Scénograf Boris Kudlička (zdaleka nejen) o svém novém Tristanovi

Táto produkcia bude mať premiéru v júni a je koprodukciou s operou v Toronte. Momentálne sa vyrába dekorácia v londýnskych dielňach. Vizuálna koncepcia je postavená na abstraktnom čierno-bielom priestore a veľmi silnej roli svetla v celej dramaturgii. Nerád hovorím o predstaveniach skôr, než je možnosť konfrontovať sa s divákmi, ale určite už teraz možno povedať, že to bude výnimočná produkcia, pokiaľ ide o hudobnú stránku. A verím, že taktiež z našej strany predstavenie bude emocionálne silné. Pre Jonasa Kaufmanna to bude premiéra v tejto úlohe, takže o júnové predstavenia je už teraz veľmi silný divácky záujem.

Režisér Otella Keith Warner nedávno prišiel o svojho dvorného scénografa Johana Engelsa, jednoho z najuznávanejších a najobdivovanejších umelcov vo svojom odbore (poznámka autorov: napríklad Čarovná flauta v Bregenzi s Pražským filharmonickým zborom, Matis der Maler v Theater an der Wien so Slovenským filharmonickým zborom). Teraz sa zdá, akoby ste vy zaujali jeho miesto. Stávate sa po Mariuszovi Trelińskom scénografickou pravou rukou aj pre Keitha Warnera?

Nie, to určite nie. Keith spolupracuje s niekoľkými scénografmi, ale teší ma, že ja s ním pracujem práve v Londýne v jeho domácom prostredí. On robí na veciach, ktoré sú pre mňa zaujímavé, a jeho réžie bežia vo výborných divadlách, tak samozrejme pracovať s ním je pre mňa veľmi inšpiratívne.

Pracovali sme spolu napríklad v Kodani, Frankfurte alebo aj v Prahe, kde sme robili Straussovu Elektru. Bola to koprodukcia s operami v San Franciscu a v Karlsruhe. Celá bola postavená a zrealizovaná v pražských dielňach, v San Franciscu bude uvedená budúci rok, krátko pred tým, ako pôjde v Číne náš Tristan. Bolo fascinujúce robiť Straussovu operu práve v mieste, kde sám jej autor dirigoval a kde teda v akomsi metaforickom ponímaní stále prežíva jeho duch. Iniciatíva v tomto prípade vyšla od Silvie Hroncovej, ktorá to celé koordinovala, a musím povedať, že to bola fantastická skúsenosť.

Ktoré atribúty má mať opera z pohľadu scénografa, aby sa dobre inscenovala?

Z môjho pohľadu čo najmenej verizmu. Verizmus sa inscenuje zle, je menej elastický pre súčasnú výpoveď alebo interpretáciu. To hovorím na základe svojich skúseností. Nechcem povedať, že by snáď nevznikali zaujímavé predstavenia veristických skladateľov, ja hovorím len o svojej vlastnej skúsenosti, o svojom osobnom vzťahu s týmito operami. Lepšie sa mi robia buď úplne staré veci – napríklad barokové, prípadne až nejaká abstrakcia, alebo potom nech je to čo najviac súčasné – to znamená 20. storočie a novšie. Dobre sa mi pracuje s operami Wagnera, Richarda Straussa, Korngolda, Martinů alebo Thomasa Adèsa.

Ďakujeme za rozhovor.

www.kudlicka.info