Belfiato Quintet bol za rok 2017 nominovaný na nedávno udeľované ceny Classic Prague Awards, zhodou okolností práve za interpretáciu skladieb, ktoré na koncerte zazneli. Jeho názov, „belfiato“, v preklade znamená niečo ako „pekný dych“. Tomuto menu včera zoskupenie dokonale dostálo. Perfektné zvládnutie nástrojov, tvorivosť alebo číra radosť z hudby – to je len zlomok toho, vďaka čomu sa večer stal mimoriadnym zážitkom. Sympatické bolo, že hráči pôsobili ako skupinka priateľov, ktorá sa rozhodla zahrať si pre potešenie. Myslím to v tom najlepšom slova zmysle: večer sa niesol v prirodzenej, príjemnej atmosfére, v ktorej prípadné drobné nedokonalosti úplne zanikli. Veľmi pozitívnu náladu podtrhla aj dramaturgia – žiadne z diel nie je vyslovene dramatické či elegické.
Diela Antonína Rejchu tvoria neopomenuteľnú súčasť repertoáru pre tento typ zoskupenia. Včera zaznel jeho prvý kvintet, Dychový kvintet e mol op. 88 č. 1. Hráči od samého začiatku fungovali v skvelej súhre a publikum si okamžite podmanili. Rejchov opus bol v ich podaní subtílny, miestami hravý a veľmi precízne odohratý. Jednotlivé party sa výborne dopĺňali a imitačné úseky naozaj zneli ako rozhovory bez slov. Nasledujúci Dychový kvintet op. 95 Josefa Bohuslava Foerstera začal trochu nepresvedčivo. Po pár taktoch však súbor opäť znel sebaisto, a dielo bolo plné nápaditých momentov, plasticky klenutých melódií, ale aj premyslenej práce s napätím, potrebnej napríklad v tretej časti Allegro scherzando – Andante con moto.
Skutočne naplno sa však z môjho pohľadu ukázali kvality kvintetu až v druhej polovici programu. Azda sa to tak javí preto, že Dychový kvintet op. 10 Pavla Haasa a Janáčkov Dychový sextet (respektive suita) Mládí ponúkajú viac priestoru na hráčsku invenciu či mierne expresívnejšie prostriedky. V interpretácii Haasovej kompozície sme tak mohli obdivovať dynamické a témbrové nuansy, hráči vykreslili každý detail a zároveň neprestali myslieť na ťah celku. Podarilo sa im zachytiť aj náladové kontrasty častí – trochu sarkastickú tanečnú tretiu časť či elektrizujúcu druhú časť Preghiera. Misterioso e triste, ktorá sa pre mňa stala vrcholom večera.
V Janáčkovej skladbe pre dychový sextet sa Belfiato Quintet rozrástol o basklarinet. Jeho partu sa znamenite ujal hráč PKF-Prague Philharmonia Jindřich Pavliš. Dielo je, ako hovorí samotný názov, oslavou mladosti. Presne v takom duchu zaznelo na včerajšom koncerte: s radosťou a ľahko aj v technicky najexponovanejších miestach. Možno by však na niektorých miestach znieslo aj trochu roztopašnejší nádych.
Koncert tak bol celkom určite dôkazom toho, že Belfiato Quintet sa popularite a uznaniu teší skutočne oprávnene. Vystúpenie takejto kvality si dovoľujem označiť za perfektnú reklamu komornej hudbe a dychovým zoskupeniam.
Hodnotenie autorky recenzie: 95 %
Český spolok pre komornú hudbu
Jindřich Pavliš (basklarinet)
Belfiato Quintet
– Oto Reiprich (flauta)
– Jan Souček (hoboj)
– Jiří Javůrek (klarinet)
– Ondřej Šindelář (fagot)
– Kateřina Javůrková (lesný roh)
24. januára 2018 Dvořákova síň, Rudolfinum Praha
program:
Antonín Rejcha: Dychový kvintet e mol op. 88 č. 1
Josef Bohuslav Foerster: Dychový kvintet op. 95
Pavel Haas: Dychový kvintet op. 10
Leoš Janáček: Dychový sextet Mládí
