Zlaté hlasy slovenské opery: Magdaléna Blahušiaková

  1. 1
  2. 2

Zlaté hlasy slovenskej opery: Magdaléna Blahušiaková

Blahušiaková je svetová Santuzza. Pri jej speve sa pohýna zem…“
Aj takéto slová napísali kritici po zhliadnutí Mascagniho opery Sedliacka česť, v hlavnej úlohe so sopranistkou Magdalénou Blahušiakovou. Významné životné jubileum tejto opernej umelkyne si pripomíname 28. marca. Santuzzu naštudovala vtedy 26-ročná Blahušiaková po prvýkrát v roku 1969 v brnianskom Štátnom divadle, kde začala svoju profesionálnu opernú kariéru. Nebola totiž prvou speváčkou, ktorú po skončení speváckych štúdií vtedajšie vedenie slovenskej národnej scény neprijalo za sólistku.Koncom šesťdesiatych rokov mala vrútocká rodáčka za sebou štúdium spevu na Konzervatóriu v Bratislave u prof. Márie Smutnej-Vlkovej a na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde bola žiačkou bulharskej vokálnej pedagogičky Táni Cokovej. V rokoch 1967-68 pokračovala v štúdiách na Bulharskom štátnom konzervatóriu v Sofii u Tany Cokovej a Michaila Popova (jeho žiakom sa o niečo neskôr stal dlhoročný sólista Metropolitnej opery v New Yorku, slovenský basista Sergej Kopčák). Po návrate zo Sofie Blahušiaková absolvovala dvojmesačný študijný pobyt v Benátkach u svetoznámej vokálnej pedagogičky Gigni Cigni(ovej). Vokálne dobre pripravená sa uchádzala o miesto sólistky Opery Slovenského národného divadla. Neuspela. Sklamaná odišla predspievať do Brna, kde ju okamžite prijali do Janáčkovej opery. Brno jej napokon ponúklo role, o akých by sa jej v Bratislave ani nesnívalo. Už r. 1972 naštudovala nielen Santuzzu, ale aj Desdemonu vo Verdiho Otellovi. Neskôr túto rolu realizovala aj pre televíznu podobu opery vo vtedy Československej televízii v štúdiu Bratislava. Otella spieval vtedy už medzinárodne známy slovenský tenorista Andrej Kucharský a réžiu mala prvá slovenská operná režisérka Drahomíra Bargárová.

K Santuzzi z brnianských začiatkov sa Magdaléna Blahušiaková vrátila aj ako zrelá speváčka v Slovenskom národnom divadle. Bolo to roku 1984. S touto úlohou medzitým úspešne hosťovala v zahraničí. Svoju prvú Jenůfu z Janáčkovej Jej pastorkyne naštudovala síce v r. 1972, no r. 1976 ju realizovala aj pre TV Brno – a napokon roku 1986 naštudovala do novej inscenácie v Opere SND. Bola ideálnou Jenůfou – citové a hudobné spomienky pretrvávajú viac ako tie obrazovo-javiskové.K janáčkovským postavám Blahušiakovej patrí aj menšia rola Prostitútky v opere Z mŕtveho domu (1974) a Káťa Kabanová (1979). Jej interpretácia Janáčkovej hudby a špecifické požiadavky „nápěvkovej mluvy“ akcentovala slovanskou melodickosťou, vrúcnosťou naštudovania hudobných partov, ale aj psychologickým prepracovaním konania postáv. Vždy dbala na deklamačnú jasnosť.

V Brne sa začala venovať najmä českej opere, čo vychádzalo z dramaturgie tamojšieho operného domu. Po Janáčkových rolách nasledovali: Libina v Šárke, Blažena v Tajomstve, Krasava v Libuši, Barča v Hubičke, Katarína v Gréckych pašiách, Rusalka v rovnomennej Dvořákovej opere, Hedvika v Čertovej stene a Milada v Daliborovi. Zvláštnu kapitolu v jej repertoári tvorili slovanské úlohy – aj na pôde SND: napríklad Katarína Izmajlovová od Dmitrija Šostakoviča (r. 1984), ktorú stvárnila aj v televíznej podobe, Katrena v Suchoňovej Krútňave, alebo Ľutomíra v Svätoplukovi toho istého autora.

Soprán Magdalény Blahušiakovej dozrieval počas kariéry postupne: od rolí koloratúrno-lyrických, občas subretných, cez lyrické, mladodramatické, až po vyslovene dramatické. Jeho výdrž a prispôsobivosť svedčili o kvalite hlasiviek – daru spevákov, ale najmä o celkovej vokálno-technickej príprave. Niet sa preto čo diviť, že operní fanúšikovia z Bratislavy chodili počas sedemdesiatych rokov často za Blahušiakovej rolami do novotou voňajúcej, modernej Janáčkovej opery.

Do SND v Bratislave ju pozval vtedajší šéfrežisér opery národnej scény Branislav Kriška, rozhľadený po všetkých českých i slovenských operných domoch. Dobre poznal kvality Magdy Blahušiakovej jednak z brnianskych predstavení, ale aj čoraz častejších hosťovaní v Bratislave. A tak r. 1982 prijala už zrelá speváčka angažmán v SND. Istý čas dokonca pôsobila súbežne nielen Janáčkovej opere, kde dohrávala bohatý repertoár, ale aj v Slovenskom národnom divadle v Bratislave. Počas opernej kariéry v Brne i Bratislave naštudovala 73 veľkých, žánrovo a štýlovo pestrých postáv.+++

===Hoci to nebola jej doména, v SND spievala aj úlohy mozartovské: Donnu Elvíru, Paminu, Donnu Annu, Fiordiligi… Z francúzskeho repertoáru naštudovala Giuliettu v Offenbachových Hoffmannových poviedkach (v inscenácii r. 1990) a Bizetovu Carmen (r. 1993).

  1. 1
  2. 2

Mohlo by vás zajímat


3
Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment
3 Comment threads
0 Thread replies
0 Followers
 
Most reacted comment
Hottest comment thread
3 Comment authors

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
nejnovější nejstarší nejlépe hodnocené
Upozornit na
hytat

ak dobre pocitam tak ma 70. Neuveritelne, ved je to nedavno, co sme chodili do opery prave na nu ! nezebudnutelne predstavenia Maskarneho balu ci Simona Bocanegru hlavne s Petrom Dvorskym !! A samozrejme Santuzza, kde kostolny zbor prekricala ako nik!!
V mene vtedajsich obdivatelov: Vela, vela zdravia !
a dakujeme!!

Izamar

I já se přidávám ke gratulantům s přáním pevného zdraví, radosti a spokojenosti. A děkuji za nádherné výkony v brněnské opeře,kterou jsme jako student navštěvoval, zejména Butterfly byla křehkým motýlkem jak zpěvem, tak zjevem i celkovým výkonem na jevišti. Děkuji,paní Blahušiaková.

vittorio

Vše nejlepší k narozeninám přejí známí z Brna,pamatujeme na úžasnou Santuzzu,Aidu a další role ,které zpívala společně s Jiřím Olejníčkem a Františkem Cabanem na brněnské scéně.