Zlaté hlasy slovenské opery: Lucia Poppová

  1. 1
  2. 2
  3. 3

V Bratislave boli dva ročníky medzinárodnej speváckej súťaže s menom Lucie Popp – roku 1996 a 1999. Žiaľ, zanikli, pre nedostatok peňazí a podpory z oficiálnych miest, ale aj malej vytrvalosti v budovaní tradície. Od roka 1995 sa v bratislavskej Redute konali každoročné koncerty Hommage á Lucia Popp. Uvádzalo ich zo zvukového záznamu nežné arioso Lauretty z Pucciniho opery Gianni Schicchi v podaní Lucie Popp. V tej chvíli sa málokto z poslucháčov ubránil dojatiu, hoci ária bola len ouvertúrou hudobného večera. Lucia Popp bola v tej chvíli svojím hlasom znovu prítomná v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie tak, ako kedysi – po páde železnej opony, kedy na pódiu tejto sály prvý raz účinkovala. Posledný koncert Hommage á Lucia Popp bol 29. februára 2004. Iniciátorom koncertov bol intendant a člen komorného orchestra hlavného mesta Bratislavy Cappella Istropolitana – neúnavný Karol Kopernický, ktorý túto ideu pestoval od oficiálnej panychídy za Luciu Popp, ktorá bola v Slovenskom národnom divadle 26. februára 1994.Tých, čo nezabúdajú, potešilo nedávne podujatie školy, ktorá sa viaže s menom Luciinej pedagogičky docentky Anny Hrušovskej – Cirkevného konzervatória v Bratislave. Škola vznikla zo skromných začiatkov roku 1992, s predsavzatím odchovancov docentky Anny Hrušovskej, zachovať jedinečnosť jej vokálnej metodiky pre ďalšie generácie. Spevácky odbor Anny Hrušovskej je dnes jedným z viacerých odborov a špecializácií postupne sa rozrastajúceho Cirkevného konzervatória. Nuž, táto škola – v spolupráci s Ústavom divadelnej a filmovej vedy SAV – pri príležitosti dvadsiateho výročia úmrtia speváčky (16. november 1993, Mníchov) a päťdesiateho výročia umeleckej kariéry Lucie Popp – pripravila 18. novembra 2013 v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave koncert žiakov Cirkevného konzervatória na počesť Lucie Poppovej. O živote a umeleckej ceste umelkyne  prehovorila v úvode vedecká pracovníčka Ústavu divadelnej a filmovej vedy SAV Mgr. Michaela Mojžišová, PhD.

Na koncerte v Zrkadlovke spievali poslucháči Speváckeho odboru Anny Hrušovskej ukážky z mozartovského operného repertoáru, v ktorom kedysi účinkovala aj Lucia Popp, ďalej dve piesne od Franza Schuberta a ukážku z Orffovej Carminy Burany. Na záver sa premietal záznam zo slávnej mníchovskej inscenácie Straussovho Gavaliera s ružou, v ktorom Lucia Popp a mezzosopranistka Brigitte Fassbaender predniesli krásne dueto Sophie a Octaviana Mir ist die Ehre widerfahren pod taktovkou Carlosa Kleibera. Bolo to dojímavé spomínanie na nezabudnuteľnú, čarovnú speváčku Luciu Popp. Výstava jej fotografií z inscenácií po celom svete bola v ten večer inštalovaná vo foyeri Zrkadlovej siene.Návraty Lucie po roku 1989? Z iniciatívy vtedajšieho šéfa Opery Slovenského národného divadla Juraja Hrubanta bol prvým oficiálnym kontaktom Slovenska s Luciou Popp mimoriadne úspešný koncert vo viedenskom Konzerthause, kde spievala s poprednými sólistami Opery Slovenského národného divadla (7.4.1990), pod taktovkou Ondreja Lenárda. Účinkovala tu spolu s Petrom Dvorkým, Sergejom Kopčákom, Ľubicou Rybárskou, Idou Kirilovou, Evou Jenisovou, Jánom Gallom, Petrom Mikulášom a Jozefom Kundlákom.

V Bratislave sme Luciu Popp zažili „naživo“ vokálne iba na koncernom pódiu v Slovenskej filharmónii. V júni 1990 na Koncerte bez opony vystúpila Lucia Popp spolu so svetoznámym huslistom Gidonom Kremerom a klaviristom Alexisom Weissenbergom na benefičnom koncerte, podporujúcom fenomén slobody. V tom istom roku 1990 účinkovala aj na Bratislavských hudobných slávnostiach, kde s Bamberskými symfonikmi zaspievala Straussove nostalgické Štyri posledné piesne. Bola to Popp hudobná rozlúčka s Bratislavou a Slovenskom, kam sa rada vracala najmä po „zamatovej revolúcii“. Nikto z nás, očarených jej veľkým umením, netušil, že je to posledné stretnutie so speváčkou na domácej pôde…

O tri roky neskôr – 16. novembra 1993 – Lucia Popp ako päťdesiatich štyroch ročná v Mníchove predčasne zomrela. Zákerná choroba ju vytrhla zo života tak rýchlo, že to málokto z jej ctiteľov, ba i priateľov čo len tušil. Lucia o chorobe a konci nehovorila. V knihe Evy Malatincovej a Dory Kulovej Anna Hrušovská (Divadelný ústav a Cirkevné konzervatórium, Bratislava 2012) sa o tom píše (strana 51): „Pani profesorka bola jedným z mála ľudí, ktorí vedeli o vážnosti zdravotného stavu Lucie Poppovej – Luc´, ako ju dôverne volala. Na jednom z jej posledných predstavení Così fan tutte si všimla, že často pokašliavala.

Lucia sa sťažovala, že je stále zahlienená, hoci je to pri speve neprekáža. Hlieny spôsobovali metastázy rozšírené v pľúcach. V septembri 1993 mala Lucia piesňový recitál s americkým klaviristom Irwinom Gageom. Cestou na pódium bolo treba prekonať schodíky, po ktorých jej pomáhali dvaja zriadenci. Ku klavíru išla sama, celý recitál spievala skvelo. Bola to jej rozlúčka s Viedňou a s priateľmi. Keď sa jej pani profesorka pýtala, či má problémy s kĺbmi, Lucia jej povedala celú pravdu o postupujúcej rakovine. Metastázy zasiahli mozgové centrá, v dôsledku čoho strácala rovnováhu. Istú nádej, ale zároveň aj veľké riziko, predstavoval chirurgický zásah. Lucia sa rozhodla pre operáciu v Mníchove. Musela podpísať reverz, že si je vedomá všetkých rizík, spojených s operáciou. S Annou (poznámka autorky: Hrušovskou) sa rozprávali tiež o závete. Lucia chcela škole odkázať svoje noty a klavír Steinway. Rovnako ako pred operáciou, tak i po nej si pani profesorka s Luciou často telefonovali. V novembri 1993, tesne pred Luciinými narodeninami, ju išla Anna navštíviť do nemocnice. Lucia bola milá, veselá, vo vkusnej parochni, zdalo sa, že všetko dobre dopadlo. Privítala Annu so slovami: „Tak, vidíš, tu som! Z klavíra nebude nič.“ Ukázala jej zahojenú ranu na hlave, z ktorej vyrastali nové čierne vlasy. Rozlúčili sa s tým, že sa určite uvidia. Volali si každý deň. V posledný deň Luciinho života zdvihol telefón jej manžel Peter Seifert, ktorý oznámil, že sa jej stav veľmi zhoršil. O pár hodín zavolal pani profesorke, že nás Lucia opustila.“Miestom posledného odpočinku Lucie Popp je bratislavský cintorín Slávičie údolie, kde odpočíva vedľa svojej matky a otca.

Ani čas nezmazal spomienky na pôvabnú tvár tejto jedinečnej svetovej primadony, na jej osobnosť, vyžarujúcu radosť, pohodu, milotu a najmä očarujúce vokálne umenie.

Vďaka modernej zvukovej technike nám zostal zachovaný jej hlas na sto štyridsiatich piatich platňových tituloch, z čoho je štyridsať operných celkov.

Foto archiv 

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat


2
Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment
2 Comment threads
0 Thread replies
0 Followers
 
Most reacted comment
Hottest comment thread
2 Comment authors

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
nejnovější nejstarší nejlépe hodnocené
Upozornit na
MrsPoppMusic

Vďaka za krásnu spomienku na Luciu Popp. Jej hlas je pre mňa balzamom na dušu. Občas jej zapálim aspoň virtuálnu sviečku na virtuálnom cintoríne na internete.

leonora3

Odisla prilis mlada. A velmi skoro po zmenach ktore sa u nas udiali. Predtym, ked bola na vrchole svojej spevackej kariery, sme o nej nic moc nevedeli, pokial sme neboli v Bratislave a nepatrili do okruhu jej znamych. (To jej nasledovnicku Editu sme uz mali moznost vidiet a obdivovat, ci uz vo Viedni, ci v Mnichove, aj inde) . Lucia Popp zanechala v svetovej opera velku stopu, snad najhlbsiu zo slovenskych spevakov. Pri velkom obdive k Petrovi Dvorskemu ( a pre tenorov mam slabost) a k Edite Gruberovej, som taky dojem mala z nedavnej diskusie na opernom blogu navstevovanom opernymi… Číst vice »