Baletní panorama Pavla Juráše (118)

Tentoraz:
* Nová sezóna na svetových scénach
* Čistý tanec – preferuje Benjamin Millepied
***

Svetové divadlá pomaly začínajú nadchýnať svojich divákov lákavou ponukou na budúcu divadelnú sezónu. Pekná téma pre tento diel a možnosť začať si plánovať kalendár od septembra, veď sme už skoro v polovici apríla a leto utečie ako voda.

Z tých bližších súborov zaujme napríklad Mníchovský štátny balet. Bude to posledná sezóna českého riaditeľa Ivana Lišku, ktorý po neuveriteľne dlhej dobe na čele tohto významného súboru končí. Osemnásť rokov pôsobenia. Tak ako je v Nemecku zvykom a obzvlášť v Mníchove, sezóna má svoje dramaturgicky jasné kontúry a názov. Pre budúcu 2015/2016 je to nadpis „Vášeň“. Prvá premiéra v decembri nie je nijako objavná. Na repertoár sa vracia v Mníchove obľúbený jednodejstvový balet In the Night Jerome Robbinsa, ktorý doplnila Balanchinova Symphony in C a nová vec od choreografa Aszura Bartona. Hlavná premiéra preverí sily súboru. Liška získal licenciu pre uvedenie jedného zo špecifických diel Piny Bausch: Für die Kinder von gestern, heute und morgen (Pre deti včera, dnes a zajtra). Inak už súbor čakajú na repertoári len ďalšie návraty predstavení, ktoré boli už „u ľadu“. Obľúbenec repertoáru, moderný choreograf Terence Kohler a jeho Once Upon an Ever After, či Massinovo špecifické dielo Choreartium i Neumeierovo tradičné mníchovské bavorské Labutie jazero ako ilúzie Ľudovíta II. Bavorského. Ivan Liška vo svojej poslednej sezóne vracia na repertoár svoju verziu baletnej klasiky – Petipovho Korzára. Nájsť spojenie vášne v týchto dielach isto nie je nemožné, tradične rôznorodý repertoár bavorského súboru, ktorý je svojim publikom milovaný, avšak predsa len motto sezóny je trochu naskrutkované.

Ešte bližšie sú Drážďany. Baletný súbor Semperoper v Drážďanoch má ponuku naoko skromnejšiu, ale svedčí o premyslenej línii. Riaditeľ Aaron Sean Watkin získal práva na uvedenie nesmrteľného MacMillanovho baletu Manon, ktorý miluje publikum na celom svete. V kuloároch sa hovorí, že je to najmä špeciálna rola Des Grieuxa pre Jiřího Bubeníčka, ktorý dominuje v obsadení, ako rozlúčka s jeho fenomenálnou kariérou. Bubeníček, ktorý sa stal svetovým umelcom nie vďaka tomu, že pochádza z baletných dvojčiat, ale vďaka svojmu jedinečnému tanečno-hereckému štýlu. Bude tak môcť vytvoriť jedinečnú kreáciu, ktorú rola milovníka Des Grieuxa poskytuje svojim interpretom. Druhý titul bude svetová premiéra baletu od švédskeho kultového choreografa Alexandra Ekmana, ktorý nadchol Drážďany svojím baletom Cacti, ktorý s obľubou uvádzajú veľké svetové súbory v máji najbližšie Viedeň napríklad.

Trochu ďalej, ale nie nedosiahnuteľný, je Anglický národný balet. Aj bez Darie Klimentovej je tam stále veľký český umelec Zdenek Konvalina na poste najvyššom a jeho interpretácie sú nesmierne zaujímavé. Riaditeľka, hviezdna primabalerína Tamara Rojo, pripravila na to ako súbor funguje, myslím tým jeho zájazdové povinnosti po anglickom “vidieku“, pôsobivú ponuku. Highlights podľa Rojo bude spoločná premiéra v komponovanom večere. Zaujímavé je, že opäť sa jedná o dielo choreografky Aszure Barton, ktorá sa už zahniezdila aj v Mníchove. Doplní ho Annabelle Lopez Ochoa a Yabin Wang. Premiéra bude v apríli 2016.

Na repertoár sa vráti aj mimoriadne dojemný program, ktorý vznikol vlani k výročiu I. svetovej vojny. Diela Akrama Khana, Liam Scarlett a Russella Maliphanta ako meditácia o živote a smrti a hlavne o nádeji.

Po tom, ako na repertoári bola inscenácia Romea a Júlie od Dereka Deana, nahradí ju v budúcej sezóne verzia Rudolfa Nurejeva. Na repertoár sa vráti kritikou oslavovaná produkcia baletu Korzár od choreografky Anny-Marie Holmes. Súbor sa s ňou predstaví ako hosť parížskeho baletu v Palais Garnier. Inscenácia má vyjsť aj na DVD a Blu-ray v high-definition. Nechýba tradičný Luskáčik pred Vianocami v sérii predstavení v Londýnskom Coliseumu, či divákmi milované gigantické Labutie jazero na kruhovej scéne v Royal Albert Hall. Súbor môžete okrem Paríža stretnúť na jeho tradičných zastávkach ako Liverpool, Southampton, Manchester či Bristol.

A čo nového v baletnom Paríži s novým šéfom? „Choreograf Benjamin Millepied je závan čerstvého vzduchu do opery“, píšu francúzske médiá. Benjamin Millepied nastúpil do funkcie šéfa baletu Parížskej opery v novembri, po dlhých sezónach Brigitte Lefèvre (Baletné panorama č. 92 (tu) až č. 95 (tu)). Parížu sa v Panoráme pravidelne venujem, lebo sa jedná vskutku o mimoriadny súbor.

