Tannhäuser – Slováci ve Welsu

Tannhäuser – Slováci vo Welse

Symfonický orchester Slovenského rozhlasu a Slovenské národné divadlo si dvestoročnicu narodenia Wagnera pripomenú doma koncertom (22. 5.) resp. premiérou Wagnerovho Lohengrina (24. 5.). Slovenská filharmónia a Slovenský filharmonický zbor tak urobili v rakúskom Welse, kde sa už po druhý raz zúčastnili na festivale venovanom dielu Richarda Wagnera. Slávnostnú atmosféru premiéry Tannhäusera (17. 5.) bolo cítiť všade. Vo foyeri miestneho divadla (s kapacitou 600 sedadiel) sa predávali tričká s menom skladateľa a na jeho stenách viseli fotografie významných umelcov z predchádzajúcich ročníkov festivalu. Boli medzi nimi také spevácke osobnosti ako Theo Adam, Kurt Rydl, Bern Weikel, Gwynet Jones a ďalší.

Tohoročná sólistická zostava postrádala ozaj veľké mená, ale ukázalo sa, že wagnerovské divadlo i opera ako taká majú dnes vo svete  širokú základňu dobrých (škoda že nie aj vynikajúcich) interpretov, ktorí sa v rámci svojich možností  pričinili o zdar aj tejto inscenácie. Určujúcim pre jej výsledný tvar bola však práve účasť našich kolektívnych telies. Aj keď si bratislavskí filharmonici zahrajú čosi z Wagnera len kedy-tedy, pod taktovkou skúseného Ralfa Weikerta zvládli neľahkú partitúru viac než dobre. Dirigent z nej vedel rozpliesť záľahu hudobných motívov  a opäť ich zložiť do pôsobivého celku, volil ostré dynamické kontrasty, nikdy však nie na úkor spevákov, z hudby vedel vyčariť náladu erotickej no pritom snivej roztúženosti, následne idylu jarnej prírody, slávnostnú  a potom búrlivú atmosféru súťaže minnesängrov, ale tiež pocity nádeje a beznádeje až po triumf odpustenia. Slovenský filharmonický zbor s Blankou Juhaňákovou opäť raz potvrdil svoje všeobecne uznávané kvality. Zbormajsterka rovnako ako dirigent narábala s ostrými kontrastmi. Zbory zaznievajúce spoza javiska viedla ku krištáľovo čistému lahodnému tónu akoby zaznievajúcemu z iného sveta. Naproti tomu veľké zborové výjavy od polovice druhého dejstva  a záverečný zbor mali pri zachovaní kultivovanosti zvuku patričnú monumentalitu a príslovečne pôsobivú farebnosť. Zbor nestráca svoju intonačnú istotu ani pri spievaní a capella, čo tentoraz dokázal v prvej časti zboru pútnikov vracajúcich sa z Ríma.

