Umírající Kristus v Bratislavě. Zapomenuté oratorium Františka Antonína Rösslera

  1. 1
  2. 2
Predposledné podujatie z cyklu Hudba v chrámoch dávalo tušiť, že sa blíži koniec 68. koncertnej sezóny Slovenskej filharmónie. Koncert v podaní Slovenského komorného orchestra bol venovaný jednému z najúspešnejších skladateľov klasicizmu, ktorému sa podarilo vystúpiť aj z tieňa samotného Mozarta.
Eva Šušková, Judita Andelová, Ewald Danel, Matúš Šimko, Matúš Trávniček, Slovenský komorný orchester, Ad Una Corda – Bratislava 28. 5. 2017 (foto © Ján F. Lukáš)

Ani vianočné, ani veľkonočné sviatky, tento raz iba “obyčajná” nedeľa a “zabudnuté oratórium” sa stali dostatočným dôvodom na návštevu jednej z našich najnavštevovanejších pamiatok. Dejiskom príjemného nedeľného popoludnia pravidelného cyklu Hudba v chrámoch sa stala už po tretíkrát Katedrála sv. Martina. Chrám, ktorí navštevujú viac turisti než Bratislavčania, má jedinečnú akustiku, a každý jeden z koncertov sa tak stáva sviatkom milovníkov kvalitnej hudby.

Reklama

Postava Ježiša Krista je v dejinách hudby pomerne frekventovane spracovaná. Prináša tak so sebou rôzne pohľady skladateľov, akcentované s meniacimi sa epochami. Jedni vnímali viac jeho ľudskú zraniteľnosť, druhí sa odvolávali na božský pôvod, ďalší zase apelovali na vzťah matky a syna. František Antonín Rössler-Rosetti, patriaci spolu s Mozartom a Haydnom k najhrávanejším predstaviteľom hudobného klasicizmu, chcel poslucháčovi predostrieť posledné Kristove hodiny na tomto svete.

Muž mnohých mien, ktorého identita bola zamieňaná ešte počas jeho života, anticipoval romantizmus, zdokonalil symfonický žáner a skomponoval viac ako štyristo skladieb prevažne inštrumentálneho charakteru, výrazne zasiahol aj do vokálnej hudby. Dnes je ťažké orientovať sa v súbornom katalógu tohto pracovitého génia. Po zabudnutí sa opäť vynára Rossetiho hudobné dedičstvo aj v nemecky nehovoriacich krajinách. Svoj osud mal František Antonín Rössler-Rosetti spojiť s Bohom a ako sedemročný chlapec bol umiestnený do kňazského seminára v Prahe, kde mu mnísi (pravdepodobne jezuiti) poskytli okrem znalostí teológie i hudobné vzdelanie. Namiesto modlitieb a študovania Svätého písma ho čoraz viac zaujímali notové značky a tóny. Hoci bol vysvätený za kňaza, stále túžil po hudbe. Pápežská výnimka mu zrušila duchovnú službu a on sa začal naplno venovať komponovaniu, v ktorom spravil závratnú kariéru.

Pôsobil v mnohých nemeckých provinciách. S častými presunmi súvisela nielen dobrodružná povaha, ale hlavne finančná nestálosť, napriek tomu, že panovníci prejavovali záujem o jeho služby. V tejto súvislosti sa spomínajú najmä gróf Ernst Oettingen Wallerstein a Fridrich III. To, čo sa podarilo načrtnúť v uvedenom oratóriu Der sterbende Jesus, ktoré skomponoval na podnet Wallersteina, to Rosseti naplno rozvinul o päť rokov neskôr v službe pre Fridricha III., v diele Jesus in Gethsemane. Vraj to súviselo s tým, že panovník z dynastie Hohenzollernovcov mu okrem štedrého platu dodal aj kvalitný zbor.

V osemnástom storočí prebiehala zmena v štandardne chápanom oratóriu. Jednak sa do neho dostávali svetské námety, jednak sa uvoľnila forma menenia zborových a speváckych sólových častí. Pohľad na libreto sa v oratóriu Der sterbende Jesus nepremietal v dogmatickom rozpoložení, naopak, voľnejšie spracovanie a náhľad na udalosti z rôznych pohľadov (učeníkov, matky i samotného trpiteľa) mu dodalo väčšej dramatickosti.

Tvorba Antonína Rösslera-Rosettiho je síce viac akceptovaná u našich českých susedov, no historické súvislosti ho viažu aj s naším územím. Odpis oratória sa zachoval vo farskom kostole v Liptovskom Hrádku. O zachovanie a šírenie tohto diela sa už dlhšiu dobu stará pezinský chrámový zbor Ad Una Corda, ktorý ho v novodobej premiére uviedol v roku 2009 spolu so súborom Musica aeterna.

Pezinský zbor tento rok oslavuje stopäťdesiate výročie založenia a zároveň tridsať rokov vedenia Mariána Šipoša. Ten sa snaží nadviazať na líniu uvádzania chrámových i svetských kompozícií, ktorú pred ním vytvoril Ladislav Suchoň a Eugen Suchoň – ešte v dobách hlbokej totality, poznačenej okrem iného aj potlačením náboženskej činnosti umeleckých spolkov. Dlhoročná spolupráca medzi pezinským zborom a Slovenským komorným orchestrom sa zúročila pri naštudovaní Rosettiho oratória. Zohratosť a konzistencia boli zjavné už od úvodného Er kommt, zu bluten auf Golgatha. Rosettiho jednoliata melodická línia ústí do častí, kde sa stretáva zbor s recitatívom hlavných postáv. Čistá melódia bola akcentovaná nielen v sláčikoch, ale i v nepočetných dychových nástrojoch. V tomto Slovenský komorný orchester ukázal skladateľove štýlové rysy Mannheimskej školy a viedenského klasicizmu a reminiscenciu do barokových polôh. Bohatú zvukovosť držal komorný orchester pevne v rukách, expresívnosť témy nebola prekážkou krehkosti a lahodnému spracovaniu. Dosiahnutím plného harmonického zvuku sa predostrel mocný melodický štýl nemeckého skladateľa s českým pôvodom. Slovenský komorný orchester zdôrazňoval tú melodickosť, sólové a zborové výstupy zase lyrickosť a melanchóliu i temnejšiu náladu v úsekoch zrady, umučenia, smrti a oplakávania, skrz potláčanie pochmúrnosti vo farebnosti harmonických súzvukov.

Hudobný jazyk umierajúceho Ježiša bol podaný lyrickým spôsobom. Proporčnosť tohto homofónneho celku držia sólové hlasy, ktoré nie sú poprepletané ako napríklad v neskorších Beethovenových vokálnych dielach, ale majú presne stanovený cieľ a harmonogram jednotlivých nástupov, ktoré prinášajú so sebou zmenu charakteru rozpravy. Poslucháčov ihneď zaujal nástup Evy Šuškovej, ktorá sa s pezinským chrámovým zborom Ad Una Corda dôverne pozná, veď v detstve v ňom odspievala menšie sólové čísla. Šušková je hlavne výrazovo veľmi rozpoznateľná a svojou uvoľnenosťou priblížila intímny rozptyl diela.

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Slovenský komorný orchester -E. Danel (Bratislava 28.5.2017)

[Celkem: 9    Průměr: 2.9/5]

Mohlo by vás zajímat


Komentujte

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na