Šťastný pátek třináctého pro Olomouc

  1. 1
  2. 2

Šťastný piatok trinásteho pre Olomouc 

Nikdy som nebola poverčivá. Ale priznám sa, keď som v piatok cestou do Olomouca už tesne pred pol siedmou bez pohnutia stála v nekonečnej kolóne na diaľnici pred Vyškovom, napadol ma nejeden nelichotivý prívlastok na adresu povestného čierneho dňa. Za to, že tento článok vôbec vznikol, treba zrejme vďačiť nejakému dobrému duchovi opery, ktorý z cesty odpratal všetky policajné hliadky a radary. A dôvod tých pretekov s časom? Hubička. Rozumej, žiadne valentínske bláznovstvo, ale v poradí šiesta Smetanova opera, ktorou Moravské divadlo rozšírilo na našich profesionálnych operných scénach aktuálne hraný smetanovský repertoár.Hubička má v Smetanovom súpise opier zvláštne postavenie. Bola prvá, ktorú skladateľ napísal už v dobe úplnej hluchoty. A hoci mal obavy z výsledku diela, tvoreného bez možnosti sluchovej kontroly nad symbiózou hudobnej a rečovej modulácie, obrovský úspech premiéry ich v plnom rozsahu vyvrátil. Smetana je aj napriek hluchote schopný komponovať celovečerné vokálne diela! Námet Hubičky, radenej spolu s Predanou nevestou medzi prostonárodné opery, obstarala skladateľova dlhoročná a osvedčená spolupracovníčka, Eliška Krásnohorská. Je pravda, že Smetanu látka, vychádzajúca z poviedky Karoliny Světlé, nezaujala hneď. Ale keď Krásnohorská, poznajúc jeho vkus, upravila text tak, aby už v ňom samotnom bola obsiahnutá hudobnosť veršov, chopil sa ho Smetana s vďakou a s veľkou chuťou sa pustil do zhudobnenej podoby. Krásnohorská sama vo svojich pamätiach neskôr s úsmevom spomínala, ako ju komponista zastavil na ulici a, súc hluchý, v hlasitom hovore na ňu kričal, aký je šťastný, že mu tú Hubičku dala (čo si zrejme mnohí okoloidúci vykladali rôzne).

O tom, že komponovanie šlo hladko, svedčí aj krátky čas, za ktorý opera vznikla. Behom štyroch zimných mesiacov na prelome rokov 1875/1876 bola hotová skica, a za ďalšie štyri mesiace aj orchestrácia partitúry (s výnimkou predohry). Snáď k dobrej pohode pri komponovaní prispel aj pokoj jabkenického kraja, v ktorom Smetana od onej zimy prežil posledných osem rokov svojho života a ktorého krásu nepochybne pretlmočil v prírodných scénach Hubičky. Je zrejmé, že pri tak rýchlom komponovaní nemal pochybnosti ohľadne hudobného obsahu, hoci si uvedomoval nutnosť kompromisu medzi vkusom publika a vlastným hudobným presvedčením. Ako píše svojmu priateľovi, dr. Hostinskému: „Volání po melodii znamená tolik u většího dílu obecenstva, aby ihned mohlo veškeré nápěvy bez namáhání a bez smyslu opětovati, jakmile ponejprv je bylo, v divadle zaslechlo. Jak to nemůže, pak opera se již nelíbí… A který komponista bude lhostejným nad osudem svého díla, které práce stojí tak veliké?“ Lyrický námet Hubičky však poskytol dosť príležitostí nahromadiť spevné úseky a piesne. Napokon, aj známe Vendulkine uspávanky sa prvýkrát ozvali v jabkenickej horárni, dlho pred premiérou. Nimi Smetanova dcéra Žofia uspávala práve povitú Editku.K inscenovaniu druhej opernej premiéry tejto sezóny si Moravské divadlo prizvalo nestora olomouckej opernej réžie, Martina Dubovica. A ten vytvoril inscenáciu v intenciách scénických poznámok, s plnou pietou k hudbe, bez zbytočných alebo mätúcich režisérskych dodatkov. V popredí zostáva príbeh z prostredia jednoduchého ľudu Podkrkonošia. Príbeh láskavý, úsmevný, zmierlivý. Spor o bozk, ktorý Vendulka pred svadbou nechce Lukášovi dať, aby tak nerušila pokoj jeho nebožky prvej ženy, zostáva tým, čím je. Metaforou tradície a poriadku, zaužívaného v uzavretej dedinskej komunite, ktorá si ctí jednoduché a všeobecne akceptované pravidlá. A takisto metaforou všetkých hádok a uzmierení, ktoré vznikajú v každom partnerskom vzťahu, nech už ho ľudia žijú kedykoľvek a kdekoľvek.

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Smetana: Hubička (MD Olomouc)

[yasr_visitor_votes postid="151334" size="small"]

Mohlo by vás zajímat


0 0 vote
Ohodnoťte článek
5 Komentáře
Nejstarší
Nejnovější Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments