V Košicích se chodí do divadla i v noci

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Hneď pred predstavením pri spustenej opone, pred ktorou sú situované baletné žrde nám hláska oznámi, že počas predstavenia je dovolené telefonovať, fotografovať a konzumovať bublinkové nápoje s pukancami. Do tmy sa prediera s baterkou inšpicientka (reálna inšpicientka z Štátného divadla Košice Beáta Gogová) nadávajúca na nedochviľnosť osvetlovačov, zvukárov, na neporiadok, skrátka na všetko s výrazným východniarskym akcentom, ktorý miestnych zjavne poteší. Nie je to však o tom, že by „herci z východu“ mali dovolené na scéne hovoriť melodikou jazyka tohto regiónu, má to byť skôr irónia na spôsob reči technického personálu divadla a o tom, kde sa nachádzame a kto je tu doma (lebo pani Gogová zjavne je). Dramaturgička prichádzajúca so zahraničnými skúsenosťami avantgardného tancovania z Holandska zas pochádza z Bratislavy, o čom evidentne vypovedá jej extrémne vypointovaný bratislavský akcent (východniarsky pôvod ju však vždy prezradí v slovnom zvrate „prišla som tu“).Scéna je upravená na tanečnú sálu – zrkadlá, tyče, zadná projekcia a postranné stolíky z transparentného plexiskla, za ktorými sedí odborná komisia na hodnotenie tanečníkov účastnými na konkurze (v druhej časti situuje scénograf do centra zadného plánu maketu klavíra). Tí sa prezentujú spočiatku skupinovým tréningom (pomerne zdĺhavé pasáže v pomalom tempe, ktoré nás až snovo unášajú do inej roviny a zrejme aj majú trochu nudiť) predovšetkým kritickú dramaturgičku, ktorá má sklon k preferovaniu avantgardy (tá sa v ostatnom čase charakterizuje nekoordinovaným pohybom, popieraním akejkoľvek pohybovej estetiky, nezmyselným hádzaním sa o stenu a o zem a pertraktovaním nejakej údajne skrytej myšlienky a významu) – kritika tohto typu tancovania vyšla vcelku sympaticky a milo. Konkurz, ktorý nasleduje, je prezentáciou jednotlivých tanečníkov, dvojíc, skupín rôznych tanečných štýlov (klasika, scénický tanec, latina, break dance, disko…) – výkony sú zámerne nemožné, ironizujúce veľké talentové televízne šou typu Česko Slovensko má talent, X Faktor, Superstar a podobne. Choreograf sa dokonca vyberie do Košických ulíc a na projekcii robí anketu medzi ľuďmi – zisťuje kto má rád balet a učí okoloidúcich krátke tanečné sekvencie, akoby hľadal talent v uliciach (táto projekcia je tiež trochu neprimerane zbytočne zdĺhavá).

Postava inšpicientky je odevom, spôsobom chôdze a predimenzovaných úklonov nad stolom zapisujúc si poznámky priveľmi kŕčovito karikovaná, nevzbudzuje ani tak veľmi humor, ako trápnosť. Faktom je, že interpretka hrá vlastne samu seba a je neherečkou (priznám sa spočiatku som to netušila, lebo štýlom hrania vlastne zapadla, čo je skôr pocta pre ňu a trapas pre hercov). Figúrka dramaturgičky je najviac herecky rozohraná, niektoré polohy (herecké aj pohybové) ustojí vskutku vtipne, snáď by bolo príjemnejšie, keby však neopakovala asi tisíckrát vo svojich replikách slovné spojenie „prosím vás pekne“. Postava režiséra, ako šviháckeho seladona, ktorý je pomerne dezorientovaný a pohybuje sa dôležito po scéne nie je dôsledne vyprofilovaná, v skupinke sa absolútne stráca postava šéfa baletu, je nevýrazný a akosi opomenutý (jedine, že by mal predstavovať šéfa, ktorý má iba zanedbateľné slovo a o ničom nič nevie, lebo prišiel zo Zvolena, čo opakovane prízvukuje). Tanečník predstavujúci nateplalého senzibilného choreografa (Jozef Marčinský), ktorý sa takmer pod tlakom povinností (zostavení gala z nemožných protagonistov) nervovo zrúti je pohybovým prejavom autentický, vo verbálnom prejave veľmi cítime, že to nie je herec. To by sme mu však aj blahosklonne odpustili (záverečná scéna prvej časti nemusela byť tak dlhá a nemusela natiahnuť moment trápnosti), ťažšie však odpustíme amaterizmus činoherným predstaviteľom.

V prvej časti sme teda dostali k nahliadnutiu z prostredia zákulisia divadla problémy chodbové, finančné, emočné, avantgardné ako spektrum života (pre bežného vnímateľa) na netradičnom pracovisku. Zámerný pohybový amaterizmus sa skvelým profi tanečníkom podarilo vskutku slušne zahrať, žiaľ z činoherných vstupov vytŕčal skutočný amaterizmus hýbajúci sa medzi niekoľkými fragmentálnymi humornými sekvenciami a lacným opakovaním akože vtipných gagov.

