Jolana Fogašová: Strauss je výjimečný psycholog

Strauss je výnimočný psychológ 

Jolana Fogašová je ženou mnohých tvárí. Talentovaná sopranistka, nádherná žena, vzorná manželka a matka dvoch dcér. V opernom svete známa množstvom dokonale stvárnených postáv osudových žien a hrdiniek, ktoré sa dali viesť fatalistickou túžbou po láske, slobode či moci.

Hlas Jolany Fogašovej očaril Miláno, Buenos Aires, Tokyo, Paríž, Mníchov, Viedeň, Istanbul, Rím či ďaleký Peking. Aká však bude jej Salome na doskách Opery Slovenského národného divadla?
Opera Salome je považovaná za naozaj kontroverzné spojenie klasického biblického príbehu s Wildovou koncepciou silných, erotických kontextov. Stretávame sa s dospievajúcou ženou, ktorá je pre nenaplnenú lásku a v zmätku citov determinovaných morbiditou prostredia a spoločnosti, ktorá ju obklopuje, schopná dať povel na chladnokrvnú vraždu. Ako vnímate Salome vy? Myslíte, že intenzita ženskej lásky ospravedlňuje činy, ktoré sú spoločnosťou jednoznačne odsudzované?

Je veľký rozdiel medzi Salome historickou a Salome Oscara Wilda. Salome historická bola zrejme pri svojom krutom rozhodnutí ovplyvnená matkou Herodias. Salome Oscara Wilda je obeťou spoločnosti, v ktorej vyrastala. Zvyknutá dostať všetko, čo chce, ale žijúca v duševnej prázdnote, krutosti, osamelosti a túžiaca po láske. Hľadá únik zo sveta prázdnoty. Určité splynutie duší Jochanaana a Salome jej dáva klamnú nádej, ktorú si Salome vysvetľuje po svojom. Nepoznala lásku duševnú, a tak sa sústreďuje a klamne utápa v citoch fyzických, čím sa od Jochanaana vzďaľuje a stráca ho. Túto stratu neunesie a opäť vyhráva ego a pocit fyzickej moci. Chce ho pobozkať, keď nie živého, tak mŕtveho. Ona nerozmýšľa nad tým, čo sa stane potom, či bude šťastná, či nešťastná, jednoducho to chce. Keď sa to napokon naplní a ona ho pobozká, jej ego je spokojné a duša prázdna. Získala tým poznanie, že „tajomstvo lásky je silnejšie ako tajomstvo smrti“, ale prázdnotu v jej srdci toto poznanie nevyplnilo. Láska ako taká nemá predsa hranice ako vesmír, nekonečno… Hranice určuje morálka spoločnosti, ktorá v dobe Salome, Herodesa a Herodiady bola značne odlišná ako tá dnešná… Napriek tomu fyzické a psychické násilie existuje aj dnes.Koncom októbra mali milovníci opery možnosť vzhliadnuť  Straussovu operu Salome v Národnom divadle v Prahe. V septembri mala premiéru americká filmová dráma Salomé v réžii Al Pacina. Vzhľadom na množstvo a rozmanitosť inscenačných východísk a rozličných produkcií, do akej miery plánujete využiť vlastnú databázu emocionálnych skúseností na originálne vykreslenie charakteru Salome? Respektíve, aká by bola Salome vo vašej vlastnej réžii?

Do každej postavy, ktorú stvárňujem, vkladám vlastnú emocionalitu. Priznávam, že je to dosť ťažké v prípade Salome, najmä v poslednej scéne s odseknutou hlavou. S pánom režisérom Ruckhäberlem sme vytvorili Salome, ktorá nepôsobí ako utrápené, zmyselné, krvavé monštrum. Sám Strauss povedal, že je to tragikomédia s hrozným koncom. Salome je mladé dievča túžiace po láske a úniku z prostredia, ktoré je zmesou násilia, pretvárky, strachu, moci a ľudskej ľahostajnosti. Salome je atraktívna, temperamentná, vzdorovitá, pohŕdajúca rodičmi a v podstate celým svetom. Hľadá únik, záplatu na prázdne srdce, a to jej zdanlivo ponúka postava Jochanaana. Salome je obeťou vlastného ega a afektu, z ktorého niet cesty von.

