Skvělá volba. Thomas Adès uvedl s Českou filharmonií svůj Tanec mrtvých

Vystúpeniu Thomasa Adèsa v roli dirigenta Českej filharmónie sa už dlho dopredu prorokovalo postavenie jedného z vrcholov programu tohtoročnej sezóny. Udalosti spojené s takýmto očakávaním bývajú často sklamaním – to však prípad tohto koncertu nebol ani zďaleka. Večer, na ktorom zaznela „Rozlúčková“ symfónia Josepha Haydna, Bruchova Škótska fantázia a Adèsov Tanec mŕtvych bol totiž mimoriadnym zážitkom po všetkých stránkach, a k vrcholom „mojej“ sezóny som ho zaradila okamžite.
Thomas Adès, Česká filharmonie – Praha 22. 3. 2018 (zdroj Česká filharmonie / foto © Petr Kadlec)

Nápad Českej filharmónie zaradiť do abonentných cyklov koncert s dielom súčasného autora považujem za naozaj veľmi prínosný. Aspoň občas sa tak nové umenie dostane na najväčšie pražské koncertné pódiá a eventuálne tým získa príležitosť osloviť aj tých poslucháčov, ktorí primárne k tejto hudbe neinklinujú. Uviesť práve skladbu Thomasa Adèsa a postaviť ho aj za dirigentský pult je potom nielen v tejto súvislosti skvelou voľbou.

Reklama

Charizmatický umelec patrí medzi naozaj výrazné osobnosti hudobného sveta – vystupuje ako klavirista, ako dirigent spolupracuje s poprednými svetovými orchestrami (Orchester Royal Concertgebouw, Londýnsky symfonický orchester aď.) a jeho diela uviedli v premiére aj Berlínski filharmonici či v prípade opier napríklad v Covent Garden. Jeho diela často pôsobia strhujúco až extaticky, sú zvukovo zaujímavé, rytmicky pregnantné. Vo výsledku znejú jeho kompozície novo, v podstate však Adès nepoužíva vyslovene „neklasické“, experimentálne prostriedky.

Prvou skladbou koncertu bola Haydnova Symfónia č. 45 fis mol. Symfónia s neobvyklým záverom, počas ktorého hudobníci postupne z pódia odchádzajú, bola včera veľmi invenčná, hravá, nechýbal jej vtip, pôvab ani napríklad dôsledne dodržaná Haydnova práca s dynamickými zmenami. Filharmonici pod Adèsovým vedením hrali so zaujatím a v interpretácii bola zjavná jasná predstava a zámer. Navyše, hoci ide o známe dielo, včerajšie pojatie ho oživilo a určite nešlo len o jedno z bežných prevedení, ale očarilo už prvými momentami. Zvlášť ma zaujala časť Menuetto: Allegretto. Občas už trochu zabúdame, že tretia časť je časťou tanečnou, včera však tento jej charakter odrazu pôsobil ako úplná samozrejmosť. K slabším momentom možno patrili úseky druhej časti Adagio, ktorá znela s nevšedným citom, avšak miestami sa pohybovala na hranici stagnácie.

Koncertný majster Českej filharmónie Josef Špaček sa tentokrát predstavil sólovo – jeho miesto v orchestri pritom zastúpil Jan Mráček mladší. Škótska fantázia patrí k najpopulárnejším dielam Maxa Brucha, ide o technicky náročnú kompozíciu, ktorá si však aj v najbrilantnejších miestach uchováva akúsi škótsku zemitosť a melanchóliu. Teda, minimálne v interpretácii takých kvalít, aké sme mali možnosť počuť včera. Špaček hral nesmierne pútavo, nie však v zmysle vonkajšieho efektu, ale rýdzeho muzikantského citu. Väčšinou si zvyknem počas koncertu písať aspoň heslovité poznámky, musím však priznať, že takmer celú Fantáziu som sa nechcela ani len pohnúť. A i keď sólista pôsobil až hypnoticky, orchester nezostával nič dlžný – ich farebný a veľmi tvárny zvuk kompozícii veľmi pristal. Absolútny nadhľad nad exponovanými pasážami stratil Špaček azda len na pár chvíľ v záverečnom Finale: Allegro Guerriero, nezmenilo to však nič na fakte, že šlo o výnimočné prevedenie. Ak mi dovolíte trochu sarkazmu, Škótska fantázia zaznela včera tak uchvacujúco, že sa v Dvořákovej sieni dokonca prestalo kašľať v priebehu častí.