Benjamin Millepied je zainteresovaný na všetkých frontoch a poriadne prepracovaný: zúčastnil sa svojej prvej súťaže v balete o postup členov v hierarchii. To je doposiaľ jediný spôsob, ako sa tanečník môže zaradiť na pozíciu hlavného tanečníka. Medzitým Benjamin Millepied dohliadal na hlavné balety konca minulého roka, Luskáčika a La source a “predstavenia” naprogramované Brigitte Lefèvre pred odchodom. A nezaváhal na začiatok u mladých nádejných tanečníkov ako Léonora Baulac, Germain Louvet a Hugo Marchand. Predovšetkým Benjamin Millepied pripravuje svoje obdobie, choreografov, tituly, plány. Vo svojej kancelárii pracuje na brožúre 2015-2016, stenu zdobí podpísaný výkres od jeho syna Alepha, ktorého má s Nataliou Portman. Nechýbajú fotografie. Ale Millepied má tiež svojich kritikov a vie, že sa očakáva každý krok, ktorý urobí. Všetci zostávajú zameraní na jeho neľahkú úlohu: zabezpečiť, aby Balet Parížskej opery bol najlepší na svete.

Ako hodnotí samotný riaditeľ konkurz? Jeho dojmy? „Tanečníci ukazujú variáciu. Zároveň mám tendenciu si myslieť, že tanečník musí byť posudzovaný aj v štúdiu, aj na pódiu. K dispozícii je aspekt súťaže v súťaži, ktorá sa pravdepodobne už nepotrebuje. Balet Parížskej opery je jediným súborom, ktorá pre povýšenie tanečníkov takto funguje. Musíte sa pýtať, prečo aj ďalšie inštitúcie vo svete tanca takýto postup nepoužívajú.“Čo ho najviac šokovalo na tejto akcii? „Predstavte si, títo mladí tanečníci pracujú päť týždňov s baletným majstrom, skoro vstávajú, končia neskoro. A každý tancuje na konkurze niekoľko minút. Je to drsné. A myšlienka klasifikácie je nevďačná pre tanečníkov. Reč je o umení, nie o športe“. Že by Millepied začal boriť tradície? „Nie je v mojej moci, aby som konkurz eliminoval. Ale myslím, že sa musí reštrukturalizovať veľa vecí okolo mňa. Okrem tejto súťaže, je dôležité myslieť na telo tanečníkov a na ich zdravie.“

A čo už nový riaditeľ vykonal od novembra? Je rýchly v zaužívanom systéme zložitej administratívnej byrokracie tejto tristoročnej inštitúcie.

„Jedno z mojich prvých rozhodnutí tu bola zmena podlahy, aby lepšie absorbovala nárazy: verejnosť to nevidí, ale je to dôležité pre tanečníkov. Budeme tiež posilňovať počet tried v dopoludňajších hodinách, aby sme videli, ako každý z nich pracuje. Ja dávam tréning raz týždenne. Tiež by som chcel vidieť také detaily, ako poludňajšie prestávky: tá sa tu zvyčajne koná o štvrtej hodine a trvá tridsať minút. To nie je zdravé. A ja som priniesol fyzioterapeuta. To nie je výstrelok z mojich amerických rokov, ale skôr potreba tanečníka našej doby. Myslieť dopredu na svalovú prácu, chrbát alebo nohy, opakovane pripravuje tanečníka, aby sa zabránilo zraneniu.“

Niečo viac prezradil o budúcnosti. „Táto sezóna je ešte zvláštne pre mňa “oslavou tanca dnes.” A balet sa predstaví prizmou nových choreografov. Už sa nemôžem dočkať, že príde Christopher Wheeldon, ktorý triumfoval s “Američanom v Paríži” v Châtelet divadle minulý rok v zime, alebo Justin Peck bude pracovať s nami. Stále je tu choreografia Nurejeva. Ale môžeme uvažovať o mieste baletu inak. To isté platí pre Georga Balanchina. Moja vízia tohto veľkého Majstra, ktorého som tancoval v New York City Ballet, nie je nevyhnutne rovnaká ako sa tu vykonávala. Snažím sa dostať do baletu tvorcov, ktorí majú osobitý vizuálny svet. Pochádzajú z filmov, alebo zo sveta hudby“.

A čo riaditeľ ako choreograf? „Hľadám pravdu, individualitu, muzikálnosť tiež. Tých, kto sa nebojí vyjadriť. Snažím sa venovať pozornosť všetkým. Neexistujú žiadne rôzne skupiny v opere podľa hodnosti: existuje iba jeden balet opery v Paríži. Prvý raz v mojej kariére môžem začať premýšľať o tom, pracovať sedem mesiacov dopredu! A nezúfajte, jedného dňa sa podpíšem pod jednoduché dueto pre dvoch tanečníkov z opery. Čistý tanec. Rola režiséra – choreografa je nechať zažiariť svoje hviezdy.“

Aká bude nová sezóna 2015/2016 v tejto prastarej inštitúcii? To predstavil Millepied vo februári. Už len z mien a titulov je jasný posun ťažiska repertoáru a nové vnímanie súčasnosti. Všetko už je prezradené. Pri svojej prvej sezóne ako riaditeľ tanca v balete Parížskej opery uvedie jeho súbor 164 baletných večerov (118 v Palais Garnier a 46 v Opéra Bastille). