Slovenský filharmonický sbor: Když hlas nepotřebuje nástroj

Minulý rok oslávil Slovenský filharmonický zbor sedemdesiatku. Počas slávnostného a capella koncertu zazneli vteda diela s ťažiskom na slovenskú autorskú provenienciu. Vrcholom koncertu bol cyklus Eugena Suchoňa O horách. Keďže minuloročný koncert bol pamätný a takýto večer je možné vo filharmonickej sezóne zažiť iba raz, núka sa ako vhodný bod odrazu, kam sa zbor za rok posunul a či si udržiava kondíciu, v akej sme ho na predošlom vrcholnom podujatí počuli.
Slovenský filharmonický zbor – Jozef Chabroň – Bratislava 17. 2. 2017 (foto © Ján F. Lukáš)

Slovenský filharmonický zbor: Keď hlas nepotrebuje nástroj

Najlepšou správou pre zbor a našu interpretačnú scénu je v prvom rade zvyšujúci sa počet koncertov a hosťovaní zboru v zahraničí. Známa je historka, keď Slovenský filharmonický zbor spieval vo viedenskej opere, kde im po predstavení povedali: „Škoda, že sme zrušili železnú oponu a môžete sa vrátiť domov. V opačnom prípade by sme si vás radi nechali.“ Zbor v tomto roku premiéroval Wirthovo dielo Carmina Austriaca, účinkoval v Bruseli či Ománe; začiatkom roka sa predstavil na festivale Música de Canarias. Iste, aj tak sa počas sezóny dajú kalendáre aj viac zaplniť. Zbor však pred pár rokmi, ako je známe, spieval v podstate iba na domovskej scéne. Zásluhou výborného zbormajstra a potenciálu zboru sa však postupne dostáva do zahraničného povedomia.

Zbor vedie od sezóny 2013/2014 Jozef Chabroň. Ako minulý rok, aj počas tohto dokázal, že svoj zbor riadi s istotou a vie, kde sú jeho prednosti. Tieto nuansy si môžeme všimnúť najmä pri dirigovaní a zmene rytmu alebo tempa hudobnej frázy. Napriek náročným partom zostal zvuk zboru zocelený a vyvážený. Vynikajúci bol prednes glissánd, obzvlášť v druhej skladbe koncertného večera – jednoduchým mávnutím ruky smerom nadol zbor klesal chromaticky, mávnutím sprava zhora smerom doľava nadol sa znižovala aj hlasitosť – akoby doslova niekto stíšil rádio. To všetko za jednoliateho zvuku celého zboru. V priebehu roka nastali aj v zbore omladzujúce zmeny. Môžeme povedať, že je zastabilizovaná každá zo sekcií. Nájdeme v nich čoraz viac členov, ktorí poznajú iba Chabroňovu éru. To zvyšuje potenciál zboru do budúcnosti, keďže ide o dobré hlasové materiály a entuziastické povahy.

Slovenský filharmonický zbor – Jozef Chabroň – Bratislava 17. 2. 2017 (foto © Ján F. Lukáš)

Počas piatkového koncertu sa Slovenský filharmonický zbor predstavil v dielach žijúcich autorov. Ako minulé roky, aj teraz čerpali repertoár prevažne z duchovnej literatúry. Celý koncert šiel bez prestávky a nahrával sa. Tieto diela sa na slovenskej scéne uviedli iba párkrát, v jednom prípade dokonca šlo o slovenskú premiéru. O to viac mohol zbor pri zriedkavo uvádzaných dielach, ktoré nemajú zaužívanú interpretáciu, prejaviť vlastný pohľad na hudbu dvadsiateho storočia.

Prvou skladbou bol Diptychon ukrajinského autora Valentina Silvestrova. Nedlhý opus využíva harmonické postupy klasicizmu, v niektorých partoch dokonca reminiscenciu na skoršie obdobia. Zbor v intímnej modlitbe predniesol väčšinu diela v piane, čím sa opäť dostávame k tomu, že zbormajster pozná možnosti svojho telesa dokonale. Tieto citlivé opusy sú silnou stránkou zboru, majstrovstvo vyváženosti preukazujú v tichej interpretácii.

Vrcholom večera boli z interpretačného hľadiska Štyri nocturná brnianskeho zbormajstra Petra Fialu. V zhutnených dvanástich minútach je všetko, čo skúsený zbor môže ukázať – výrazné kontrasty, zložité nástupy, odsadenie do pianissima, hudobné prostriedky typické pre dvadsiate storočie, intímne aj mohutné motívy. Sólo mala altistka Helena Oborníková, nositeľka matne sfarbeného hlasu, ktorý sa dokáže klenúť nad celým zborom.

Slovenský filharmonický zbor – Juraj Čižmarovič, Jozef Chabroň, Eva Šušková – Bratislava 17. 2. 2017 (foto © Ján F. Lukáš)

Ostatná polhodina recitálu patrila paradoxne slovenskej premiére slovenskej autorky. Iris Szeghy žije už roky vo Švajčiarsku. Dielo z roku 2014 vychádza zo stredovekej sekvencie Stabat mater. Zacitujme autorkino poňatie frekventovaného motívu: „ (…) obraz plačúcej Márie pod krížom sa stal metaforou pre každú matku sveta, ktorá svoje nevinné dieťa stratila v dôsledku takzvaného spoločenského násilia.“ Zaznelo päť strof latinského textu, medzi ktorými sa v intermezzách sólovo predstavil huslista Juraj Čižmarovič. Sólo v tomto diele mala sopranistka Eva Šušková, ktorá ho predniesla technicky dobre, no niekedy so zbytočne prehnaným výrazom. Sólisti boli rovnocennými partnermi zboru, podľa intencií autorky.

Slovenský filharmonický zbor – Iris Szeghy – Bratislava 17. 2. 2017 (foto © Ján F. Lukáš)

Opäť sa potvrdilo, že Slovenský filharmonický zbor nepotrebuje orchestrálnu oporu na kvalitný umelecký výstup. Darí sa im dobre a môže lepšie. Čoraz viac je to však úlohou manažmentu, aby už kompaktne znejúci veľký zbor dokázal predstaviť v zahraničí častejšie.

Slovenský filharmonický zbor – Jozef Chabroň, Juraj Čižmarovič, Eva Šušková, Iris Szeghy – Bratislava 17. 2. 2017 (foto © Ján F. Lukáš)


Hodnotenie autora recenzie: 90 %

 

Slovenský filharmonický zbor
Dirigent: Jozef Chabroň
Eva Šušková (soprán)
Helena Oborníková (alt)
Juraj Čižmarovič (husle)
Slovenský filharmonický zbor
17. februára 2017 Koncertná sieň Slovenskej filharmónie

program:
Valentin Silvestrov: Diptychon
Petr Fiala: Štyri nokturná pre miešaný zbor a altové sólo
Iris Szeghy:
Stabat mater pre soprán, 3 miešané zbory a sólové husle

www.filharmonia.sk

Hodnocení

Vaše hodnocení - Slovenský filharmonický zbor -J. Chabroň & E. Šušková, J. Čižmarovič, H. Oborníková (Bratislava 17.2.2017)

[Celkem: 3    Průměr: 3.3/5]

Mohlo by vás zajímat


Komentujte

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na