Mário Radačovský: Nebojte se Baletu Bratislava!

20. 7. 2011 00:00 Redakce

Zpráva o založení nového baletního souboru v Bratislavě před nedávnem hodně překvapila nejednoho člověka z oboru, natož pak „obyčejné“ baletní fanoušky. Nový Balet Bratislava to však myslí vážně. Ohlásil už přesné datum své zahajovací premiéry, kterou bude Prokofjevův Romeo a Julie, na první podzimní představení se už přijímají rezervace vstupenek (náš nedávný článek o vzniku i nadcházející sezoně Baletu Bratislava najdete zde). První muž nového souboru Mário Radačovský je zkrátka z těch, kteří se nevzdávají, jak to ostatně v minulosti dokázal nejen ve své profesi, ale i v životě ryze soukromém.

Před dvěma lety byl tento přední slovenský tanečník, choreograf a v té době ředitel Baletu Slovenského národního divadla jedním z prvních umělců, kteří Opeře Plus při jejím startu – tedy vlastně ještě před ním – poskytli rozhovor (ten najdete zde). Tím spíš jsme rádi, že tentokrát my můžeme stát u zrodu tak ambiciózního projektu, jakým založení Baletu Bratislava je, a že můžeme být mezi prvními, kdo s Máriem Radačovským v jeho nové roli hovoří.

Když jste nedávno v Bratislavě představoval své nové plány, jako hlavní motivaci jste zmiňoval úspěšnost vaší vize, se kterou jste v SND před čtyřmi lety začínal. Povězte, jakým směrem dál chcete tuto vizi naplňovat a rozvíjet?

Áno, myslím si že naše pôsobenie v Balete SND bolo úspešné a to dokonca viac, ako som si myslel. Za krátky čas sme si aj s ohľadom na podmienky, ktoré sme mali, myslím tým celkovú situáciu v SND, vytvorili skvelú pozíciu.

Ohlas publika, návštevnosť a všetky ukazovatele napovedali, že sme na správnej ceste. To, čo sa udialo pred rokom, žiaľ, celý tento proces pozastavilo, no našťastie hádam nezničilo. Zmena umeleckého vedenia každé štyri roky a absolútna absencia kontinuity totiž nikdy nič dobré nepriniesli. Na Slovensku ľudia ešte stále vnímajú balet len okrajovo, ale začali nás objavovať. Myslím si, že to, o čo sa pokúšame teraz z Baletom Bratislava, je vlastne pokračovanie v práci, ktorú sme začali s Baletom SND. Chceme pokračovať vo svojej vízii a byť prínosom pre pozitívnu zmenu vnímania kultúry a tanečného umenia na Slovensku. Čas ukáž čo naozaj dokážeme, ale stojí to za to sa aspoň o to pokúsiť.

Do jaké míry budete muset zmíněnou vizi přizpůsobit přece jen odlišným podmínkám i komornějšímu složení vašeho nového souboru?

Očakávame, že naša práca sa bude líšiť od tej v Slovenskom národnom divadle. Budeme mať komorný 16-členný súbor, nie 65-členný a tomu budeme musieť prispôsobiť i svoj repertoár. Našou cieľovou skupinou sú ľudia vo veku 18 až 45 rokov. Chceme jasne definovať, kto sme už od začiatku. Myslím, že v Bratislave ale aj inde na Slovensku, kde by sme sa radi prezentovali, je priestor pre neoklasický súbor a divácky potenciál pre novšiu formu tanca. Naše princípy však zostávajú rovnaké: pravdivosť toho, čo ponúkame, kvalita interpretácie a katarzný umelecký zážitok. Veríme, že naše predstavenia sa stanú pre ľudí potrebou.

S jakými reakcemi na vznik vašeho souboru jste se dosud setkal?

Reakcie sú úžasné a nad naše očakávania. Skvelé a zároveň zaväzujúce bolo vidieť na našej prvej tlačovej konferencii plnú konferenčnú sálu novinárov a TV štábov a pritom prebiehal veľký filmový festival v Trenčianskych Tepliciach. Keď som odchádzal spolu s mojím tímom zo SND, chcel som všetko zabaliť a už nikdy sa na Slovensko nevrátiť. Teraz vidím, že by to bola škoda. Pozitívna energia z okolia ma napĺňa a poháňa dopredu. Nechcem žiť v minulosti, ani v budúcnosti. Ten pozitívny kapitál je tu a teraz. Dúfam, že nesklameme očakávania ľudí a pôjdeme opäť správnym smerom. Nedávne reakcie sú pozitívnym zhodnotením našej krátkej minulosti a je na nás, aby sme na ňu nadviazali.