Druhá časť začína predstavením, nasvietená je lóža, kde sedí tvorivý tím. Režiséra ešte na poslednú chvíľu zachytí telefonát z vlády. Tu sa aj hranie hercov končí a scéna patrí už len tanečnej zložke. Pozeráme sa na absurdne pripravené Gala začínajúce pasážou z Labutieho jazera (labute si nesú v ruke papier – zrejme s krokovým zápisom). Siegfrieda zatancuje s absolútnou pohybovou a hereckou tvárnosťou Vaso Sevastianov. Je odetý skôr ako dovodobý Spartakus v sadomaso outfite, okázalo žuje žuvačku, vedomý si svojich tanečných a vizuálnych kvalít prezentuje tu podobu narcistického sólistu sledujúceho sa v zrkadle a dbajúci na svoj dokonalý účes aj počas adagia. S okázalosťou tanečného afektu a sebastrednej arogancie ako egocentrický gay nechá pri klanačke tanečnicu v pozadí. Z hľadiska tancovania, aj výrazového prejavu s humornou nadsázkou je to jedna z tých najšťastnejších umeleckých chvíľ večera. Humor tu má ešte podporiť aj Labuť so zlomenou rukou (nuž neviem, už troška popisné) a laškovanie junákov v krojoch (to nás vráti kdesi až k Šothovmu Jánošíkovi).Celé predstavenie je postavené na zámerne nekompatibilnom mixe hudby a tanečných štýlov (medzi labute sa pletú ľudovkári, baletky aj junáci však tancujú na moderné rytmy, aj latino). Predstavenie preruší oznam o výpadku prúdu v dôsledku búrky v Tatrách a preto divadlo zaradí akože náhradný program. Od tohto momentu sa spustí na diváka lavína všetkých tanečných štýlov, od klasického baletu, ľudovky, cez orientálne prvky, tango, jazz, kabaretné čísla až po finálne muzikálové varieté (kostým je navrhnutý v intenciách tanečných štýlov). V niektorých sekvenciách, najmä pri poetických duetách sa opäť objaví projekcia v pozadí, ktorá koliduje s dianím na scéne, ale je prevedená v tanečnej sále v tréningovom odeve. Duetá, triá, ale aj štyria tanečníci v privátnejšom nasvietení to sú už konečne „šothoviny“ momenty, na ktoré sme u Ondreja zvyknutí. Všetko ostatné je postavené na ľahkom humore a predvádzaní toho, čoho všetkého je pohyb na akúkoľvek muziku možný. Čo charakterizuje toto predstavenie je aj možno časový neodhad jednotlivých pasáží (niekedy ide dlho film – pouličná anketa, inokedy nekonečná séria varietného tancovania, ktoré nemá konca kraja). Paradoxne sa však zaskvie profesionálne biela i čierna labuť, alebo vášnivosť tanga. Tanečníci vlastne plynule prechádzajú z choreografie do choreografie, z hudby do hudby, Šoth im nedá vydýchnuť, ale súbor vskutku tancuje s ľahkosťou, prirodzenosťou a v neutíchajúcom tempe.

Nuž čo povedať na záver ako samozvaná „šothologička“ dôsledne sledujúca celú genézu choreografovej tvorby?! Nočná skúška je predstavenie, ktoré má predpoklady byť pre diváka atraktívnym z troch dôvodov – dozvie sa čo-to z magického divadelného zákulisia (to je vždy predsa zaujímavé a fajn), troška sa tu ironicky pošpásuje na účet umelcov a ľudí okolo divadla (to ľudí „zvonka“ určite poteší) a napokon netreba (ale úplne nad ničím) rozmýšľať. Divák si zrejme musí niekedy aj odpočinúť, niekedy si musí odpočinúť od myšlienok aj režisér (hoci verím, že aj na tomto sa kvalitne spolu s tanečníkmi namakal). Nočná skúška – príprava na muzikál je svieži kus pre divadelnú kasu. Tak ju vnímam a tak ju akceptujem. Zo slovenskej skúsenosti tuším, že si nájde veľa zábavychtivých priaznivcov. Ja osobne by som sa predsa len radšej (aj keď bolestivo) zamyslela. Pravda však je, že na to mám Máraia, alebo Smrť v Benátkach.

Hodnotenie autorky recenzie: 60 %

Nočná skúška – príprava na muzikál
Réžia a choreografia: Ondrej Šoth
Scenár: Václav Janeček
Dramaturgia: Zuzana Mistríková
Scéna a kostýmy: Andrii Sukhanov
Balet Štátného divadla Košice
Žiaci tanečného Konzervatória Košice

Premiéra 28. novembra 2014 Historická budova – Štátné divadlo Košice

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Hodnocení

Vaše hodnocení - Šoth: Nočná skúška – príprava na muzikál (ŠD Košice)

[yasr_visitor_votes postid="138081" size="small"]

Mohlo by vás zajímat


0 0 vote
Ohodnoťte článek
1 Komentář
Nejstarší
Nejnovější Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments