Tomáš Brauner uvede se Státní filharmonií Košice náročný, ale velmi lákavý program

Posledný januárový koncert Štátnej filharmónie Košice (ŠfK) patrí interpretačne neľahkým symfonickým dielam a taktovke Tomáša Braunera.

Spolupráca Tomáša Braunera a ŠfK nie je nová. V Košiciach sa pred rokmi predstavil so zaujímavou dramaturgiou a  vynikajúcimi ohlasmi.  „Už je to šest let, co jsem filharmonii v Košicích dirigoval poprvé. Pamatuji si, že atmosféra byla tvůrčí a vždy v dobré náladě. Teď mám možnost s filharmonií provést krásný program, který je sice náročný, ale o to mi dělá větší radost, s jakým nasazením filharmonie pracuje na zkouškách. Pevně věřím, že posluchači koncertu budou odcházet plni dojmů a s krásným zážitkem, “ približuje Tomáš Brauner, ktorý s orchestrom v Košiciach naštuduje okrem iného aj Rachmaninovovu prelomovú druhú symfóniu.

Skladateľ  začal symfóniu písať v roku 1906 po zotavení sa z neúspechu premiéry Prvej symfónie d mol, na ktorú boli reakcie kolegov skladateľov až hanebne ironické. Rachmaninov sa z depresie a presvedčenia o svojej kompozičnej nemohúcnosti dostal až za pomoci psychológa a psychiatra Nikolaja Dahla, ktorý mu prostredníctvom hypnóz vrátil chuť komponovať. „V této monumentální symfonii je všechno. Smutek, pláč, radost a veselí. Stesk po domově, který Rachmaninov pociťoval, vnímám jako tmelící prvek symfonie, který ovšem v poslední větě končí radostně a s vírou, že život je krásný a má smysl ho žít na plno,“ pokračuje Brauner, s ktorým sa na pódiu filharmónie v Košiciach mala pôvodne predstaviť maďarská huslistka Júlia Pusker. Kvôli chorobe ju však v náročnom druhom husľovom koncerte Bélu Bartóka nahradí japonský huslista Seiji Okamoto, laureát Medzinárodnej hudobnej súťaže kráľovnej Alžbety v Bruseli.

Svoj druhý husľový koncert skomponoval Bartók pre  huslistu a dobrého priateľa Zoltána Székelya a i keď mal pôvodnú predstavu inú, vyhovel požiadavkám a napokon skomponoval dielo spĺňajúce kritériá „veľkého koncertu“ à la Beethoven, či Brahms. Ani tu sa však nezaprel Bartókov naturel, ktorý do náročnej partitúry koncertu vniesol povestnú rapsodickú voľnosť. Vytvoril tak skvostné a medzi husľovými koncertmi originálne dielo, ktoré patrí medzi interpretačné vrcholy najlepších husľových virtuózov.

Okrem komponovania sa Bartók preslávil (podobne ako Leoš Janáček) aj ako jeden z najvýznamnejších zberateľov ľudových piesní, ktorý ich celkovo zozbieral viac než tritisíc. Okrem Slovenska zbieral piesne napríklad aj v Transylvánii.  Ľudové nápevy z tohto rumunského regiónu ho inšpirovali ku skomponovaniu Sonatíny pre klavír, ktorú v brisknej orchestrálnej verzii nazval Tance z Transylvánie. Práve nimi otvorí Tomáš Brauner koncert 30. januára v Štátnej filharmónii Košice.