Chcete jít – byť pochopitelně jen v určité části repertoáru – do přímé konfrontace s Baletem SND nebo se spíš budete snažit o to být jakousi alternativní nabídkou?

Priama konkurencia s Baletom SND nie je cestou, ktorou by sme chceli ísť. V takejto konfrontácii by sme strácali priveľa energie a síl na niečo, čím vlastne ani nechceme byť. Veľmi si vážim Slovenské národné divadlo, lepšie povedané víziu SND ako národnej inštitúcie, ktorá je špičkou pyramídy kultúry. Vždy budem mať rešpekt voči tomuto domu, pretože mi dal moje prvé zamestnanie a tiež príležitosť pracovať na pozícii riaditeľa Baletu SND. To, v akej situácii sa momentálne táto inštitúcia nachádza, je síce smutné, ale nie nemenné. To je môj osobný názor. Vo svete, v Európe, u vás alebo u nás dochádza k prehodnocovaniu postavenia kultúry a najmä k zmenám jej financovania. Kríza – to slovíčko, ktoré z duše nenávidím, ale ktoré je ústredné – je v nás, v spoločnosti, v kultúre a divadlo je len zrkadlom toho, čo sa deje okolo nás. Keď to však zoberiem z opačnej strany, vďaka bohu, že je to tak. Prichádza totiž čas, kedy môžeme a najmä musíme zmeniť pozíciu kultúry v našej spoločnosti a začať diskutovať a verejne deklarovať, či chceme kultúru a akú ju chceme. Pretože to je naša podstata – kultúra definuje kto sme my ako národ. Čo čítame, čo nosíme, ako komunikujeme, ako žijeme, ako sa správame – to všetko je kultúra. Pokiaľ si to ako spoločnosť neuvedomíme a nenájdeme spôsob ako živú kultúru v ľuďoch prirodzene rozvíjať a kultúrne dedičstvo chrániť tak mám pocit, že všetko pôjde nejakou zotrvačnosťou ďalej a skôr či neskôr skolabuje.

Svet sa zmenil a potrebujeme nájsť cestu aby sme to, čo sa deje dennodenne okolo nás, reflektovali v umení. Divadlo má podľa môjho názoru nastavovať zrkadlo, vyvolávať diskusiu, podporovať kreativitu a provokovať. Má byť nové, mladé, žiť svoju súčasnosť, ale zároveň mať úctu k minulosti a vytvárať predpoklad do budúcnosti. Je na čase veci zmeniť, pretože hoci od roku 1989 bol systém fungovania kultúry viac razy podrobený reflexii, nebola tu politická vôľa uviesť podstatnejšie zmeny do praxe.

Nemáme patent na rozum, ale náš súbor chce byť nápomocný pri zmene vnímania tanečného umenia. Verím, že pomôžeme udržať nádej, že do divadla sa oplatí ísť a že aj napriek virtuálnemu svetu, v ktorom žijeme, divadlo a tanec zvlášť môžu byť naďalej hodnotnou súčasťou života ľudí. Ak totiž teraz nepodchytíme mladšie generácie a strednú generáciu, komunita ľudí navštevujúcich divadlo sa bude skôr zmenšovať ako zväčšovať. Balet Bratislava chce vytvárať nových nadšencov tanca a divadla, ale ide o dlhodobú záležitosť, ktorá je bez všeobecnej zmeny systému fungovania kultúry a jej spoločenskej podpory, žiaľ, len utópiou.

Jak je váš nový projekt Baletu Bratislava pokryt finančně? A jaké jsou vyhlídky do budoucna?

Končí sa éra veľkých finančne nákladných domov. Vidím to v Kanade, kde je ešte stále podľa mňa najlepší systém financovania kultúry, vidím to v Holandsku, v Európe. Peňazí v kultúre všade ubúda a pritom u nás, v porovnaní s týmito krajinami, ich nikdy ani nebolo dosť. Problémom tiež je, že aj to málo je z môjho hľadiska nie najlepšie prerozdeľované. Myslím si, že financovať inštitúcie, ktoré sú personálne a systémovo v minulom storočí, je hlúposť. Existuje cesta, ako sa z tejto situácie dostať a udržať solídnu úroveň v mnohých štátom dotovaných inštitúciách. No bez vyčistenia a nastavenia pravidiel, ktoré reflektujú súčasnosť – nároky a úroveň dneška, to nepôjde… Balet Bratislava má pred sebou obrovskú výzvu: nadchnúť privátny sektor a inšpirovať ho k tomu, aby nás financoval aj naďalej. Nemáme tradíciu podobnú tej v USA, ale pokúšame sa o to, aby súkromní donori videli, že sa oplatí investovať do kultúry, a že to prinesie im ako aj celej spoločnosti veľa synergických efektov. Priznám sa, že prvý rok je najhorší, ale ak prežijeme, myslím, že všetko dobre dopadne.

V této chvíli tuším mluvíte o šestnácti tanečnících Baletu Bratislava. Je to číslo konečné? Pokud ne, v jakém časovém horizontu a o kolik chcete počet „svých“ tanečníků zvyšovat?

Toto číslo je konečné a je možné, že budeme mať nejakých tanečníkov občas z externého prostredia, ale 16 je perfektný počet, s ktorým sa dá urobiť množstvo pekných vecí. Je to podobné tomu, čo som pred rokmi zažil v Nederland Dans Theater. Myslím, že koncept pána Kyliána bol nadčasový a podvedome chcem naň nadviazať. Aj z finančného hľadiska je takéto nastavenie správne a v našich podmienkach asi aj jediné možné.

S jakým počtem představení sezonu po vašem „rozjezdu“ počítáte? Kolik z toho jich zhruba bude v Bratislavě akolik na zájezdech? Počítáte výhledově také s cestami do zahraničí?

Našou domovskou scénou bude Mestské divadlo P. O. Hviezdoslava. Je úžasné, ako nám vyšlo Hlavné mesto Bratislava na čele s primátorom Milanom Ftáčnikom v ústrety. Chcem sa poďakovať jemu, ako aj pánovi Andrássymu a pánovi Grežovi, riaditeľovi Bratislavského kultúrneho a informačného strediska za to, že veria tomuto projektu. Začneme s tromi bratislavskými predstaveniami mesačne, ale chceli by sme, aby ich bolo neskôr aspoň päť. Bratislava je naša hlavná priorita, potom sa chceme prezentovať aj v Nitre, Piešťanoch, Prešove, Komárne, Martine, Trenčíne a ďalších scénach na Slovensku. O možnej budúcej spolupráci jednáme s divadlami v Györi a Budapešti. V Českej republike by sme sa radi predstavili na javiskách v Prahe, Brne, Plzni, Ostrave, Českých Budějoviciach… V Brne máme už dokonca dohodnuté predstavenie vďaka Lenke Dřímalovej. Rozhovory pokračujú s pánom Schneiderom, pánom Prokešom, Attilom Egerházim či Petrom Zuskom. Prioritne chceme osloviť slovenské publikum následne krajiny Višegrádu a Rakúsko, neskôr ostatné krajiny Európy, ale nechcem predbiehať budúcnosť. Ak sa nám podarí odohrať počas prvej sezóny 50 predstavení, budeme to považovať za úžasný počin.

Určitě při vzniku nového souboru vše nejde úplně hladce. Co vám v současné době dělá největší starosti?

Samozrejme, nejde všetko úplne ideálne. Zrejme zohnať financie je to najťažšie, pretože stále ponúkame iba virtuálnu realitu. Presvedčiť sponzorov, aby investovali do niečoho, čo ešte len začne… Preto som vďační ľuďom ako Branislav Kaliský (mimochodom iniciátor myšlienky založenia Baletu Bratislava), Igor Vida, Boris Kollár, Marián Šefčovič a ďalším, ktorí sú ochotní riskovať a investovať do tanca a súboru, ktorý začne reálne fungovať od 1. augusta.

Jaká bude první premiéra nového souboru, váš Romeo a Julie? Půjde „jen“ o pouhé přenesení vaší choreografie z Grand Rapids Ballet nebo jí pro Bratislavu přizpůsobíte?

Áno, prvou premiérou bude Rómeo a Júlia. Nádherný titul, ktorý všetci poznajú, má byť naším začiatkom a určitým odrazovým mostíkom. Inscenácia bude síce prenesená, ale tým, že som autorom, je viac, ako pravdepodobné, že v choreografii príde k úpravám. Všetky skupinové scény by mali byť identické, líšiť sa budú asi sólové výstupy, ktoré prispôsobím našim tanečníkom.

Další tři premiéry vašeho souboru v nadcházející první sezoně budou složeny z kratších choreografií. O jakém dalším celovečerním titulu – byť výhledově – uvažujete?

Myslím si, že je potrebné mať aj s malým súborom celovečerné tituly. Rómeo a Júlia je prvým celovečerným titulom a je pravdou, že ďalšie pripravované produkcie sú kratšie, aj keď napríklad Slovanské dvojspevy Libora Vaculíka majú 40 minút. Uvažujeme o neoklasickej verzii Labutieho jazera alebo o celovečerných dielach inšpirovaných Beethovenom alebo tvorbou Gustava Klimta. Hneď po štarte budeme pripravovať ďalšie inscenácie. Je to ako keď zakladáte leteckú spoločnosť a nemáte lietadlá, ale musíte pripraviť sloty, destinácie a personál, nájsť letisko, vybudovať základňu a dúfať, že odveziete veľa pasažierov. Všetko sa pripravuje k 6. októbru a verím, že vyletíme ja i celý môj tím s Mirkou Kovářovou, Gabikou Vrtiakovou a Markétou Plichtovou a ďalšími, naberieme správnu výšku a ponúkneme šťastný let.

Jak to je s vaší taneční kariérou? Tak trochu tajemně jste v tomto směru zmínil úvahy o vaší „labutí písni“. Buďte prosím konkrétnější – máte už představu nějaké role, ve které se chcete v představení vašeho nového souboru objevit, případně jako tanečník s publikem rozloučit?

Moja kariéra je na konci, neviem presne povedať, kedy skončí, ale viem, že je to blízko. Je to neuveriteľné, ale 22 rokov preletelo ako voda. Milujem tanec a byť tanečníkom je jedným z najkrajších poslaní. Pre mňa je úžasné vidieť tanečníkov, ako sa zlepšujú, a to ma napĺňa viac, ako moje bytie na scéne, aj keď aj to stále milujem. Myslím si, že prišiel čas ísť ďalej, pretože si vážim každého diváka a chcel som ponúkať to najlepšie, čo viem. Cítim, že postupne strácam tú úroveň, ktorú som vždy svojimi vystúpeniami ponúkal. Je lepšie odísť, keď vám hovoria „prečo tak skoro?“, ako keď počujete „Bože, prečo tam lezie?!“. Najväčší umelci vedeli, kedy a ako odísť a ja – i keď si nemyslím, že som úžasný – dúfam, že sa zaradím k tým, čo odišli v správny čas.

Na záver sa Vám chcem úprimne poďakovať za otázky a chcem sa poďakovať 16 výnimočným tanečníkom, hlavne 9 z nich, ktorí odišli z Baletu SND, aby nasledovali túto ideu. Je to neskutočné, ak v dnešnej dobe dokáže 9 ľudí zabudnúť na istoty inštitúcie a vrhajú svoj talent a vášeň pre novú ideu, pre ideu Baletu Bratislava. Riskujú všetko, ale robia to preto, lebo to chcú, a nie preto, že musia. Deväť ľudí verí a hra spolu so mnou o všetko.

Osobne si myslím, že títo ľudia sú ambasádormi dobrého a čistého v umení a oni sú tí, ktorí môžu neskôr zmeniť ducha tanečného umenia na Slovensku. Nie preto, že sú so mnou, ale preto, že veria v ideály a vízie a sú ochotní slobodne urobiť životné rozhodnutie. Obrovské ĎAKUJEM Klaudii, Veronike, Natálii, Katarínam, Andrejovi, Petrovi, Arthurovi a Dominikovi. Na tomto by malo stáť národne divadlo a kultúra vôbec a tieto bláznovstvá by mali byť podporované, lebo sú zárukou toho, že kultúra stále žije. Ak prestaneme veriť, skončili sme alebo skončíme len ako fabrika vyspelejších krajín. Som presvedčený, že máme čo ponúknuť, len sa my Slováci musíme prestať báť samých seba.

Děkuji za rozhovor, ať se vám daří!

Ďakujem a Nebojte sa Baletu Bratislava!

www.baletbratislava.sk

Ptal se Vít Dvořák
Foto z konkurzů Baletu Bratislava Ctibor Bachratý

Vaše jméno:

Poslat článek na email:

Připojit vzkaz:

Související články

Komentáře: 4

Anonymous dne 20.7.2011 v 08:08

Drzim vsechny palce! Jana

Pro přidání komentáře musíte být přihlášeni.
Anonymous dne 20.7.2011 v 16:41

Obdivuhodné!

Pro přidání komentáře musíte být přihlášeni.
Anonymous dne 21.7.2011 v 06:29

Tak tohle chce opravdu velký obdiv!!! Aˇse daří! K.

Pro přidání komentáře musíte být přihlášeni.
Anonymous dne 21.7.2011 v 06:35

Radostné čtení. Chtělo by se říct: Besserem nic nekončí, bude lépe. Snad se v Česku také najdou dobře situovaní lidé, kteří dokáží investovat do kultury, když ministerstvo svou roli nezvládá. Naříkání je však k ničemu a žalování na stát nedůstojné. Někdo jim musí předložit smysluplný projekt. mb

Pro přidání komentáře musíte být přihlášeni.