Zápisky z Bratislavských hudebních slavností

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Ruská filharmónia, ktorá bola založená 2000 (na čele s Alexandrom Vedernikovom), je rezidenčným orchestrom Moskvy. Jej prvoradým cieľom je uvádzať a oživovať diela ruských skladateľov. Okrem toho spolupracuje na projektoch, ktoré sú aj scénicky či obrazovo dotvárané (Verdiho Aida, Orffova Carmina Burana). Sama sa charakterizuje ako „orchester nového tisícročia“. Od roku 2011 je šéfdirigentom telesa Dmitri Jurowski. Na Bratislavské hudobné slávnost však prizvala japonského dirigenta Kazuki Yamadu, nositeľa Hlavnej ceny z medzinárodnej súťaže mladých dirigentov v Besançone (2009). Je to dirigent sviežeho gesta, dynamického pohybu, nesmiernej energie a optimizmu, ktoré vyžarujú z celej jeho osobnosti. Kto mal šťastie, že Ruskú filharmóniu (plným názvom Moscow City Symphony – Russian Philharmonic) počúval na akusticky ideálnom mieste Reduty, asi bol spokojný. Kto však sedel blízo pódia, určite bol ohlušený agresívnym zvukom mohutného orchestrálneho telesa, ktoré si i zakladá na veľkom zvuku. Ruské telesá (česť výnimkám) sa „nenabrú“ s dynamickými detailmi, na ktorých stavajú svoju oprávnenú slávu napríklad viedenskí filharmonici. Primárne idú väčšinou po veľkých citových vzruchoch. V takomto štýle sme si vypočuli predohru k opere Ruslan a Ľudmila od Michaila Ivanoviča Glinku. V podobnom interpretačnom štýle bol zahraný Chačaturianov Koncert pre husle a orchester d mol. Jemnosť a koncertné majstrovstvo našťastie vniesol do sólového partu aspoň huslista Leonard Schreiber, ktorý v 1. časti diela „neuhnul“ zrýchlenému tempu dirigenta, čo sa odzrkadlilo na nie vždy vyrovnanom toku hudby sólistu a orchestra. Rodom belgický, pôsobením medzinárodný huslista Leonard Schreiber má iba dvadsať sedem rokov – ale za sebou už skvelú sólistickú kariéru. Hrá na nástroji husliara Alessandra Mezzadriho z roku 1710, ktoré má zapožičané od bohatého mecenáša. Vďaka krásnemu nástroju, no predovšetkým svojej technickej virtuozite zahral bohaté ornamentalizmy Chačaturianovho husľového koncertu, ako aj krkolomné časti kódy 1. časti a efektnej sólovej kadencie v záverečnom Ronde. Mäkký, opojný zvuk svojich huslí podporil muzikantsky a ľudsky hlbokým citom najmä v druhej, spevnej časti koncertu – Andante sostenuto. Zážitok z hry Leonarda Schreibera patril k vrcholným sólistickým spomienkam na prvú polovicu Bratislavských hudobných slávností.

So žiarivým prílivom mladosti vstúpil japonský dirigent Kazuki Yamada aj do rozprávkového sveta symfonickej suity Šeherezáda op. 35 od Nikolaja Andrejeviča Rimského-Korsakova. Obsahová variabilita a orientálna niť hudobnej rozprávky strhli orchester i dirigenta k súzvuku, v ktorom sa prejavili kvality jednotlivých nástrojových skupín vyše 80 členného orchestra. Veľkoruský pátos i jemná orientálna melodika, prírodné obrazy búrky na mori, programová niť o veľkej láske Šeherezády, nedovolili duševne zaspať nielen Sultánovi, ale ani vnímavému poslucháčovi. Všetko to bolo podčiarknuté interpretačnou jednotou patetického zvuku orchestra. Moskovský orchester pripomenul v programe nekonečné bohatstvo ruskej hudby, ale aj interpretačnú tradíciu, ktorá je založená na zvukovej sile a primárnej emocionalite, ale aj na technickej vybrúsenosti jednotlivých nástrojových skupín. Úspech u obecenstva bol jednoznačne pozitívny.Hodnotenie autorky recenzie: 70 %
***

K otáznikom dramaturgie Bratislavských hudobných slávností patril koncert 1. 10.2013 – na Medzinárodný deň hudby. Zaznela na ňom premiéra zatiaľ u nás neuvedenej Sinfonie in D (Symfónie č. 5 „Slovák v Engadine“) od Juraja Farkaša (1942 – 2011). Je síce záslužné že na Bratislavských hudobných slávnostiach odznejú diela slovenských autorov, ale niekto zodpovedný za dramaturgiu by sa mal pozrieť najprv do partitúry, aby zhodnotil či je skladba hodná festivalu medzinárodnej úrovne. Štátny komorný orchester zo Žiliny, ktorý takmer každý rok zbiera „odrobinky“ z festivalového programového stola, vzal i tentokrát pod svoje krídla Farkašovo dielo, ktoré je raz na pomedzí kvalitnej úpravy folklóru, inokedy – žiaľ – na štýlovo-umeleckom rozhraní päťdesiatych rokov minulého storočia.

