Strauss:
Salome
Hudobné naštudovanie a dirigent: Friedrich Haider
Réžia: Hans-Joachim Ruckhäberle
Scéna: Uwe Kuckertz, Helmut Staubach
Kostýmy: Ngozi Unamba-Oparah
Pohybová spolupráca: Igor Holováč
Premiéra 14. novembra 2014 Sála opery a baletu – nová budova SND Bratislava
(napísané z premiéry a prvej reprízy 16. 11. 2014)

Herodes – Jan Vacík
Herodias – Denisa Hamarová
Salome – Jolana Fogašová
Jochanaan – Anton Keremidtchiev / Pavol Remenár
Narraboth – Tomáš Juhás
Páža – Denisa Šlepkovská / Katarína Flórová
Päť Židov – Róbert Remeselník, Martin Gyimesi, Jozef Kundlák, Ivan Rychlo, Martin Malachovský / Boris Prýgl
Dvaja Nazareťania – Boris Prýgl/ Tomáš Šelc, Jiří Zouhar 
Dvaja vojaci – Martin Mikuš, Juraj Peter
Kapadóčan – Daniel Hlásny
Otrok – Katarína Flórová / Miriam Maťašová

www.snd.sk 

Foto Jozef Barinka

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Strauss: Salome (SND Bratislava)

[yasr_visitor_votes postid="134760" size="small"]

Mohlo by vás zajímat


0 0 vote
Ohodnoťte článek
4 Komentáře
Nejstarší
Nejnovější Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments