Bolo pre mňa vítanou príležitosťou, že ma magazín Opera PLUS po dlhšom čase oslovil s ponukou na recenziu koncertu. O to viac, že predmetom reflexie je ojedinelý dramaturgický počin venovaný hudbe ranobarokového štýlu, v ktorom domáci autori preukázali, že po kompozičnej stránke suverénne obstoja v konfrontácii so svetovým repertoárom.
Recenzovaný koncert sa uskutočnil 9. júna 2026 v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie v Bratislave. Išlo o záverečné vystúpenie z krátkeho turné, ktorému predchádzalo uvedenie v Štátnej filharmónii Košice (7. júna) a na otváracom koncerte festivalu Pro Musica Nostra Sarossiensi v Bazilike sv. Egídia v Bardejove (8. júna).
Architektúra zvuku a divadlo afektov
Dramaturgia večera stála na synergii a vzájomnom dialógu troch autorov. Ťažiskovým bodom bola zbierka Symphoniae sacrae – liber secundus (1615) od Giovanniho Gabrieliho. Tento opus predstavuje dôležitý prechodový bod v dejinách starej hudby. Skladateľ tu prestáva byť iba architektom zvuku a stáva sa hudobným dramatikom. Interpretácia tohto diela si vyžaduje pochopenie pre inovatívne využitie basso continuo a monódie, čím sa liturgia transformuje na divadlo afektov, čo tvorí zreteľné prelúdium k monteverdiovskej ére.
Ako pendant k benátskemu majstrovi zazneli obnovené premiéry diel dvoch domácich skladateľov: Jána Šimráka (okolo 1600–1657) a Zachariáša Zarevúckeho (okolo 1605–1667). V 17. storočí boli patricijské mestá na Spiši a v Šariši ekonomicky aj kultúrne na vysokej úrovni, vďaka čomu sa inovatívna technika cori spezzati (rozdelených zborov) rýchlo etablovala aj v našom prostredí.
Ján Šimrák pôsobil ako hudobník v Spišských Vlachoch a Spišskom Podhradí. Jeho diela, zachované v Levočskej hudobnej zbierke (Löwenberger Tabulaturbuch), pracujú s viaczborovosťou, sprievodom dychových nástrojov a opierajú sa o basso continuo. Zarevúcky, pôsobiaci ako organista a rektor v Bardejove, vo svojich dielach zasa spájal prísny renesančný kontrapunkt s afektívnejšou barokovou melodikou. Pri počúvaní ich zachovanej tvorby sa ponúka úvaha, že ak by títo autori pôsobili v Taliansku či inej západnej krajine, ich historické postavenie by dnes mohlo byť plne porovnateľné so samotným Gabrielim.
Historická prax a inštrumentálne nároky
Interpretácie sa zhostil súbor Le Nuove Musiche pod umeleckým vedením Jakuba Mitríka. Meno súboru odkazuje na rovnomennú zbierku Giulia Cacciniho z prelomu 16. a 17. storočia, ktorá definovala nový expresívny štýl. Zoskupenie systematicky pátra v historických prameňoch a aplikuje kritériá historicky poučenej interpretácie, vrátane dobového ladenia a artikulácie.
Pre aktuálnu sezónu sa komorný súbor rozšíril o dychovú sekciu historických trombónov, ranobarokových cinkov a miešaný spevácky zbor. Zbormajster a dirigent Jörn Hinnerk Andresen mal k dispozícii zostavu, v ktorej figurovali okrem zahraničných hostí aj rešpektovaní domáci speváci. Zuzana Badárová disponuje kultivovaným vokálnym prejavom, presvedčivý výkon podala aj nedávna držiteľka ceny Fra Angelico Hilda Gulyásová, a mužské hlasy stabilne a ako zvyčajne na vysokej úrovni podporili Matúš Šimko, Tomáš Šelc či Dávid Harant.
Zbierka z roku 1615 stavia inštrumentalistov pred značné technické výzvy. Hráči na cinkoch (Matthijs Lunenburg, Martin Bolterauer) zvládli Gabrieliho exponované party vo vysokých polohách a zložité ornamentálne behy s istým, zaobleným tónom, ktorý sa organicky prepájal so sláčikovou sekciou (barokové husle Jána Kružliaka). Dialóg huslí a cinkov niesol znaky požadovanej nedbalej elegancie (sprezzatura). Historické trombóny preukázali vysokú mieru kontroly tvorby tónu – namiesto prekrývania vyšších registrov ich zahaľovali do tmavej a premenlivej zvukovej textúry. Zvládnutie rýchlopalnej antifonálnej kompozície s vokálnou lyrikou svedčí o vyspelej technickej príprave dychovej sekcie.
Vrcholmi večera po kompozičnej i interpretačnej stránke boli pre autora recenzie Šimrákovo moteto Singet dem Herren ein neues Lied, ktorého sadzba znesie medzinárodné kritériá, a Máriin chválospev Meine Seele erhebt den Herren od Zachariáša Zarevúckeho. Tretím ťažiskom boli prirodzene rozsiahle plochy samotného Gabrieliho.
