V znamení krásy smrti a pôvabu života
Hudobný večer v sále Rudolfina otvorila komorná Symfónia č. 33 B dur KV 319 Wolfganga Amadea Mozarta skomponovaná v roku 1779. Mladý Mozart ju vytvoril pre malú sláčikovú skupinu, dva hoboje, dva fagoty a dva lesné rohy. Symfónia mala pôvodne tri vety, pred svojou premiérou vo Viedni roku 1785 k nej Mozart dokomponoval menuetovú vetu. Jej prevedenie pod taktovkou Manfreda Honecka bolo dôstojným začiatkom hudobne výnimočného večera.
Po úvodnej Mozartovej symfónii nasledovalo vrcholné dielo piesňovej tvorby nemeckého skladateľa Richarda Straussa Štyri posledné piesne v interpretácii nemeckej sopranistky Christiane Karg. Umelkyňa pôvodom z Bavorska je pražskému publiku dobre známa. V roku 2014 sa v sále Rudolfina predstavila rovnako pod taktovkou Manfreda Honecka, vtedy s repertoárom vokálnych diel skladateľov Poulenca a Góreckého. Straussovo dielo Štyri posledné piesne patrí k často koncertne uvádzaným vokálno-orchestrálnym dielam. Skladateľ ich skomponoval necelý rok pred svojou smrťou, v roku 1948 na texty básnikov Hermanna Hesseho a Josepha von Eichendorffa. Cyklus piesní je dielom neopísateľnej krásy, pôvabnej melodiky a výrazovej poetickosti. Christiane Karg predviedla dokonalú prácu s výrazom a myšlienkovým obsahom piesní.
V sviežej prvej piesni s názvom Jar nás sopranistka okamžite presvedčila o sýtej zamatovej farbe a vynikajúcej technike svojho hlasu. V ostatných troch piesňach, September – Pri zaspávaní – Pri západe slnka, pojednávajúcich o smrti človeka, bolo cítiť jej nesmierne precítenú prácu s každou jednou notou. Česká filharmonie pod vedením Manfreda Honecka dýchala spolu so sopranistkou. Dirigent dokázal pracovať s mohutným obsadením orchestru tak, aby i dramatické či dynamicky výrazné plochy boli podriadené speváckemu partu. Iba v niektorých miestach som mal pocit orchestrálnej prevahy zvuku nad spevom, čo bránilo v zrozumiteľnosti.
Celkové vyznenie Straussových piesní uviedlo poslucháčov do meditatívnej nálady, do samotnej reflexie nad hĺbkou tajomstva ľudského života a smrti. Christiane Karg veľmi precíznou prácou s dynamikou a výrazom dokázala každej note vniesť jej zmysel. Oduševnenou interpretáciou sa jej podarilo navodiť atmosféru posledných dní, ktorá však nie je stiesňujúca či plná strachu, ale naopak nádherná a príjemná, vítajúca smrť ako svoju priateľku. Pomalé lyrické časti druhej a tretej piesne boli precítené aj vďaka znamenite zahraným sólovým partom lesného rohu v podaní Ondreja Vrabca a husľovým sólom v podaní koncertného majstra Josefa Špačka.
Po krátkej prestávke nasledovala jedna z vrcholných a najznámejších symfónií Antonína Dvořáka Symfónia č. 8 G dur op. 88. Dvořák ju skomponoval v roku 1889, po dlhom dohadovaní sa s nakladateľmi vyšla nakoniec v Londýne. Vďaka tejto skutočnosti, a tiež kvôli Dvořákovmu prevedeniu symfónie pri príležitosti, kedy mu bol udelený čestný doktorát univerzity v Cambridge, dostala názov Anglická. Jej pestrosť a diverzita spočívajú v pestrej palete použitých ľudových motívov, zvukov prírody, pastorálnych subjektov či fanfárových zvukov. Jej hudobná zrozumiteľnosť a komplexnosť sú dosiahnuté malebnými melodickými motívmi a rytmickými štruktúrami.
Monumentalita a zároveň výrazová spevnosť prvej vety Allegro con brio boli dotiahnuté do dokonalosti. Plynulý kontrast priniesla druhá, pomalá veta Adagio. Valčíková veta Allegreto grazioso a nakoniec finálna veta Allegro ma non troppo potvrdili Dvořákovu hudobnú originalitu, sviežosť hudobných fráz a výslednú tematicko-motivickú uzavretosť symfónie. Orchester pod Honeckovým vedením doslova ožil v impozantný komplex zvukov a hudobných motívov. Dodržiavanie predpísanej dynamiky, čistota melodických fráz a vynikajúca technika hráčov Českej filharmónie doviedli Dvořákovu symfóniu na úroveň dokonalého zvuku. Dlhotrvajúci mohutný potlesk rovnako po doznení Straussových piesní, ako i Dvořákovej Ôsmej, bol dôkazom výnimočného a hlbokého umeleckého zážitku.
Hodnotenie autora recenzie: 100 %
Česká filharmonie & Manfred Honeck
Dirigent: Manfred Honeck
Christiane Karg (soprán)
Česká filharmonie
22.–24. marca 2017 Dvořákova síň Rudolfina Praha
(napísané 22. 3. 2017)
program:
Wolfgang Amadeus Mozart: Symfonie č. 33 B dur KV 319
Richard Strauss: Čtyři poslední písně
=prestávka=
Antonín Dvořák: Symfonie č. 8 G dur op. 88
