VŠMU Bratislava a Balet SND: večer taneční budoucnosti

Večer tanečnej budúcnosti

Historická budova SND poskytla 5. mája priestor na prezentáciu tanečného umenia VŠMU a Baletu SND. Program bol zostavený z diplomových a bakalárskych prác študentov choreografie a tanečnej interpretácie Katedry tanečnej tvorby. Balet SND a Katedra tanečnej tvorby začala so vzájomnou spoluprácou v zmysle vytvárať predpoklady na to, aby sa prepojenie štúdia a profesionálnej praxe stalo pre budúcich profesionálov realitou.

Okrem členov Baletu SND a študentov VŠMU sa  predstavili tanečníci PUĽSu z Prešova, ktorí večer obohatili o iný (folklórny) rozmer. Účinkujúcimi mladého večera boli študenti choreografie a tanečnej interpretácie Katedry tanečnej tvorby, sólisti a zbor Baletu SND, ako aj živý orchester PUĽSu.Na scéne SND je to už druhý počin tohto typu (v decembri 2014 sa uskutočnila premiéra The Pieces), ktorá vznikla z dielne choreografov členov Baletu SND a študentov KTT VŠMU. Riaditeľ baletu SND Jozef Dolinský ml. tvrdí, že v Balete SND chce „otvoriť novú podobu choreografického ateliéru ako  platformy na vznik pôvodných diel, objavovať choreografické talenty a vychovávať novú generáciu tanečných tvorcov na Slovensku.“

Program tentoraz pozostával z ôsmich častí a odrážal rôznu úroveň choreografických aj interpretačných prác. Študenti si vybrali pomerne silné témy – láska, jej strata, či záchrana, vojna, utrpenie, samota, zrada, strach pred zmenou, hľadanie miesta vo svete… Vynímajúc optimistické folklórne vstupy treba konštatovať , že mladá generácia siahla prekvapivo po depresívnych, ťažkých témach, ktoré zrejme odrážajú psychické rozpoloženie a stav spoločnosti, v ktorej vyrastá. Samotný fakt voľby tém teda nevyznieva nijako optimisticky, je však zrejme prirodzenou reakciou na to, ako žijeme. Každá generácia má svoje problémy, ich riešenia aj chápanie a hoci sa nám môže zdať aj cez prizmu nedávnej histórie, že si mladí dnes žijú nepomerne ľahšie, vnímanie ich reality pravdepodobne má svojský posun a aj súčasnosť nesie so sebou veľa smutných, deziluzívnych a psychicky zložitých momentov. Osobne preferujem umelecké odkazy, ktoré všeobecne poukazujú na pravdu (v tomto smere s témami nemám žiaden problém), skôr možno divákov zaskočilo, že bola v ponímaní mladej generácie až taká globálna. Poďme však postupne.

Predsa len úvodný vstup baletu, zboru a orchestra PUĽSu v kostýmoch Anny Marušinovej a na hudbu Antona Kónyu sympaticky zahranú na živo v choreografii Bc. Viliama Mikulu (2. roč. Mg. Štúdia na KTT, študijný program Tanečné umenie – Choreografia, Choreografia ľudového tanca) pod pedagogickým vedením Doc. Mgr. Vladimíra Marušina,ArtD. a pod názvom Dribna – prypovidka (časť diplomovej práce) vniesol na javisko SND veselého ducha, plného sviežosti, ľahkého vtipu, bezstarostnosti a hravosti. Choreografia mala rámcový príbeh zimných radovánok – využité boli sánky, s ktorými tanečníci svižne a spontánne manipulovali, tancovanie aj príbeh mali spád a z interpretov sršal milý optimizmus a rozšafné nasadenie.

Druhá časť Eclipse v choreografii Sarah Miller (1. roč. Bc. štúdia na KTT, študijný program Tanečné umenie – Tanečné umenie, Didaktika klasického tanca) na hudbu Johanna Sebastiana Bacha a naštudovaní Sarah Miller bola interpretovaná Viktóriou Panenkovou (časť bakalárskej práce, 3. roč. Bc. štúdia, študijný program Tanečné umenie – Tanečná interpretácia) a Igorom Leushinom (členom Baletu SND). Príbeh muža a ženy, ktorí sa snažia zachrániť svoju lásku unikajúcu z ich vzťahu interpretovala dvojica v bielom v snahe vyprofilovať tichú poetiku smútku, sklamania a úpenlivého udržania vzťahu. Choreografia bola síce plynulá, mierne noblesná a snová, ale nevyšpecifikovala zvláštnu tvorivú invenciu. Kĺzala sa po ploche vlažnosti a žiaľ, aj výrazovej plochosti bez emočného náboja.Tretia choreografia V tieni pochybnosti… (ročníková práca) v choreografii Reony Sato (2. roč. Bc. štúdia na KTT, študijný program Tanečné umenie – Choreografia) pod pedagogickým vedením doc. Mgr. Vladimíra Marušina, ArtD. s použitím hudby Bacha a TrentReznor&AticusRoss a kostýmov SND predviedli členovia Baletu SND Sumire Shojima, Sakura Shojima, Michael Abzalov. Choreografka je tiež členkou Baletu SND a to je na spolupráci s kolegami aj vo výsledku evidentné. Príbeh vypovedá o pochybnostiach dievčaťa v pôvodne spokojnom vzťahu s chlapcom, o jej negatívnych pocitoch, ktoré sa v nej profilujú a ovládajú jej dušu. Traja tanečníci v monochrómnych farbách (čierna, biela, šedá) predviedli choreografickú formáciu založenú na dynamike, kreatívnej invencii, v tempe a kvalitnom  kompozičnom i svetelnom dizajne. Japonská choreografka (aj jej japonské interpretky) tvoria tancom akúsi presne vypočítanú geometriu gest v nasadení a kvalitnom tancovaní. Choreografia je mimoriadne čistá, minimalistická, ale s rozhodným nábojom a vizuálnou estetikou. Tento mechanizmus choreografického myslenia u Reony spoľahlivo funguje (napomáhajú mu aj profesionálne tanečné výkony) avšak akosi sú vždy oprostené od emócie.

Večer pokračoval tematicky a choreograficky nástojčivo aj v dielku 1936 (výber z repertoáru moderného tanca) na hudbu Wallingforda Rieggera v naštudovaní Mgr. Art. Dominiky Beňakovej (2. roč. doktorandského štúdia na KTT – Tanečné umenie). Účinkovali Viktória Panenková (časť bakalárskej práce) – (3. roč. Bc. štúdia, študijný program Tanečné umenie – Tanečná interpretácia) a jedenásť ďalších jej kolegýň. Choreografia vznikla ako reakcia na vzrastajúci fašizmus v Európe, má zobrazovať tragédiu vojny v celom jej rozsahu – utrpenie, samotu, devastáciu ducha. Tanečnice odeté do čiernych šiat s červenou aplikáciou a do červených sukní s čiernym vrškom na pozadí v krvavo červenom svietení pôsobia dramaticky vo vizuálnom zmnožení a štylizácii póz Marty Graham. Hoci interpretačne nebolo dielo zvlášť charizmaticky zvládnuté, cítiť z neho choreografický zámer korešpondujúci s témou, odhodlanú bojovnosť a vzdor žien evokujúci v pozadí mozgu akýsi Dom Bernardy Alby.Piata časť večera sa opäť niesla v komornejšom znení s časťou dizertačnej práce Médea na hudbu Samuela Barbera v kostýmoch Mgr. Art. Kristíny Jurínyi v elegantnej a okázalej divadelnosti. Dielo naštudovala Mgr. Art. Dominika Beňaková (2. roč. doktorandského štúdia na KTT – Tanečné umenie), v ktorom aj sama účinkovala spolu s Michalom Tomanom, ktorý si choreografiu (s výnimkou jedného obratu) doslova odstál v sošnom geste. V sóle Médea odhaľuje bolesť zo zrady Jásona, ktorý jej za pomoc pri získaní zlatého rúna sľúbil večnú lásku, sľub však nedodržal a Médea sa mení na démona žiarlivosti. Zatiaľ čo sa Michal Toman drží statočne v roli figurálnej štafáže, tanečnica okolo neho krúži v dynamickom, extrovertnom (možno aj zlostnom) a dramaticky divadelnom nasadení evokujúc démonickú čarodejnicu. Hoci jej tanečný výkon má svoje kvality aj estetiku v kontexte s nehybnou figúrou Jásona vyznieva výjav trochu nechcene komicky.

Veľkorysejší časový priestor (oproti komornejším a kratším choreografiám) si vymedzila Adriana Pichaničová v diele Zmierenie (bakalárska práca) – (3. roč. Bc. štúdia na KTT, študijný program Tanečné umenie – Choreografia) pod pedagogickým vedením doc. Mgr. Vladimíra Marušina, ArtD. na hudbu Mariána Zavarského v kostýmoch (červeno-bielo-čierna kombinácia) Adriany a Veroniky Pichaničových. Účinkovala Denisa Šeďová (časť bakalárskej práce) – (3. roč. Bc. štúdia, študijný program Tanečné umenie – Tanečná interpretácia), Lukáš Bernát/Stanislav Stanek, Gabriela Bernátová, Patrícia Mindoková, Viktória Panenková, Radana Vidová. Zmierenie sa so stratou je jedným z procesov, ktoré každý človek prežíva vlastným spôsobom. Príbeh je obohatený o mysteriózny svet, ale čerpá z ľudskej skúsenosti. Spočiatku zaľúbený pár sa odchodom mladíka mení na vzťahové peklo pre osamelú dievčinu, ktorá sa dostáva až do akéhosi rituálneho tranzu v kruhu osamelých žien, z ktorého postupne vytriezvie krátkym opätovným stretnutím s mužom a zahalí sa do pocitu zmierenia s realitou. Choreografia je príbehovo a významovo predvídateľná, svojim spôsobom nemá tematicky čím prekvapiť, interpretácia bola pomerne na amatérskej úrovni a celý koncept je zbytočne časovo natiahnutý do časovej nudy bez invenčných záchytných bodov. Hoci si choreografka „uchmatla“ rozsiahly úsek prvej časti večera, nedokázala udržať napätie a pozornosť.Po prestávke čakali divákov dva kompaktnejšie od seba diametrálne odlišné projekty. Folklórny vstup o troch častiach Hej, ditočky, dajte ručky (časť diplomovej práce) v choreografii Bc. Viliama Mikulu (2. ročník Mg. štúdia na KTT, študijný program Tanečné umenie – Choreografia, Choreografia ľudového tanca) pod pedagogickým vedením doc. Mgr. Vladimíra Marušina, ArtD. na hudbu Antona Kónyu v kostýmoch Anny Marušinovej a Viliama Mikulu v účinkovaní baletu, zboru a orchestra PUĽSu. Interpreti sa temperamentne „vyřádili“ s riekankami, spevmi a veľmi vtipne použitou rekvizitou – doskou, ktorá sa plynulo menila na improvizovanú šmýkačku, hojdačku a kolotoč. Choreografia mala dynamiku a mimoriadne optimistické nasadenie tanečníkov. Oj, zlinedobri v réžii doc. Mgr. Vladimíra Marušina, ArtD. opäť na hudbu Antona Kónyu v kostýmoch Anny Marušinovej a účinkovaní zboru a orchestra PUĽSu s dominantnou spevnou zložkou vykúzlilo poetiku inej atmosféry, aby sa premostilo do tretej časti Ja molodyj parobočok (časť diplomovej práce) v choreografii opäť Bc. Viliama Mikulu na hudbu Miloša Veverku. Všetky tri časti sú uvádzané pod spoločným názvom Dar (dar ako tradícia od predkov, dar ako talent, dar divákom a dar diváka) trúsiac sa v reťazci bežných životných zážitkov jednotlivca od detských hier, prvých lások, mladícke bláznenie i prijatie chlapca do kruhu mužov. Tanečníkom sa podarilo preniesť do hľadiska úsmev, pozitívnu energiu, plynulo prechádzali od hravých rovín do poetických a tajomných až po zborovú živočíšnu energiu.Záver večera patril diplomovej práci Panta Rhei v choreografii sólistu Baletu SND Bc. Petra Dedinského (2. roč. Mg. štúdia na KTT, študijný program Tanečné umenie – Choreografia, Choreografia baletu) pod pedagogickým vedením doc. Mgr. Vladimíra Marušina, ArtD. v kostýmoch Petra Dedinského. Koláž hudby tvorili Svetozár Stračina, Nekonečná pieseň domoviny, Gustavo Santaolalla, soundtrack Babel, skladba Deportation/Iguazu, Endless Flight, Last of Us, Dobrakov, soundtrack Marhuľový ostrov, skladba Pytliaci. Účinkovali členovia Baletu SND. Toto dielo bolo už premiérované v štúdiu SND vo večeri nazvanom The Pieces, o ktorom sme písali na tomto webovom portáli (tu). Požičiam si teda sama od seba slová, ktoré by som zrejme inak už neformulovala.

Choreograf stavia tanečnú kompozíciu o ceste životom, o potrebe zmeny, o hľadaní miesta na zemi, o potrebe niekam patriť, ale aj o tom, ako je lepšie niekedy nechať skrátka veci plynúť, hoci ich môžeme sčasti ovplyvniť. Umelec využil aj zadný plán podsvietenia plochy s prirodzeným priemetom reflektorov a zákulisných schodov na plátno. Dedinský pri selekcii svojich protagonistov evidentne vedel, čo robí. Pretože, mať myšlienku, alebo nápad je jedna vec a interpretácia druhá. Dôležité je, aby zafungovali obe. Dedinský využil maximálne v zmysle (ak to tak môžeme nazvať „hlavnej“ postavy) kreatívnu figúrku tvárneho Juraja Žilinčára, ktorý je nielen absolútne vynikajúci tanečník po technickej stránke s vysoko vyprofilovaným výrazovým potenciálom, ale aj s nadstavbou absolútne prirodzeného šantivého humoru a krásneho situačného a charakterového karikovania.

Choreografia Dedinského má svoje logické dejové gradovanie (má úvod, jadro aj záver), má obsah (odkaz i myšlienku), respektíve príbeh, atmosféru (esprit) a emóciu. Funguje v pohybovej i významovej kompaktnosti, v plynulom tempe (s príhodnými pauzami a časovým delením), kompozičným priestorovým rozvrhnutím, s esenciou dramatiky, napätia i momentálneho humoru. Tanečníkov nechá manipulovať s výrazom (je to odvaha, lebo napätie vskutku nemusí vyjsť a preto aj vhodná voľba interpretov), rovnako im vkladá do rúk ako jediný rekvizitu (kufor), ktorá sa objaví vtedy, kedy má (nie je jej veľa, ani málo). Kufor je tu symbol odchodov a príchodov, symbolom koncov a začiatkov, symbolom plynutia, presunov a zmien. Postava (Juraj Žilinčár) odniekiaľ odchádza a niekam prichádza. Je to scéna o obavách z nového i túžbe po novom, o akceptácii inou spoločnosťou, o troche nostalgie z končiaceho sa, o očakávaní zo začínajúceho. Teda i o neistote a váhaní, o rozpačitosti aj o odvahe. Choreograf premyslene využíva jednotlivca i skupinu, pracuje na ich vzájomných vzťahoch i fluide napätia, „koketuje“ s náladou a dovolí si aj záverečnú vtipnú pointu. Dedinského Panta Rhei je vyzretý reprezentatívny kus, ktorý má potenciál duševnej „malej smrti“ ergo ľahko chvejivého orgazmu z umenia. Aj preto bol náležitým vyvrcholením večera v skvelej interpretácii (Viola Mariner, Barbora Regensbogenová, Ana-Sanziana Beschia, Sam Price, Thomas Aragones, Francisco Garcia, Juraj Žilinčár, Sam Pereira, Abby Kalei).

Večer tanečného umenia VŠMU a Baletu SND vcelku splnil očakávania a treba konštatovať, že nielen choreografická, ale aj interpretačná úroveň tanečníkov sa v globále za ostatné roky vyprofilovala k lepším výkonom (aj keď nebola vo všetkých prípadoch uspokojivá). Podobne ako pri prvom pokuse prezentácie študentov VŠMU a Baletu SND (december 2014) je aj dnes evidentne zjavný rozdiel v kvalite tancovania a skúsenosť tanečníkov SND produkuje už prirodzene iný level ich profesionality. V každom prípade, je študentský večer na doskách prvej národnej scény pre nich výzvou, možnosťou prezentácie na profesionálnej pôde divadla a iste aj víziou do budúcnosti. Spolupráca VŠMU a Baletu SND, ktorá sa prezentuje trochu ako nóvum a objav doposiaľ nepoznaného, je len prirodzeným vývojom a súčasťou procesu, ktorý by mal v normálnej spoločnosti na poli kultúry a umenia samozrejme fungovať tak, ako funguje aj v iných krajinách. Neobjavili sme teda týmto síce Ameriku, ale je pozitívne, že sa vieme zaradiť „podľa vzoru viacerých významných baletných scén“ aspoň takouto formou medzi progresívne zmýšľajúce divadlá, ktoré dokážu dať šancu mladým talentom. Buďme radi, že sa to deje, veď napokon, robia aj to aj pre seba a pre svoju vlastnú budúcnosť.

Hodnotenie autorky recenzie: 65 %

Večer tanečného umenia VŠMU a Baletu SND
študenti choreografie a tanečnej interpretácie Katedry tanečnej tvorby
sólisti a zbor Baletu SND
orchester PUĽSu
Premiéra 5. mája 2015 historická budova SND Bratislava

Dribna – prypovidka
(časť diplomovej práce)
Choreografia: Bc. Viliam Mikula
Pedagogické vedenie: doc. Mgr. Vladimír Marušin, ArtD.
Hudba: Anton Kónya
Kostýmy: Anna Marušinová

Účinkujú – balet, zbor a orchester PUĽSu
***

Eclipse
Choreografia: Sarah Millner
Hudba: Johann Sebastian Bach
Naštudovala: Sarah Millner

Účinkujú – Viktória Panenková (časť bakalárskej práce), Igor Leushin
***

V tieni pochybnosti…
(ročníková práca)
Choreografia: Reona Sato
Pedagogické vedenie: doc. Mgr. Vladimír Marušin, ArtD.
Hudba: Bach, TrentReznor&AticusRoss
Kostýmy: SND

Účinkujú – Sumire Shojima, Sakura Shojima, Michael Abzalov
***

1936
(výber z repertoáru moderného tanca)
Hudba: Wallingford Riegger
Naštudovala: Mgr. art. Dominika Beňaková

Účinkujú – Viktória Panenková (časť bakalárskej práce), Denisa Šeďová, Bc. Benedika Kopperová, Gabriela Bernátová, Adriána Pichaničová, Patrícia Mindoková, Monika Mareková, Miroslava Poloncová, Michaela Althapová, Tereza Roháčová, Radana Vidová, Dominika Malenovská
***

Médea
(časť dizertačnej práce)
Hudba: Samuel Barber
Kostým: Mgr. art. Kristína Jurínyi
Naštudovala: Mgr. art. Dominika Beňaková

Účinkujú – Mgr. art. Dominika Beňaková, Michal Toman
***

Zmierenie
(bakalárska práca)
Choreografia: Adriana Pichaničová
Pedagogické vedenie: doc. Mgr. Vladimír Marušin, ArtD.
Hudba: Marián Zavarský
Kostýmy: Adriana Pichaničová, Veronika Pichaničová

Účinkujú – Denisa Šeďová (časť bakalárskej práce), Lukáš Bernát/Stanislav Stanek, Gabriela Bernátová, Patrícia Mindoková, Viktória Panenková, Radana Vidová

=prestávka=

DAR
Hej, ditočky, dajte ručky
(časť diplomovej práce)
Choreografia: Bc. Viliam Mikula
Pedagogické vedenie: doc. Mgr. Vladimír Marušin, ArtD.
Hudba: Anton Kónya
Kostýmy: Anna Marušinová, Viliam Mikula
Účinkujú – balet, zbor a orchester PUĽSu

Oj, zlinedobri
Réžia: doc. Mgr. Vladimír Marušin, ArtD.
Hudba: Anton Kónya
Kostýmy: Anna Marušinová
Účinkujú – zbor a orchester PUĽSu

Ja molodyj parobočok
(časť diplomovej práce)
Choreografia: Bc. Viliam Mikula
Pedagogické vedenie: doc. Mgr. Vladimír Marušin, ArtD.
Hudba: Miloš Veverka
Kostýmy: PUĽS
Účinkujú – balet, zbor a orchester PUĽSu
***

Panta Rhei
(diplomová práca)
Choreografia: Bc. Peter Dedinský
Pedagogické vedenie: doc. Mgr. Vladimír Marušin, ArtD.
Hudba: Svetozár Stračina, Nekonečná pieseň domoviny, Gustavo Santaolalla, soundtrack Babel, skladba Deportation/Iguazu, Endless Flight, Last of Us, Dobrakov, soundtrack Marhuľový ostrov, skladba Pytliaci
Kostýmy: Peter Dedinský

Účinkujúci – Viola Mariner, Barbora Regensbogenová, Ana-Sanziana Beschia, Sam Price, Thomas Aragones, Francisco Garcia, Juraj Žilinčár, Sam Pereira, Abby Kalei

www.vsmu.sk
www.snd.sk

Foto Peter Brenkus