Baletní novinka SND: Uwe Scholz a Nacho Duato

Dve veľké mená – dvaja veľkí umelci: Nacho Duato – Uwe Scholz. Ich tvorba je nadčasová – ponúkajú tanečné majstrovstvo a brilantnú tanečnú techniku v súhre s hudbou.Dnes večer obohatí tanečné umenie na Slovensku výnimočný večer – dva neoklasické balety pod názvom DUO. V novej premiére sa publiku predstaví baletný súbor v tanečnej kompozícii Duende španielskeho choreografa Nacha Duata na hudbu, ktorej autorom je Claude Debussy, a v balete Druhá symfónia nemeckého choreografa Uwe Scholza, ktorého inšpirovala Symfónia č. 2 Roberta Schumanna.Súčasný riaditeľ baletu Michailovského divadla v Petrohrade Nacho Duato vytvoril choreografiu, ktorá je inšpirovaná pozitívnym vzťahom človeka k prírode. Technicky náročný pohybový slovník vytvára javiskovú kresbu, ktorá svojou vzdušnosťou a ľahkosťou pripomína tanec lesných elfov. Duende by sa totiž zo španielčiny mohlo voľne preložiť ako víla alebo elf.Nemeckého choreografa a zakladateľa baletného súboru v Lipsku Uwe Scholza inšpirovala  poetická hudba romantického skladateľa Roberta Schumanna. Uwe Scholz vytvoril neoklasický divertissement oslavujúci krásu a čistotu techniky klasického tanca. Dielo kladie vysoké nároky na interpretáciu vzhľadom na zložitú tanečnú rytmiku a brilantné predvedenie.

Druhú symfóniu prišiel do SND naštudovať Ivaylo Iliev. V rokoch 1980 – 1989 bol sólistom baletu v Národnom divadle v Sofii (Bulharsko); neskôr stvárnil ako sólista hlavné postavy v širokom repertoári na javiskách Monchengladbach –Krefeld (1989 – 1994) a v rokoch 1994 – 1999 bol baletným majstrom v Lipsku (Nemecko) – od roku 1999 vedúcim baletným majstrom súboru neskôr aj jeho šéfom. V Lipsku sa aktívne podieľal  na uvádzaní diel Uwe Scholza. Okrem toho Ivaylo Iliev spolupracoval s ďalšími choreografmi pri inscenovaní ich baletov  pre Leipziger Ballett: George Balanchine, John Cranko, Jiří Kylián, Robert North, Yuori Vamos a Peter Schaufuss. Ako baletný majster a umelecký poradca sa podieľal na nahrávaní DVD produkcie Veľkej omše a Svätenia jari od Uwe Scholza, ako aj Spiacej krásavice pre vysielanie nemeckej televíznej stanice ZDF. Od roku 2006 do roku 2011 pôsobil Iliev ako riaditeľ Baletu v Gere a umelecký riaditeľ  Medzinárodných baletných dní v Gere. V súčasnosti je baletným majstrom a študuje balety Uwe Scholza v divadlách po celom svete. Pri príležitosti jeho spolupráce s baletným súborom SND sme Ivayla Ilieva požiadali o rozhovor.

S Baletom Slovenského národného divadla ste začali pripravovať novú premiéru. Ako sa vám so súborom pracuje a ako hodnotíte jeho úroveň?

Scholzov balet Druhá symfónia je veľmi náročný, nielen fyzicky a technicky, ale aj kvôli pochopeniu spojenia pohybu a hudby. Pred príchodom do Bratislavy som baletný súbor SND nepoznal, a tak som bol opatrný. Som však veľmi rád, že som tu stretol mladých, ktorí túžia tancovať a získavať nové skúsenosti. To výrazne prispelo k dobrému výsledku, ktorý sme dosiahli za dosť krátky čas, čo som, úprimne povediac, neočakával. Od tanečníkov vyžadujem vysokú koncentráciu, pretože čas skúšok je obmedzený. Súbor paralelne pripravuje ďalšiu premiéru (Duende) a má aj bežný repertoár. Pred nami je stále veľký kus roboty, som však optimistický a očakávam veľmi pozitívny výsledok.

Kedy ste sa stretli s Uwe Scholzom a ako došlo k vašej spolupráci?

Tancoval som v jednom z jeho baletov s názvom Suita pre dva klavíry na hudbu Sergeja Rachmaninova. Balet aj štýl ma zaujali natoľko, že keď mi v roku 1994 Uwe Scholz ponúkol miesto baletného majstra, rád som túto výzvu prijal. Znamenalo to pre mňa súčasne prestať tancovať, skončiť tanečnú kariéru. Scholz mal vyhradený názor: venovať sa súbežne dvom aktivitám považoval za neprípustné. Bol som vo vrcholovej forme, mal som iba 33 rokov, ale nikdy som toto rozhodnutie neoľutoval. Napokon moja dobra fyzická kondícia mi umožňovala naplno predviesť tanečníkom všetky prvky.

Čím konkrétne vás zaujala tvorba Uwe Scholza?

Jeho štýl, jeho muzikalita, jeho spôsob myslenia, pohľad na tanečné a hudobné umenie – to všetko mi bolo veľmi blízke, rozumeli sme si a neskutočne veľa som sa od neho naučil. Bolo to krásnych desať rokov práce a poznania. Všetky balety Scholza vyžadujú od interpreta absolútnu muzikalitu a technickú pripravenosť. Scholzovi záležalo na tom, aby interpret dielo pochopil, čo nie je jednoduchá záležitosť, nakoľko všetko je u neho abstraktné. Znamená to: pochopiť, vcítiť sa  a následne vyjadriť tak, aby divák vnímal hudbu nielen zvukovo, ale aj vizuálne.

Aké miesto v tvorbe Uwe Scholza má podľa vášho názoru Schummanova Druhá symfónia, ktorú pripravujete s baletným súborom SND?

Premiéra tohto baletu sa uskutočnila v Zürichu. Pre mňa je to jeden z jeho najlepších  takzvaných ,,bielych“ baletov. Pod pojmom ,,biely“ myslím balet bez konkrétneho príbehu. Dané dielo vyžaduje od tanečníka veľa osobných pocitov spojených s jeho vlastným chápaním hudby a myšlienky autora.

To znamená, že tento balet nemá príbeh?

Nemá, ale vlastne aj má! Autor neposkytol konkrétny námet, každý interpret si príbeh musí nájsť sám v sebe. Uwe nikdy nehovoril, o čom robí choreografiu, nedefinoval svoje pocity ani konečnu víziu. Veľa sa rozprával s tanečníkmi, ale jeho vysvetlenia vždy súviseli len s pohybom, a to v najmenších detailoch a najmä v súvislosti s hudbou. Záležalo mu na dosiahnutí momentu, keď pohyb a hudba otvoria interpretovi cestu k slobodnému vyjadrovaniu sa.Uwe Scholz bol nielen tanečník a choreograf, ale aj hudobník. Zasahoval do hry orchestra?

Vždy! Pri každom predstavení mal debaty s dirigentom, ktoré sa dotýkali nielen tempa, ale aj jeho predstavy, ako má orchester znieť.

Použili ste termín ,,biely balet“. Pomenovali by ste aj ďalšie kategórie baletov v Scholzovej tvorbe?

Väčšiu časť tvoria symfonické diela. Potom sú balety ,,príbehové“, napríklad Červený a čierny podľa Stendhala. Je to pre mňa jeden z jeho najkrajších baletov, Scholz ho venoval Johnovi Crankovi. Ďalšia kategória je klasika, napríklad Spiaca krásavica, Labutie jazero.

V čom je jeho klasická tvorba odlišná?

Jeho netradičným pohľadom na obyčajné veci. Každý tanečník na javisku bol pre neho rovnako dôležitý. Každý tanec, každé gesto dostávali ďalší zmysel a rozmer. Bol schopný celé dni skúšať iba jednu mizanscénu…

Koľko odborníkov okrem vás môže Scholzove balety vo svete inscenovať?

Sme len štyria, ktorí sme s ním spolupracovali a poznali jeho spôsob tvorby a myslenia, chápali jeho predstavu o choreografii. Ani ja nemôžem povedať, že ovládam všetko… spolupracovali sme  však desať rokov a skúšal som 80 percent jeho repertoáru. O tvorbe sme sa dlho rozprávali… Ako ste vnímali náhly odchod Uwe Scholza zo života v pomerne mladom veku?

Uwe Scholz často hovorieval, že nebude dlho žiť. Nikdy som to nebral vážne. Svoju smrť možno tušil, ale zomrieť nechcel. Chcel žiť, pracovať. Bol to človek, ktorý nebol so sebou nikdy spokojný. A svoje choreografie, keď už boli „postavené“, nikdy nechcel už vidieť. Často bol náladový. Napriek obrovskému svetovému úspechu o sebe a svojej tvorbe pochyboval. Pamätám sa na náš posledný rozhovor o novom balete, púšťal mi hudbu, ukazoval nové kroky. Vyzeralo to veľmi zaujímavo; bohužiaľ, už ho nestihol zrealizovať. Keď šiel poslednýkrát do nemocnice, nikto z nás si nemyslel, že tam umrie. Ani on sám. Šiel tam, aby sa vrátil a tvoril.

Myslite, že jeho smrť môže súvisieť aj s jeho konfliktom s vedením Opery v Lipsku, keďže nesúhlasil so znížením rozpočtu pre balet a prepúšťaním tanečníkov?

Boj o existenciu súboru mu zobral veľa síl, fyzických aj psychických. Za krátky čas prišiel jeho kolektív o 17 členov a prepúšťanie malo pokračovať. Scholz s tým kategoricky nesúhlasil. Mal na to silne argumenty, Lipský balet pod jeho vedením dosiahol svetové uznanie a množstvo ocenení. Zníženie počtu umelcov by znamenalo vzdať sa niektorých titulov, čo nemohol dopustiť! Do poslednej chvíle pôsobenia Uwe Scholza ako choreografa a direktora baletu bolo divadlo plné!

Koľko baletov Uwe Scholza dnes ,,žije“?

Za svoj život postavil okolo sto baletov. Nemám úplný prehľad, ale myslím si, že dnes sa na rôznych svetových javiskách hrá približne 10 percent jeho repertoáru.Vráťme sa ešte k Baletu SND: pozreli ste si niektoré predstavenia, aký je váš názor?

Videl som niekoľko titulov. Ako prvý to bol večer pod názvom Made in Slovakia a veľmi sa mi páčil. Navyše som mal možnosť vidieť tanečníkov, s ktorými pracujem na sále, teraz na javisku v iných úlohách, v inej plastike. Ďalej som videl balet Malý princ. Nečakal som, že tento príbeh sa dá tak rozprávkovo vyjadriť, oslovila ma scéna aj vizuálne efekty. Fascinoval má Maksim Sklyar ako Malý princ. A príjemne ma prekvapili  aj niektorí tanečníci; pri tréningu a na skúškach som si ani tak neuvedomil či nevšimol, aké presvedčivé charaktery sú schopní na javisku predviesť, presvedčili ma o svojich kvalitách. Aj vďaka tomu mám teraz v súbor väčšiu dôveru aj na sále. Takisto som si pozrel „baletného“ Onegina a Labutie jazero. Ocenil som široký repertoár, čo je pre tanečníka aj pre diváka jednoznačne pozitívne.

Ďakujem za rozhovor.

DUO
Uwe Scholz, Nacho Duato

Duende:
Hudba: Claude Debussy
Choreografia: Nacho Duato
Naštudovanie: Catherine Habasque, Thomas Klein
Scéna: Walter Nobbe
Kostýmy: Susan Unger
Svetelný dizajn: Nicolas Fischtel

2.symfónia:
Hudba: Robert Schumann
Choreografia: Uwe Scholz
Naštudovanie: Ivaylo Iliev
Kostýmy: Uwe Scholz
Svetelný dizajn: Michael Röger

Balet SND
Premiéra 3.marca 2012 Sála opery a baletu nová budova SND Bratislava

www.snd.sk