Slovenská filharmonie otevřela novou sezonu Dvořákovou Novosvětskou

68. koncertná sezóna Slovenskej filharmónie bude bez šéfdirigenta, no s hojným výskytom zvučných mien sólistov a dirigentov

Otváracie koncerty v Redute majú tradičný termín okolo 20. októbra. Azda ešte máme v pamäti skvelý koncert huslistu Josefa Špačka a Slovenskej filharmónie pod vedením Leoša Svárovského z otvárania minulej sezóny. V druhej polovici kalendárneho roka začalo slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie, ktoré spôsobilo odklad otvorenia 68. koncertnej sezóny a 52. Bratislavských hudobných slávností. Reduta takmer štyri mesiace ako najreprezentatívnejšia budova Bratislavy slúžila na oficiálne akcie európskych delegácií.

Na úvod otváracieho koncertu znel výber z baletu Šľahačka Richarda Straussa. Dielo zo začiatku dvadsiatych rokov minulého storočia nedokázal v tom čase (a v podstate ani dnes) nikto naplno oceniť. Strauss ho premiéroval na oslavách svojej šesťdesiatky, čo ešte väčšmi rozohnilo poslucháčov, ktorí boli zvyknutí na Richarda nie ako pokračovateľa línie sladkých viedenských valčíkov Johanna mladšieho (hoci Johann Strauss a Richard Strauss neboli v príbuzenskom pomere). Z mnohých šťavnatých recenzií zacitujme tú od Karla Krausa, zakladateľa viedenského žurnálu Die Fackel: „Zdá sa, že teraz ho opustila aj jeho slávna všestrannosť. Ani Straussovi zarytí podporovatelia nemôžu zakryť skutočnosť, že ide o pustošenie duše a baletu, o dôkladnú degradáciu divadla na predškolskú úroveň.“ Vtipne poznamenáva, že „aj keby som skombinoval hrôzy sansculotov (francúzskych mešťanov, ktorí stáli za francúzskou revolúciou, poznámka autora) a boľševikov, výsledný teror sa nemôže ani len priblížiť k Šľahačke.“

Strauss na všetky negatívne reakcie odpovedal rovnako: „Nemám právo, koniec-koncov, skomponovať hudbu, akú chcem? Nemôžem niesť bremeno tragédie večne. Chcel som vytvoriť radosť.“ Straussova hudobná reakcia patetického úniku z hrôz prvej svetovej vojny stavia Šľahačku aj do iného kontextu. Skladateľ vo vojne stratil všetky svoje úspory a potreboval napísať dielo, ktoré sa stane populárnym. Scenár k baletu si preto napísal sám; podivne pripomína zápletku z Čajkovského Luskáčika. Aj keď balet Šľahačka je dielom zručného skladateľa, má svoje nesporné čaro a viacero vynikajúcich valčíkov, ide o znepokojujúci artefakt rastúcej ľahostajnosti Richarda Straussa k svetu okolo seba. Ľahostajnosti, ktorá nakoniec výrazne poškodila budúcu Straussovu reputáciu.

Je otázne, prečo sa dramaturgia rozhodla práve pre toto kontroverzné dielo na úvod sezóny. Azda najväčším dôvodom je prítomnosť kompletného orchestra na pódiu. Ani to sa však nevyrovná počtu hráčov v Alpskej symfónii toho istého skladateľa z minulej sezóny s dirigentom Jurajom Valčuhom. Bez ohľadu na hudobný vkus môžeme konštatovať, že ide o kontroverzný až infantilný balet. Z troch vyššie spomínaných priorít dramaturgie v úvode článku nezafungoval ani jediný. Šľahačka je síce zaujímavé dielo, ale filharmónia neuvádza tvorbu Richarda Straussa tak často, aby ako nepremiérované opusy zostali v repertoári iba podpriemerné kusy.

O podpriemernosti, našťastie, nemôžeme hovoriť pri opise koncertného výkonu Slovenskej filharmónie. Orchester sa po pauze predstavil v rovnako perfektnej kondícii, v akej končil minulú sezónu s Beethovenovou Deviatou. Svoju zásluhu na tom má aj čínsky dirigent Muhai Tang, ktorý sa v Redute predstavil po prvýkrát. Vyštudoval v Šanghaji, medzinárodnú kariéru začal priamo u berlínskych filharmonikov, keď ho Herbert von Karajan v sezóne 1983–1984 začlenil medzi svojich kolegov. Niekde z nemeckej precíznosti a nekonzervatívneho vnímania hudby vychádza Muhaiova dirigentská schopnosť mať orchester úplne pod kontrolou. Nemôžeme hovoriť o slabých miestach koncertného večera. Kontrast dynamickej škály bol citeľný, zvuk bol veľmi vyrovnaný, dokonca aj citlivé nástupy plechových nástrojov zneli na prvom koncerte vo štvrtok vyrovnane a súhlasne.

Vynikajúca bola aj interpretácia Klarinetového kvinteta B dur od Carla Mariu von Webera v podaní Sharon Kam. Táto izraelská umelkyňa patrí medzi najvyhľadávanejších koncertných klarinetistov súčasnosti. Sama o sebe tvrdí, že klarinet jej nahrádza vlastný spievajúci hlas, a to jej musia poslucháči uznať – málokedy má návštevník koncertu klasickej hudby taký relevantný pohľad na symbiózu nástroja a umelca. Preto sa v jej repertoári nezriedka nachádzajú operné árie v transkripcii pre klarinet. Túto ideu nakoniec pretavila do CD albumu Opera!, ktorý sa hneď po vydaní zaradil medzi najhodnotnejšie nahrávky tohto druhu.

Očakávaným vrcholom večera bola Dvořákova Novosvetská. Deviatu symfóniu dirigoval Tang bez partitúry, v trochu rýchlejšom tempe najmä prvej časti. Orchester si zachoval rovnakú tvárnosť, s akou sa predstavil v predchádzajúcich dvoch dielach. Ak by táto symfónia patrila k minulej koncertnej sezóne, právom by sme jej interpretáciu zaradili medzi sezónne najlepšie. Pri začiatku novej vyjadrime iba túžbu, aby si orchester takúto úroveň hrania udržal a naďalej ju vylepšoval.

Na záver iba krátky dôvetok: Manažment filharmónie by mal pouvažovať nad zavedením krátkeho exkurzu o vhodnom správaní sa na koncerte klasickej hudby. Akosi prirodzene rátame s primeranou vzdelanostnou úrovňou divákov. Aj keby sme nechceli byť puritánmi a nebudeme považovať potlesk medzi jednotlivými časťami Šľahačky za faux pas, hanbu nám určite spravil potlesk v strede prídavku klarinetistky a pravidelné vyzváňanie mobilov. Sezóna iba začína, robme si medzi svetoznámymi interpretmi meno radšej výborným orchestrom.

Hodnotenie autora recenzie: 80 %

Otvárací koncert 68. koncertnej sezóny
Dirigent: Muhai Tang
Sharon Kam (klarinet)
Slovenská filharmónia
27., 28. októbra 2016 Koncertná sieň Slovenskej filharmónie Bratislava
(napísané z koncertu 27. 10. 2016)

program:
Richard Strauss: Šľahačka, op. 70 (výber z baletnej suity)
Carl Maria von Weber: Klarinetové kvinteto B dur, op. 34 (verzia pre sláčikový orchester)
Antonín Dvořák: Symfónia č. 9 e mol, op. 95 Z Nového sveta

www.filharmonia.sk