Na koncerte zaznelo aj oratórium pre soprán, bas, miešaný zbor a orchester Devínske bralo – od košického skladateľa Norberta Bodnára (1956). 1150. výročie príchodu Konštantína a Metoda na územie Veľkej Moravy, ktoré si pripomíname tohto roku, bolo žiaducim a mimoriadnym štartovacím poľom k napísaniu oratória. Výsledok – z rôznych príčin – nebol víťazstvom. Textovou predlohou sa stala kombinácia viacerých literárnych diel, ktoré celkovo zanechali dojem nejednotnosti. Notoricky známy úryvok z Kollárovej Slávy dcéry striedal úryvok z Proglasu Konštantína Filozofa, neumelú báseň Mariána Tkáča (autora libretistickej zostavy) zasa filozofické výroky starovekých autorov (Plautus, Cicero, Quintilianus…). Morálny aspekt textu je síce zjavný – ale oratórium myšlienkovo roztrieštené, pripomínajúce raz posvätné miesta Slovanov, potom Konštantína a Metoda, napokon apeluje na národné a ľudské necnosti i záľuby ľudskej pospolitosti. Dokonca medzi filozofujúcimi výrokmi si človek prečítal aj – údajne – Cicerov výrok: „Kde je víno, tam je láska“. Veď hej, ale čo to má spoločné s Devínskym bralom?

V hudobnom spracovaní Bodnára (kde sú zborové a orchestrálne časti v dialógu a iba 4. časť je a capella), text v podstate zaniká a avízované deväťčasťové členenie nie je formovo zreteľné. Modalita a bitonalita stiera deklarovanú tonalitu. Celku chýba oratoriálny rozprávač, ktorý by kde-čo ujasnil, roztriedil. Mohutný zvukový aparát zboru a orchestra tlmil vstupy dvoch veľmi kvalitných operných sólistov (Lucia Knoteková a Marián Lukáč), na ktorých boli kladené nie malé požiadavky (soprán so záverečným vysokým „c“). Spevácky zbor Consortium Bratislava a Štátny komorný orchester Žilina, ako aj sólistov viedol šéfdirigent Oliver Dohnányi, ktorému patrí česť a sláva za predvedenie dvoch súčasných, ako aj ďalšieho premiérovaného diela (Johann Nepomuk Hummel: Potpourri pre violončelo a orchester).

Hummel bol dramaturgickým objavom sólistu Eugena Procháca. Je to dielko, vystavané zo známych melódií operných majstrov – Mozarta a Rossiniho. Vyslovene virtuózna skladba je pochúťkou pre publikum a prezentáciou virtuózneho majstrovstva interpreta. Violončelista si na nej zgustol, vďačné publikum po tejto skladbe rado vytlieskalo prídavky. Každopádne – bolo to najpríjemnejšie a najvirtuóznejšie osvieženie večera.

Hodnotenie autorky recenzie: 50%
***

Mimoriadnym zážitkom prvej polovice festivalu bol koncert 3. 10. 2013 s Orchestra dell´Accademia Nazionale di Santa Cecilia – Roma pod dirigentským vedením mladého, no v hudobnom svete renomovaného slovenského dirigenta Juraja Valčuhu. Už dnes je táto pýcha slovenského dirigentského umenia známa v Paríži, Berlíne, Rotterdame, Lipsku, Oslo, Drážďanoch, Mníchove, Miláne, Bologni, Stuttgarte, Ríme, Florencii, San Franciscu, Pittsbutghu, Bostone, Los Angeles, ako aj v juhokórejskom Seoule. V tejto sezóne má pred sebou hosťovania u najpoprednejších orchestrov sveta – od Londýna po Tokio. Juraj Valčuha je od roku 2009 šéfdirigentom Orchestra Sinfonica Nazionale della RAI Torino (s ktorým už v Bratislave hosťoval) – no tentokrát prišiel na koncert Bratislavských hudobných slávností s rímskym Orchestra dell´Accademia Nazionale di Santa Cecilia. (Druhý večer nám pripravil koncert so Slovenskou filharmóniou).

Rímsky Orchester Santa Cecilie bol založený roku 1908. Má za sebou legendárnu minulosť a skvelú prítomnosť. Je to prvé orchestrálne teleso v Taliansku, ktoré sa venuje výlučne symfonickej hudbe a premiérovo uviedlo najvýznamnejšie hudobné diela 20. storočia. Okrem iného Respighiho Rímske fontány a Rímske pínie. (Tie napokon zazneli aj na koncerte v Bratislave). Juraj Valčuha má na čo nadväzovať: v rokoch 1983 – 1990 bol čestným dirigentom orchestra Leonard Bernstein, od roku 2005 prevzal taktovku Sir Antonio Papano, ktorý výrazne oživil medzinárodné meno orchestra na najvýznamnejších festivaloch a koncertných pódiach Európy a nahral s ním významné diela Čajkovského, Respighiho, Verdiho (Rekviem), Laloa, Rossiniho, Rachmaninova a Dvořáka.

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Hodnocení

Vaše hodnocení - Slovinská filharmónia-Ivan Repušić & J.Moser (28.9.2013 BHS Bratislava)

[yasr_visitor_votes postid="75420" size="small"]

Vaše hodnocení - Moscow City Symphony-K.Yamada & L.Schreiber (30.9.2013 BHS Bratislava)

[yasr_visitor_votes postid="75422" size="small"]

Vaše hodnocení - Štátny komorný orchester Žilina-O.Dohnányi (1.10.2013 BHS Bratislava)

[yasr_visitor_votes postid="75424" size="small"]

Vaše hodnocení - Orchestra dell´Accademia Nazionale di Santa Cecilia-J.Valčuha (3.10.2013 BHS Bratislava)

[yasr_visitor_votes postid="75426" size="small"]

Vaše hodnocení - Slovenská filharmónia-J.Valčuha (6.10.2013 BHS Bratislava)

[yasr_visitor_votes postid="75428" size="small"]

Mohlo by vás zajímat