Baletní panorama Pavla Juráše (110)

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Tentoraz:
* Legenda o Jozefovi ako metafora, nielen ako názov diela
* Jiří Bubeníček znovu ako choreograf
***

Vlaňajší rok si hudobný svet pripomínal dvojité výročie Richarda Straussa. Nie je jednoduché vo veľkých divadlách hneď reagovať na takúto udalosť, hlavne v prípade uvedenia náročných majstrových diel. A tak by sa dalo zhrnúť, že Viedeň, tiež spätá osobne so Straussom tieto oslavy výsostne umelecky ukončila práve na začiatku nového roku 2015. Nie je ľahké v kalendári žijúcich choreografov hneď získať ich priazeň pre svoj súbor, o to vzácnejšie je pre súbor či divadlo keď sa angažmán podarí. Baletný súbor sa ani vlani nevyhol výročiu Straussa, keď nasadil v komponovanom večere predsmrtné dielo plné meditácie a vzájomnej symbiózy hudby a choreografie v Štyroch posledných piesňach v choreografii Rudi van Dantzinga. (tu). Manuel Legris k oslave Richarda Straussa pre finále počkal na Johna Neumeiera. Isto to nebolo bezdôvodne. Práve vo Viedni Neumeier uviedol prvýkrát svoju verziu Legendy o Jozefovi, ešte pred svojimi vrcholnými hamburskými opusmi. A tak návrat tohto zvukovo opulentného diela, pôvodne napísaného Straussom na objednávku Ďagileva, ktoré však dostihla kliatba tragického rozchodu legendárneho impresária so svojim slávnym tanečníkom Nižinským, vyznieva v starostlivom naštudovaní slávnostnejšie ako Verklungene Feste. Od pôvodnej premiéry 14. mája 1914 v National de l’Opera Paris, kedy po pár reprízach nenápadne zmizla. Autori libreta pritom neboli žiadni nováčikovia.Možno sa to bude mnohým zdať nudné, tak nech to preskočia. Ale na diele, kde možno jasne zdokumentovať jeho genézu a jeho socio-politicko-geografickú spätosť s dejinami minulého storočia, do ktorého zasahujú ešte aj naše životy, je to veľmi zaujímavé. Hlavne v tejto rýchlej technokratickej dobe je dobré sa možno trochu zastaviť a pozrieť sa do minulosti. Nielen sa neustále náhliť za novými premiérami a zážitkami rýchlo plynúcich taktov. Možno tento historický exkurz pomôže v nachádzaní súvislostí aj študentom tanečných konzervatórií či ich pedagógom, ktorí dejiny tanca a baletu bohužiaľ neustále podceňujú.

Osvietený aristokrat, filológ a priateľ umelcov Harry Kessler spolupracoval na sujete so Straussovým fenomenálnym libretistom Hugom von Hofmannsthalom. Bohužiaľ však vízia Ďagileva zadať kompozíciu diela na pôsobivý biblický námet ďalšiemu zo súčasných skladateľov a zveriť dielo do gescie tvorivého choreografického génia Václava Nižinského vzala za svoje. Mikhail Fokin nedokázal uchopiť rozvláčnu partitúru, od ktorej libretisti požadovali mnoho zlata a svetla, ani víziu Ďagileva, ktorý chcel opulentnú výpravu v duchu Veronesových obrazov, ktoré ho inšpirovali. Ani objav Ďagileva a Fokina – mladý Léonide Miassin ako Jozef, nemohol byť adekvátnou náhradou za fenomenálneho tanečníka, ktorý už stál pred bránami svojho budúceho pekla. Scénografia José-Maria Serta a kostýmy Leóna Baksta neoslnili Paríž tak ako Polovecké tance, Šeherezáda, Boris Godunov a ďalšie orientálne perly. Dielo vznikalo dlho a v pre dnešnú dobu a historický retrospektívny pohľad veľmi zaujímavo.

K prvému stretnutiu Sergeja Ďagileva so skladateľom Straussom došlo už v roku 1907, keď bol nemecký skladateľ impresáriovým hosťom v jeho lóži v Parížskej opere. Harry Kessler o dva roky neskoršie po zhliadnutí prvej sezóny Ballets Russes v Paríži, celkom fascinovaný prenikavým géniom Nižinského, prehovoril slávneho spisovateľa a dramatika Hofmannsthala k napísaniu baletu pre ruský súbor (1909). O dva roky neskôr v júni 1911 opäť v Paríži sa zišli Ďagilev, Strauss, Hofmannsthal, Nižinskij a kmotor projektu Kessler, aby všetko prediskutovali. O rok neskôr sa pri hosťovaní baletu Russes (ako málo sa o iných hosťovaniach než v meste nad Seinou vie?) stretli vo Viedni, kde v Kunsthistorischen Museum boli oslnení obrazmi Paola Veroneseho. Behom hosťovania Ďagilev a Hofmannsthal niekoľkokrát o všetkom podstatnom hovorili. To bol február. Hneď o mesiac neskôr sa stretli znovu vo Viedni. Hofmannsthal navrhol balet Orest a fúrie, v ktorom mali o rok neskôr vystúpiť v Paríži Nižinskij ako Orest, Ida Rubinstein ako Klytaimnestra a viedenská legenda Grete Wiesenthal ako Elektra. Strauss odmietol, pretože libreto sa príliš podobalo jeho opernej Elektre. V máji Kessler nestrácajúci nádej priviedol Hofmannsthala do Paríža, aby naživo zažil sezónu Ballets Russes a sprevádzal ich nemenej slávny režisér Max Reinhardt. Spolu s Ďagilevom hovorili o Jozefovi. O mesiac neskôr Hofmannsthal prvýkrát v dopise Richardovi Straussovi zmienil názov nového titulu Jozef v Egypte. O ďalší mesiac neskôr, tentokrát v Londýne, Kessler, Ďagilev a Nižinskij spolu hovoria o librete. V letnom čase, v auguste roku 1912 pricestuje Nižinskij s Ďagilevom do nemeckého Garmischu priamo za Straussom, aby spolu o objednávke diela hovorili. V septembri Strauss začal pomaly s komponovaním. Píše svojmu libretistovi, že Jozef mu príliš nesedí a ťažko pre príbeh hľadá hudbu. V októbri Ďagilev navštívi v Stuttgarte Straussovu svetovú premiéru Ariadny na Naxe v Kráľovskom dvorskom divadle. Na konci roka, v ktorom sa toľko udialo, Strauss prehráva na klavíri v Berlíne, pri hosťovaní baletu Russes. Prítomný je Hofmannsthal, Nižinskij, Ďagilev, ale prezentáciu poznamená sklamanie.

Pol roka trvá kým sa Strauss k baletu vráti a kompozičná práca pokračuje. V septembri toho istého roku (1913) Nižinskij využije neprítomnosť Ďagileva na juhoamerickom turné a v Buenos Aires sa žení s Romolou de Pulszky, za čo upadá u Ďagileva do okamžitej nemilosti. V tom istom mesiaci sa na európskej pôde stretávajú v Benátkach Ďagilev, Hofmannsthal a Bakst. Mikhail Fokin je predstavený ako choreograf, ktorý s okamžitou platnosťou nahradí Nižinského. Ako miesto svetovej premiéry je určený Mníchov. O mesiac neskôr Hofmannsthal prvýkrát spomenie dnešný názov pre dielo: JosephslegendeLegenda o Jozefovi.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na