Giovanni v SND se dvěma debuty: Jana Kačírková a Boris Prýgl

Glosa z opernej Bratislavy
Nie každý Giovanni je gala Giovanni

Pred necelým rokom dostala inscenácia Mozartovho Dona Giovanniho z roku 2001 (réžia Jozef Bednárik) nový impulz. Dovtedy laxné hudobné naštudovanie a dirigovanie repríz vystriedalo impulzívne, štýlovo čisté a najmä na pomedzí „drammy“ a „giocoso“ majstrovsky balansujúce poňatie hudobného riaditeľa Slovenského národného divadla Fridricha Haidera.

Po obnovenom uvedení 2. apríla minulého roku sa na jeseň dostali na plagát dve unikátne gala predstavenia s Adamom Plachetkom (Don Giovanni), Štefanom Kocánom (Leporello) a Janou Kurucovou (Donna Elvira)(viac tu). Tie nastavili latku kritérií tak vysoko, že jej dosiahnutie či prekročenie je skôr otázkou šťastnej (dúfajme že nie virtuálnej) náhody. V kontexte spomenutého októbrového večera sa včerajšia repríza s dvoma debutantmi javí ako skôr všedná. Darmo, nie je Giovanni ako GiovanniNové tváre na javisku historickej budovy však nestarnúcu, no predsa len na osobnostné spevácko-herecké zaangažovania sólistov odkázanú inscenáciu svojím spôsobom osviežili. Priestor, ktorý utvorila Bednárikova réžia sa dá využiť naplno (ako to spravilo októbrové gala obsadenie), ale môže ostať aj prázdny a nudný. V úlohe Donny Anny sa po prvýkrát na bratislavskom javisku uviedla mladá česká sopranistka Jana Šrejma Kačírková, sólistka opery Národného divadla moravskosliezskeho v Ostrave a držiteľa dvoch prestížnych českých Cien Thalie. Počas ani nie desaťročnej kariéry si vybudovala široký repertoár, z ktorého sa v ostatných sezónach vynímajú dve ústredné postavy z tzv. Tudorovskej trilógie Gaetana Donizettiho, Anna Bolena a Maria Stuarda. K nim pribudne koncom kalendárneho roka aj tretia, Elisabetta v Robertovi Devereux. Bratislava jej ako debutové pole ponúkla Mozarta, pričom Donna Anna nie je o nič „milosrdnejšou“ rolou, ako tie spomenuté. Rovnako si vyžaduje absolútnu technickú pripravenosť, má svoje plochy lyrické, dramatické i koloratúrne. Jana Šrejma Kačírková má s partom svoje skúsenosti, takže počínala si veľmi zodpovedne. Išla skôr po lyrickej línii, v rámci nej narábala s dynamikou, štýlovo frázovala a precízne vyspievala obávané koloratúry druhej árie Crudele… Non mi dir. Odhliadnuc od občasnej nepatrnej intonačnej približnosti v ansámbloch sme počuli jednu z najpozoruhodnejších mladodramatických interpretiek Donny Anny v tejto inscenácii.Z iného súdka pochádza debutant Boris Prýgl ako Leporello. Ešte študent Vysokej školy múzických umení (z triedy prof. Petra Mikuláša), mladučký Moravan, dostal obrovskú šancu potvrdiť svoj talent. Vstúpiť do zabehanej inscenácie je ešte chúlostivejšie ako absolvovať regulárny skúšobný proces, kde každý pohyb a gesto je réžiou vysvetlené a spevákom fixované. Z tohto ohľadu sa ocitol Prýgl v nezávideniahodnej situácii, zvlášť keď aj jeho spoluhráč v postave Dona Giovanniho (maďarský basbarytonista István Kovács) ovládal aranžmány len približne a navyše bol slabučkým hercom. Ak teda Prýglovo herectvo bolo skôr improvizované a občas aj sympatické mladíckou neohrabanosťou, vokálne bol jeho prvý Leporello veľkým prísľubom do budúcnosti. Pravda, dnes je to part na hrane zvládnuteľnosti, keď ku koncu mu už neostávalo dosť síl vyspievať najmä hlbšie polohy. Ide o veľmi muzikálneho speváka, s presným rytmom a intonáciou, s farebne príťažlivým materiálom (skôr barytónovej než basbarytónovej farby), ktorý má potenciál presadiť sa aj objemom a intenzitou tónu. Skrátka – talent na obzore a rola v štádiu skice.Zo sólistov, ktorí inscenáciu pripravovali pri jej zrode s Jozefom Bednárikom ostala len Adriana Kohútková ako Donna Elvira (medzitým často spievala aj Donnu Annu), Jana Bernáthová ako Zerlina a Ján Galla v postave Komtúra.Kohútkovej Elvira je dramaticky sformovanou postavou so snahou objemom tónu dominovať, občas však jej hlas nadobúda väčšie vibrato a v pohyblivejších úsekoch nie je celkom precízna. Aj tak ide o v Mozartovi štýlovo zorientovanú umelkyňu.Martin Gyimesi má už niekoľko Donnov Ottaviov za sebou, cíti sa v ňom isto a jeho príjemný lyrický tenor možno opäť označiť za mozartovský, no aj s možnosťou uplatnenia v širšom belcantovom teréne.Výborným Masettom bol Martin Mikuš s čoraz jadrnejším a kovovejším tónom, spoľahlivo rutinovanou Zerlinou Jana Bernáthová a v dobrej forme znel aj bas Jána Gallu ako Komtúra. Najslabším článkom večera bol maďarský basbarytonista István Kovács v titulnej úlohe. Hoci jeho výkon bol o čosi vyváženejší než v prvom hosťovaní pred rokom, chýba mu okrem akejkoľvek osobnostnej charizmy cit pre výrazové modelovanie situácií. Je to Giovanni v každej chvíli rovnaký, „šampanskej“ árii nedoprial oheň a temperament, serenáde rafinovanú zvodnosť, finálovej scéne (okrem vynechaných výšok) gradujúce napätie. Bola to nesprávna voľba, napokon István Kovács nepatrí ani k protagonistom budapeštianskej scény.Friedrich Haider držal nad večerom ochrannú (aj pedagogickú) ruku a mladý Boris Prýgl mal veľké šťastie, že svojho prvého Leporella mohol vytvoriť pod jeho vedením. Na margo medializovaného šumu okolo ukončenia jeho riaditeľskej funkcie v Opere Slovenského národného divadla jedno spresnenie. Friedrich Haider si bude aj naďalej plniť všetky záväzky, týkajúce sa hudobných naštudovaní a dirigovania repríz. A to je pre Bratislavu veľmi potešiteľná správa.

Hodnotenie autora glosy: 65 %

Wolfgang Amadeus Mozart:
Don Giovanni
Dirigent: Friedrich Haider
Réžia: Jozef Bednárik
Scéna: Vladimír Čáp
Kostým: Ľudmila Várossová
Choreografia: Jaroslav Moravčík
Zbormajster: Ladislav Kaprinay
Premiéry 25. a 26. mája 2001 historická budova SND Bratislava
(napísané z reprízy 26. 2. 2015)

Don Giovanni – István Kovács
Donna Anna – Jana Šrejma Kačírková
Don Ottavio – Martin Gyimesi
Komtúr – Ján Galla
Donna Elvira – Adriana Kohútková
Leporello – Boris Prýgl
Masetto – Martin Mikuš
Zerlina – Jana Bernáthová
Majordomus – Miloslav Krajčík

www.snd.sk

Foto Alena Klenková

Hodnocení

Vaše hodnocení - Mozart: Don Giovanni (SND Bratislava)

[Celkem: 1    Průměr: 5/5]

Související články


Reakcí (2) “Giovanni v SND se dvěma debuty: Jana Kačírková a Boris Prýgl

  1. Zhodou okolností som mal možnosť vidieť Istvána Kovácsa aj vo vlaňajšom hosťovaní, preto som bol zvedavý, kam sa za rok v tejto úlohe posunul /hlavne herecky/. Bohužiaľ, žiadny posun sa nekonal, pán Kovács ostal úlohe Giovanniho dlžný veľmi veľa a snáď si vedenie SND konečne uvedomí, že jeho obsadenie je krokom vedľa.
    Popri štandartne dobrom a príjemnom Donovi Ottaviovi Martina Gyimesiho a hostujúcej Donne Anne pani Kačírkovej, bol pre mňa vrcholom večera debutujúci Boris Prýgl ako Leporello. Aj keď hlasová únava vo finále bola zjavná, zhostil sa svojej prvej veľkej úlohy so cťou a ja pevne verím, že až sa po čase s úlohou zžije, budeme sa na mladého umelca tešiť ako na vzorového Leporella

  2. Páteční představení Dona Giovanniho v SND v Bratislavě:
    -myslím, že režijní koncept operu „nepřečetl“ v roce 2001 ani nově, ani objevně. Don Giovanni ve svěrací kazajce je klišé. Nudný stereotyp psychicky nemocného člověka. O všudypřítomném tančícím ďáblovi nemluvě – ano pochopili jsme, že Don Giovanni se nechová právě ukázkově a peklo/démon ho obchází.
    -scéna je velice hezká, funkční a zajímavě se mění s osvětlením
    -nevím, jestli to byl před 15 lety hit, ale proč pořád někdo považuje za dobrý nápad nechat zpívat aktéry v hledišti. Dalla sua pace Dona Ottavia tím přišla o 30% akustické kvality.
    -Or sai chi l´onore byla skvělá
    -Chi mi dice mai byla zase výborně zahraná (viděl jsem paní Kohútkovou jako Jenůfu v Rudolfinu a tato úplně jiná poloha byla překvapením – je velice vtipná)
    -Pan Breslik neměl režijním konceptem moc prostoru ke hraní, ale snažil se o linii šlechtice a tu držel (v Praze je aktuálně Ottavio spíše přívěskem Anny)
    -Pan Plachetka výborný standard
    – Slovensky v hledišti mluvili asi tři lidé (je vidět, že opera turisty táhne a stojí za to ji podporovat)
    – lístek obsazení SND vypadá jako lístek do čistírny (se jménem dirigenta až úplně, úplně dole), ale divadlo je neuvěřitelně čisté (v porovnání s Vídní například – tam ale asi projde více lidí)
    – orchester v čele s panem Haiderem hrál výborně
    Ten závěr ala Přelet nad kukaččím hnízdem dojem mírně pokazil – jinak sehr gut. VR

Napsat komentář