Zo spomínaných kvalitných sólistov k trom z piatich hlavných interpretov možno mať len minimálne kritické pripomienky, ďalším dvom sa dá vytknúť čosi viac. Barytonista Clemens Unterreiner ako Wolfrám sa zdá byť doma v tak lyrických úlohách talianskej ako wagnerovskej proveniencie. Má dobrú legátovú kultúru, ale zvláda aj deklamačný spev, jeho pieseň o večernici zapôsobila ušľachtilým prednesom, aby v zápätí poodhalil, že nemá problémy ani s dramatickými pasážami a s vyššou polohou partu. K ideálu (najmä tomu wagnerovskému) snáď chýba len tmavší hlasový materiál, ku ktorému sa azda dopracuje postupným, dúfajme uvážlivým prechodom k dramatickejším partom. Mezzospranistka rumunského pôvodu Hermine May spieva od Bukurešti cez menšie nemecká javiská, ale pred rokom sa objavila v úlohe matky Offenbachovej Antonie aj v La Scale. Nie je typickou wagnerovskou speváčkou, ale úloha Venuše jej dobre sadla. Fond neveľmi objemný ale výborne sa nesúci cez orchester, farebne pekný, v interpretácii bez náznaku problému v atakoch na vysoké tóny, ktorými je part Venuše prešpikovaný. Kvalitným wagnerovským interpretom je Reinhard Hagen s hutným basom (v úlohe Hermanna), ktorého nosnosť nijako nezneužíva, ale snaží sa o dynamicky diferencované spievanie. Najlepším momentom sopranistky Astrid Weber (Alžbeta) bola jej záverečná modlitba nesúca sa v lyrickom duchu. Relatívne dobre jej vyšla aj prvá dramatickejšia ária, jej hlas je na Wagnera (hoci ho spieva veľa a až dokonca raz aj v Bayreuthe) trochu svetlý a prieraznosť tónu dosahuje za cenu jeho ostrosti.  Typickým wagnerovským dramatickým tenoristom  pohybujúcim sa na menších nemeckých javiskách je Jon Ketilsson. Na premiéra sa údajne zotavoval z predchádzajúcej indispozície a s úlohou sa popasoval čestne. Predsa však viaceré pasáže zvládal len s námahou, hoci paradoxne najťažšia časť partu – dlhé rozprávanie o Ríme mu vyšlo lepšie než niektoré iné vokálne čísla.

Inscenácia Herbetha Adlera chcela byť pietnym holdom jubilujúcemu  skladateľovi a pokusom o návrat späť od interpretácii wagnerovského odkazu jednak avantgardnými režisérmi počiatkov 20. storočia, jednak dnešnými postmodernistickými pókusmi (pardon, pokusmi). Vo svojom zámere bol dôsledný tak v zložke režijnej (jedinou inováciou oproti inscenáciám, ktoré som doteraz videl, bol smrť Alžbety priamo na scéne, čo vyznelo ako jedna z najpôsobivejším miest predstavenia) a ešte viac scénografickej. V tej sa snažil o maximálny iluzionizmus osobitne v oboch krajných dejstvách, kedy donútil aj publikum preniesť sa do úplne iných časov. Hoci choreografia Rosity Steinhauser korešpondovala s duchom inscenácie, predsa erotická atmosféra Venušinho pahorku (pardón, vrchu), ktorú Wagner hudobne tak skvele vyjadril, by sa dala snáď vynaliezavejšie vyjadriť (aj bez dnes tak módnych nábehov k pornografii) ako roznožkami baletiek.Kým hudobné naštudovanie otváracieho predstavenia Richard Wagner festivalu ( po ktorom budú nasledovať ešte dve reprízy) aj vďaka Slovákom bude zrejme prijaté unisono kladne, divadelná zložka inscenácia (v súlade s dnešnými trendmi) nájde tak svojich stúpencov ako odporcov. Základný konflikt Tannhäuserovho príbehu – svár lásky telesnej (hriešnej) a duševnej (posvätnej) bláznivá moderná doba už dávno vyriešila. Urobila to však inak ako Wagner v Tannhäuserovi a raz možno na to zaplače.

Hodnotenie autora recenzie: 75 %

Richard Wagner Festival Wels 2013
Richard Wagner:
Tannhäuser
Dirigent: Ralf Weikert
Réžia: Herbert Adler
Scéna a kostýmy: Dietmar Solt
Slovenská filharmónia
Slovenský filharmonický zbor
Premiéra 17. mája 2013 Theater im Greif Wels

Hermann Landgraf von Thüringen – Reinhard Hagen
Tannhäuser – Jon Ketilsson
Wolfram von Eschenbach – Clemens Unterreiner
Walther von der Vogelweide – Christian Sturm
Biterolf – Nicolas Legoux
Heinrich der Schreiber – Franz Gürtelschmied
Reinmar von Zweter – Marco Di Sapia
Elisabeth Nichte des Landgrafen – Astrid Weber
Venus – Hermine May
Ein junger Hirt – Iva Mihanovic

www.wagner-festival-wels.net