V čom sa líši práca s režisérom Hansom-Joachimom Ruckhäberlem od ostatných projektov, na ktorých ste v rámci opery pracovali?

Spolupráca s Hansom-Joachimom Ruckhäberlem je pre mňa veľmi obohacujúca. Je nesmierne inteligentný, sčítaný a vnímavý človek. To je úžasná kombinácia práve pre stvárnenie náročných, psychologicky vypätých scén. Nerobí z nás ľudské karikatúry, ale oživuje skutočné osoby s vlastnými objektívnymi aj subjektívnymi problémami.Medzi Salome a Jochanaanom vládne už len podľa literárnej predlohy zásadné napätie. Ako si na javisku rozumiete s Antonom Keremidtchievom (respektíve Pavlom Remenárom)? V čom vám herecký partner v rámci tejto roly najviac vyhovuje?

Wilde náročky rozohráva v texte napätie medzi Salome a Jochanaanom. Je v ňom náklonnosť, neha aj násilie. Veľmi dramatické. Aj Pavol, aj Anton sú výborní kolegovia. Sú flexibilní a ani raz počas skúšok nevyslovili tú obávanú vetu operných spevákov, že sa to nedá. To je naozaj obdivuhodné, pretože tá „naša“ Salome ich vôbec nešetrí…

O Straussovi sa vie, že bol majster vo vyrozprávaní príbehu prostredníctvom hudby. Mnohí však jeho diela považujú za príliš komplikované a náročné nielen na interpretáciu, ale aj percepciu. Ako vnímate Straussovu hudbu vy?

Straussova hudba je nesmierne originálna a veľmi sugestívna. Strauss je výnimočný psychológ, presne vie, ako jednotlivé nálady hudobne vyjadriť. Jeho hudba je nesmierne plná, môže pôsobiť komplikovane, ale v skutočnosti je veľmi priamočiara a dokonalá v inštrumentácii.Opera je žáner, ktorý je považovaný za jeden z najnáročnejších vôbec. Pamätáte si na moment, keď ste si uvedomili, že vás bude živiť práve operný spev? Na moment prvotného a „totálneho“ očarenia operou?

Ako trojročná som počula v televízii Carmen a bola som fascinovaná. Mamička mi potom musela spievať jednotlivé melódie. Možno práve to bolo prvé očarenie operou. Spev bol v mojom živote absolútne prirodzený, tak nejako som cítila, že práve to je moja cesta životom. Opera je láska, ktorá vstúpi do srdca a už tam ostane. Je celkom jedno, či jej rozumiete alebo nie. Stačí otvoriť srdce, je to jednoduché…

Spomínate si na pocity, ktoré vás sprevádzali pri vašom prvom vstupe na operné javisko? Mali ste trému? Mávate trému doteraz?

Vždy sa veľmi teším na predstavenie, a tak to bolo aj v začiatkoch. Napätie pociťujem, ale je to práve tá správna miera k tomu, aby som podala čo najlepší výkon. Trému v pravom slova zmysle našťastie nemávam.Richard Strauss povedal, že najkrajší z hudobných nástrojov je ľudský hlas, ktorý je však súčasne najťažší na ovládanie. Ako si ho udržiavate? Koľko času denne trávite spevom?

Spievam takmer denne, profesionálne už dvadsať dva rokov. Za ten čas som bola dvakrát u foniatra, len tak na kontrolu, aby som vedela, aké mám hlasivky. Vraj silné a dlhé, zrejme preto mám hlasový rozsah tri oktávy. Najťažšie je si udržať pri naštudovaní každej novej postavy správne vedenie hlasu. Technicky správne odspievať ťažkú postavu je jediná cesta, ako pomyselne kráčať k ďalšiemu predstaveniu, k ďalším postavám… A tak ďalej, a tak ďalej. Je to sebadisciplína a zároveň štúdium po celý život.

Aká je vaša vysnívaná operná rola? Ktorú z veľkých ženských postáv opernej klasiky ste počas svojej kariéry ešte nenaštudovali, ale intenzívne po nej túžite?

Spievam svoje vysnívane role, je to nádherný pocit a som za to v duchu vďačná. Svoje sny snívam, ale  neprezrádzam.

Opera je komplikovaný žáner, ktorý hlavne v dvadsiatom prvom storočí príliš neláka mladých ľudí. Dá sa táto situácia podľa vás zmeniť? Ak áno, aké riešenie by ste navrhovali?

Do opery chodia mladí ľudia. V posledných rokoch oveľa viac. Tak nejako im už nestačí len komercia a hľadajú čosi oveľa viac. Opera im to prirodzene ponúka. Je zvláštne, ako veľa ľudí podceňuje to krásne, čo ľudia vytvorili. Opera má svoju vnútornú dokonalosť, netreba ju polopatisticky a prvoplánovo akože popularizovať v snahe doslova pritiahnuť ľudí do divadla. Veľká väčšina týchto pokusov režijných, dramaturgických a marketingových sú lacné gestá, ktoré však opere reklamu nerobia, práve naopak. Ponúknime operu takú, aká je, je stále živá, nadčasová, je nádherná.Okrem toho, že ste veľmi úspešnou opernou speváčkou, založili ste si i rodinu. Ako sa dá skĺbiť  náročný program umelkyne a matky dvoch dcér?

Hudba, opera, spev je môj profesionálny život a je v mojom srdci, ale môj naozajstný život sú moje dcéry, manžel, rodina. Oni sú mojou súčasťou a skutočným zmyslom života. Je to náročné. My to zvládame vlastne všetci spolu, a to je na tom najkrajšie.

Srdečne ďakujem za rozhovor, prajem úspešnú premiéru a veľa pracovných i osobných úspechov.

Vizitka:
Jolana Fogašová (1971) študovala operný spev na Konzervatóriu v Bratislave (1986 – 1990) a na Vysokej škole múzických umení pod vedením profesorky Viktórie Stracenskej (1990 – 1994), kde v roku 2009 obhájila aj doktorát. V posledných rokoch tiež spolupracuje s profesorom Josefom Loiblom v Mníchove. Zúčastnila sa interpretačných kurzov v talianskej Siene u Carla Bergonziho. Získala štipendium Klubu priateľov Viedenskej štátnej opery, je finalistkou medzinárodnej speváckej súťaže Luciana Pavarottiho. Od roku 1992 pôsobí ako stály hosť opery Slovenského národného divadla v Bratislave. V tom istom roku zahájila svoju úspešnú medzinárodnú kariéru ako mezzosoprán. Hlasový rozsah, technika spevu a umelecký potenciál Jolany Fogašovej logicky nasmerovali v ďalších rokoch jej repertoár k sopránovému oboru. V decembri roku 2012 spievala koncert po boku svetoznámeho tenoristu José Carerrasa.

Na svojich operných a koncertných vystúpeniach spolupracovala s vynikajúcimi dirigentmi: Zubin Mehta, Fabio Luisi, Pierre Boulez, Leopold Hager, Jan Latham-Koenig, Evgeny Svetlanov, Niksa Bareza, Zhang Guoyong, Marko Letonja, Emmanuel Villaume, Ono Kazushi, Edo de Waart, Friedrich Haider, Jacques Mercier, János Kovács, Jiří Bělohlávek, Mario Venzago, Stefan Anton Reck, John Fiore, Ondrej Lenárd, Stefan Lano, Alfred Eschwé, Rastislav Štúr, Louis Langrée, Gérard Korsten, Hans Wolf, Iván Fischer, Bohumil Gregor, András Ligeti a ďalší.

Operný repertoár Jolany Fogašovej sa v posledných rokoch zameriava na postavy oboru „soprano spinto d´agilita“: Tosca, Manon Lescaut, Eglantine (Euryanta), Lucrezia Contarini (Due Foscari), Abigaille (Nabucco), Jana z Arcu (Panna Orleánska), Elza (Lohengrin), Judith (Hrad kniežaťa Modrofúza), Santuzza (Sedliacka česť), Venuša (Tannhäuser), Marina Mnišek (Boris Godunov), Cherubino (Massenet-Chérubin), Lucrezia Borgia (Lucrezia Borgia), Kostolníčka (Její pastorkyňa), Ježibaba a Cudzia kňažná (Rusalka), Lišiak (Príhody líšky Bystroušky) a Kristina (Věc Makropulos), ktorú spievala v produkci milánskeho Teatro alla Scala a Teatro Maggio Musicale vo Florencii pod taktovkou Zubina Mehty. Na scéne Opery Slovenského národného divadla účinkuje v úlohách: Manon Lescaut, Elza von Brabant (Lohengrin), Abigaille (Nabucco), Santuzza (Sedliacka česť), Carmen. Spolupracovala s mnohými významnými orchestrami: Wiener Philharmoniker, Wiener Symphoniker, Münchner Philharmoniker, Orchestre Philharmonique de Radio France, Suisse Romande, Orchestra Sinfonica dell’ Accademia Nazionale di Santa Cecilia, Orchestre Teatro Comunale di Bologna, Orchestra del Maggio Musicale Fiorentino, Orchestre Philharmonique de Strasbourg, MDR Sinfonieorchester, Slovenská filharmónia, Matáv Hungarian Symphony Orchestra, Orquestra Sinfónica Portuguesa, Mozarteum Orchester Salzburg, Orchestre National Bordeaux – Aquitaine, Hungarian Radio Symphony Orchestra, Hessische Rundfunk Orchester, Nord Nederlands Orchestra, Orchestre National ďIle de France, Düsseldorfer Symphoniker, Orchestra del Teatro Verdi Trieste, Istanbul State Symphony Orchestra, Orchestre de Picardie a inými. Vo svojom koncertnom repertoári má diela Johanna Sebastiana Bacha, Giovanna Batisty Pergolesiho, Josepha Haydna, Wolfganga Amadea Mozarta, Ludviga van Beethovena, Giuseppe Verdiho, Antona Brucknera, Gustava Mahlera, Antonína Dvořáka, Felixa Mendelssohna-Bartoldyho, Alexandera Skrjabina, Zoltána Kodályho, Leoša Janáčka, Bohuslava Martinů, Luigiho Nona, Pendereckého, Igora Stravinského a tak ďalej… Hosťovala v štátoch: Argentína (Buenos Aires), Belgicko (Brusel), Česká republika (Praha, Brno), Čína (Peking), Grécko (Atény), Francúzsko (Paríž, Lille, Bordeaux, Strasburg, Montpellier), Holandsko (Amsterdam, Haag, Leeuwarden, Drachten, Groningen), Chorvátsko (Split), Japonsko (Tokyo), Maďarsko (Budapešť, Miškolc), Nemecko (Berlín, Düsseldorf, Mníchov, Kolín, Lipsko, Frankfurt, Bamberg, Halle, Furth), Portugalsko (Lisabon), Rakúsko (Viedeň, Bregenz, Salzburg, Linz, Graz, Krems, Lilienfeldt ), Španielsko (Cuenca), Švajčiarsko (Bern, Ženeva, Zurich, Lousanne, Basel), Taliansko (Miláno, Rím, Bologna, Firenze, Neapol, Trieste, Cagliari, Brescia), Turecko (Istanbul) a tak ďalej. V spolupráci so Slovenskou filharmóniou a dirigentom Rastislavom Štúrom natočila v roku 2000 CD nahrávku árií, ďalej CD Uspávanky (komorná úprava svetových uspávaniek, 2002) a s dirigentom Gérardem Korstenom Weberovu operu Euryanthe (Taliansko, 2003).

(Zdroj: www.snd.cz)

www.jolanafogasova.sk
***

Richard Strauss:
Salome
Hudobné naštudovanie a dirigent: Friedrich Haider
Réžia: Hans-Joachim Ruckhäberle
Scéna: Uwe Kuckertz, Helmut Staubach
Kostýmy: Ngozi Unamba-Oparah
Pohybová spolupráca: Igor Holováč
Premiéra 14. novembra 2014 Sála opery a baletu – nová budova SND Bratislava

Herodes – Jan Vacík
Herodias – Denisa Hamarová
Salome – Jolana Fogašová
Jochanaan – Anton Keremidtchiev
Narraboth – Tomáš Juhás
Páža – Denisa Šlepkovská
Päť Židov – Róbert Remeselník, Martin Gyimesi, Jozef Kundlák, Ivan Rychlo, Martin Malachovský
Dvaja Nazareťania – Jiří Zouhar, Boris Prýgl
Dvaja vojaci – Martin Mikuš, Juraj Peter
Kapadóčan – Daniel Hlásny
Otrok – Katarína Flórová

www.snd.sk 

Foto J. Barinka, M. Fridner