Menšou výhradou zostáva samotný priestor. Gabrieliho hudba bola komponovaná na mieru Bazilike sv. Marka s jej oddelenými chórovými balkónmi. Akustika klasickej koncertnej siene Slovenskej filharmónie nedokáže plne sprostredkovať priestorový efekt cori spezzati. Možno predpokladať, že uvedenie tohto istého programu deň predtým v bardejovskej Bazilike sv. Egídia poskytlo po akustickej stránke plastickejší zážitok (bratislavské publikum mimochodom mohlo Šimrákovu tvorbu spoznať v iných dielach už počas Bratislavských hudobných slávností v októbri 2025, či na koncerte v decembri 2025).
Kontext slovenskej hudobnej archeológie a inštitucionálna podpora
Le Nuove Musiche nie sú na slovenskej scéne jediní, kto prináša staré rukopisy na moderné pódiá. Pre pochopenie širšieho kontextu je dôležité spomenúť aj ďalšie formácie. Solamente Naturali (vedené Milošom Valentom) sa zameriavajú na tzv. pestrý štýl a rukopisy ako Pestrý zborník či Vietorisova tabulatúra, kde hľadajú prieniky barokových foriem s lokálnym folklórom. Musica Aeterna pod vedením Petra Zajíčka sa už desaťročia venuje bratislavským archívom (Samuel Capricornus, Johann Sigismund Kusser). Komornejšie ladenie prináša Ensemble Thesaurus Musicum Michala Hottmara, oživujúci hudbu z kláštorných zbierok.
Je prínosné, že sa na slovenskej scéne profilujú hudobníci, ktorí objavujú tieto zabudnuté pramene. O to viac zaráža fakt, že projekty súboru Le Nuove Musiche v roku 2026 nezískali podporu z Fondu na podporu umenia (FPU). Pre českého čitateľa treba objasniť, že mnohé etablované hudobné aktivity na Slovensku získali tento rok minimálnu, prípadne žiadnu finančnú podporu, čo ich privádza do existenčných ťažkostí. Úsilie vynaložené na transkripciu, naštudovanie a provenienciu domácej hudby 17. storočia predstavuje vysokú kultúrnu hodnotu a absencia grantovej podpory pre podobné hudobno-výskumné projekty je značným nedostatkom kultúrnej politiky.
Koncert v plnej miere preukázal opodstatnenosť uvádzania spišských a šarišských barokových pamiatok v rovnocennom, priam organickom dialógu s benátskou školou. Nešlo pritom iba o akademickú rekonštrukciu zapadnutých archívnych prameňov. Hudobné naštudovanie sa síce exaktne opieralo o pevnú znalosť historickej praxe a kvalitné inštrumentálne aj vokálne výkony, no táto technická erudícia slúžila v prvom rade ako prostriedok na prebudenie živého hudobného afektu a duchovnej podstaty samotných diel.
Fúzia historických nástrojov – od tmavej, zamatovej farby pozáun cez jasnú prieraznosť cinkov až po mäkkosť sláčikov – sa s tvárnym vokálnym prejavom spojila do pulzujúceho, dýchajúceho celku.
Tento večer potvrdil, že hudba našich domácich majstrov 17. storočia nepotrebuje umelé prikrášľovanie; nesie v sebe dostatok vnútornej sily na to, aby s plnou vážnosťou rezonovala v súčasnom poslucháčovi a zanechala v ňom trvalú emotívnu stopu.
Hodnotenie recenzenta: 90 %
Le Nuove Musiche
9. jún 2026, 19:00 hodin
Koncertná sieň SF
Program
Ján Šimrák: Singet dem Herren ein neues Lied
Ján Šimrák: Siehe, wie fein und lieblich ist´s
Zachariáš Zarevúcky: Meine Seele erhebt den Herren
Giovanni Gabrieli: Symphoniae sacrae – Liber secundus (1615): Quem vidistis pastores
Zachariáš Zarevúcky: O Jesu mi dulcissime
Zachariáš Zarevúcky: Der Tag der ist so freudenreich
Ján Šimrák: Nach dir, Herr, verlanget mich
Giovanni Gabrieli: Symphoniae sacrae – Liber secundus (1615): Buccinate in Neomenia tuba, Misericordia tua, Domine, In ecclesiis benedicite Domino alleluia
Ján Šimrák: Ach Herr, wie sind meiner Feinde so viel
Giovanni Gabrieli: Symphoniae sacrae – Liber secundus (1615): Suscipe clementissime Deus, Surrexit Christus et Dominus de caelo intonuit, Jubilate Deo omnis terra
Účinkujú
Le Nuove Musiche
Ján Kružliak – barokové husle
Pierre Pitzl – viola da gamba
Mauro Colantonio – viola da gamba
Ján Krigovský – violone
Matthijs Lunenburg, Martin Bolterauer – cink
Robert Schlegl, Ramon Marques, David Yacus, Tural Ismayilov – trombón
Petra Szovák – dulcián
Marek Čermák – organ
Jakub Mitrík – umelecký vedúci
Jörn Hinnerk Andresen – dirigent
Le Nuove Musiche zbor
Zuzana Badárová, Hilda Gulyásová – soprán
Filip Dámec, Yosemeh Adjei – alt
Markus Miesenberger, Christian Volkmann, Matúš Šimko – tenor
Filippo Turkheimer, Tomáš Šelc, Dávid Harant, Václav Jeřábek – bas