Záver už patril očakávanému Adèsovmu Tancu mŕtvych (orig. Totentanz). Skladateľ sa vo svojom miestami až monštruóznom diele, približujúcom sa najviac ku kantáte, inšpiruje stredovekou maľbou a textami, v ktorých smrť postupne vyzýva do posledného tanca ľudí rôzneho spoločenského postavenia: od pápeža až po malé dieťa. Adès pritom vlastne sympatizuje práve so smrťou, nie však žiadnym morbídnym spôsobom – skôr sa sústredí na to, že jedine smrť vníma ľudí všetkých postavení rovnako a celý ich majetok a prestíž sú napokon celkom zbytočné. Táto nekompromisnosť sa potom premieta do samotnej hudby ako aj do interpretácie. Adès orchester ovládol až s magickým účinkom, výsledkom čoho bolo ohromujúce, precízne a všestranne atraktívne prevedenie: či už išlo o opulentný zvuk ozvláštnený exotickými perkusiami, alebo o vypäté expresívne miesta vystriedané dojemným záverom. Dojem z diela znásobili aj sólisti.

Mezzosopranistka Christianne Stotijn, ktorá dielo uviedla aj v premiére roku 2013, predstavovala všetky ľudské postavy, Smrť po zmene obsadenia stvárnil barytonista Bjørn Waag. Je možno trochu škoda, že sme predsa len nemali možnosť počuť pôvodné obsadenie premiéry so Smrťou v podaní výborného Simona Keenlysidea, každopádne však podali obaja sólisti skvelý výkon. Najmä Stotijn bezproblémovo striedala nízke a až sopránové polohy ako aj výrazovosť: presvedčivo tak vystihla až pätnásť rôznych osôb a reakcií na volanie Smrti. Speváci boli naozaj znamenití, svoje umenie však ani v najmenšom nestavali pred vyznenie celku, naopak, boli jeho imanentnou súčasťou. Najsilnejším bol potom práve elektrizujúci koniec, najmelodickejší úsek diela, kedy sa Smrť stretáva s malým dieťaťom. Posledné zašepkané „tanzen“, sprevádzané najhlbšími nástrojmi, ostalo ešte po doznení visieť vo vzduchu…

Celý koncert vo mne teda zanechal hlboký dojem a bol to jeden z tých večerov, po ktorých som naozaj rada, že svoj zážitok môžem zachytiť a spracovať v recenzii. Skvelá Česká filharmónia, vynikajúci sólisti aj dirigent – na to všetko si publikum zvykne rado. A verím, že kúsok po kúsku si takýmto spôsobom viac zvykne aj na hudbu, ktorá je o čosi mladšia, než je to v Rudolfine bežné.

Hodnotenie autorky recenzie: 100 %


Česká filharmonie & Thomas
Adès
Josef Špaček (housle)
Christianne Stotijn (mezzosoprán)
Bjørn Waag (baryton)
Dirigent: Thomas
Adès
Česká filharmonie
21., 22. a 23. března 2018  Dvořákova síň Rudolfina Praha
(psáno z koncertu 22. 3. 2018)

Joseph Haydn: Symfonie č. 45 fis moll „Na odchodnou“ Hob I/45
Max Bruch: Skotská fantazie pro housle a orchestr Es dur op. 46
Thomas Adès: Tanec mrtvých pro mezzosoprán, baryton a orchestr

www.ceskafilharmonie.cz

Reklama

Hodnocení

Vaše hodnocení - Česká filharmonie & Thomas Adès (Praha 21./22./23.3.2018)

[Celkem: 11    Průměr: 4.6/5]

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na