Strážce a oživovatel slovenské operní historie, jubilant Jaroslav Blaho (2)

  1. 1
  2. 2
  3. 3

(Dokončenie rozhovoru)

Po čase prišla ponuka zo Slovenského národného divadla…

Po „planých rokoch“ v kanceláriách Divadelného ústavu ma z jari 1988  povolal nový riaditeľ SND Ivan Petrovický do funkcie šéfdramaturga opery. Prvá sezóna 1988/89 skončila v napätiach okolo Bednárikovho Fausta – na tzv. preberačke  sa proti inscenácii postavil kompletne  umelecký poradný zbor, zostavený z dirigentov, režisérov a „zaslúžilých“ sólistov. Len Petrovický, šéf opery Chudovský, ktorý bol už na odchode pre sústavné tlaky voči svojej  osobe a ja, sme sa Bednárika zastávali. Napriek pokusom o škandál na premiére všetko dopadlo inak a o rok, keď  Faust dostal pozvanie na festival do Edinburghu, mal v divadle už iba žičlivcov!  Potom prišla hektická jeseň 1989. Pád režimu, ktorý mne drasticky neublížil, ale ktorý aj dnes považujem za chorý vo svojej filozofickej prapodstate. Tých šesť týždňov v divadle od siedmej ráno do polnoci považujem za jedno z najvzrušujúcejších období svojho života. A potom bolo všetko inak, prezliekanie kabátov, boje o moc. A samozrejme, predstava o funkcii a právomociach dramaturga, aká panuje u nás dodnes.Takže si sa vrátil do Divadelného ústavu. V istej etape si stál na jeho čele.

Áno, opäť som sa vrátil do Divadelného ústavu a od 1.januára 1991 stal sa jeho riaditeľom na viac ako štyri roky. Stále som však spolupracoval s rozhlasom, tu a tam napísal do novín recenziu či úvahu, bez prerušenia naďalej plnil funkciu dramaturga a potom aj riaditeľa  opernej časti Zámockých hier zvolenských. Po nástupe Mečiara ma odvolali z funkcie,  dva roky som pokračoval ako odborný pracovník inštitúcie a začiatkom roka 1997 na protest proti praktikám vtedajšieho ministra kultúry rozšíril rady nezamestnaných. Vtedy mi po niekoľkých mesiacoch podal pomocnú ruku šéf Komornej opery Marián Vach a tam sa začala naša spolupráca. S drobnými prerušeniami spolupracujem s ním ako dramaturg takmer pätnásť rokov. Najprv v Komornej opere, potom v Banskej Bystrici a samozrejme aj v rámci opery na zvolenskom zámku. Čím sa môžeme pochváliť ? Nuž napríklad tým, že sme napriek spochybňovačom našli odvahu vrátiť sa v roku suchoňovskej storočnice k originálnej verzii Krútňavy, ktorú zmietli z javiska a plagátu SND stalinskí estetici už po niekoľkých reprízach začiatkom roka 1950. V  roku cikkerovskej storočnice naštudoval Vach s režisérom Romanom Polákom (robil aj Krútňavu) majstrovho Coriolana, ktorý zaznel na Slovensku vôbec po prvý raz. Netajím sa láskou k talianskej opernej klasike a rozčuľuje ma, ako sa naše operné divadlá už roky odvolávajú na dávno prežité súdy a hodnotenia. A hrajú z tejto bohatej studnice kolom  dokola  pomerne úzky výber titulov. Hanbil som sa, že naše operné umenie, tak rado sa samo pasujúce takmer za opernú veľmoc , vonkoncom opomenulo už polstoročie trvajúcu renesanciu predverdiovského klasického belkanta (Donizetti, Bellini). A tak sme v Komornej opere uviedli v slovenskej premiére Lucreziu Borgiu, Annu Bolenu, Caterinu Cornaro a koncerte aj  Mercadanteho Il Giuramento. V Banskej Bystrici potom Belliniho Puritánov, Capuletovcov a Montekovcov, Donizettiho Lindu di Chamounix -všetko v slovenských premiérach. Naštudovaním Leoncavallovej Bohémy sme u nepredpojatých vygumovali vžitú „fámu“,  že táto Bohéma je v porovnaní s Pucciniho Bohémou slabá. Naštudovanie  v Komornej opere potvrdilo, že je iba iná, menej poetická, oveľa popisnejšia, oveľa veristickejšia. Od roku 2005 pokúšame sa aspoň v v koncertnej podobe uviesť na zvolenskom zámku po prvý raz na Slovensku doposiaľ nehrané opery Giuseppe Verdiho.  Takto odznela  Bitka pri Legnane, Alzira, Zbojníci, Lombarďania, Giovanna d´Arco (tú koncertne začiatkom deväťdesiatych rokoch uviedli už v Žiline). K nim sme predvlani pridali Normu – cítil som hanbu, že toto najvýznamnejšie dielo predverdiovskej opery serie zaznamenalo pred polstoročím pri jedinom naštudovaní v SND sotva desať  repríz – minulé leto pribudol na zámku Donizettiho Poliuto. Tento rok plánujeme opäť koncertného Belliniho – po prvýkrát na Slovensku zaznie Beatrice di Tenda.Spomínaš Mariána Vacha a dlhodobú spoluprácu s ním. Pre mňa je ťažko pochopiteľné, že človek jeho odborných a ľudských kvalít má zatvorenú bránu do bratislavskej opery. Avšak to, čo si vymenoval, vás ako tandem zapisuje výraznými písmenami do análov slovenskej opery. Ostaňme ešte pri Zámockých hrách zvolenských, jedinom slovenskom opernom festivale pod voľnou oblohou. A vlastne nielen pod ňou, iný operný festival ani nemáme.

Opera na Zámockých hrách zvolenských, to je „moje dieťa.“ Námet, ktorý vyčerpať nemôže niekoľko riadkov nášho rozhovoru. Dieťa vytúžené, aj chorľavé, aj radosti prinášajúce. Chce to besedu, možno aj polemické hlasy, priestor na hĺbkové pertraktovanie potrebnosti a problémov jediného letného operného festivalu na Slovensku. V letnej Európe sú takýchto už prostredím atraktívnych podujatí desiatky. Čo do umeleckej úrovne sa nemusíme hanbiť. Dramaturgia páčivej talianskej romantickej a veristickej opery v kvalitnom vokálnom predvedení je myslím správnou voľbou. Tým viac , že exteriér i interiér zámku – národnej kultúrnej pamiatky, nedovoľuje priveľa scénického experimentovania. A talianska klasika je predovšetkým o hudbe a speve. Dramaturgiou neobohraných, prípadne u nás vôbec doposiaľ neuvádzaných titulov, robíme tento festival zaujímavý aj pre blízke okolie. V posledných rokoch  spieval tu rad špičkových sólistov prevažne talianskej proveniencie. Aj keď nie medializované megahviezdy, zato celý rad interpretov minimálne na úrovni našej súčasnej vokálnej elity a navyše umelci, pre ktorých je táto tvorba domácim terénom.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat


1
Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment
1 Comment threads
0 Thread replies
0 Followers
 
Most reacted comment
Hottest comment thread
1 Comment authors

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
nejnovější nejstarší nejlépe hodnocené
Upozornit na
hytat

Pan Blaho,

dakujeme za clanky, za Zvolen a drzime palce k novej knihe, je to velmi potrebne, pretoze ako sa konstatlovalo v rozhovore, zostala uz len hrstka vernych. Vy ste ten, ktory sa strasen dobre pocuva a vzdy nas zaujme nielen faktograficky ale aj ludsky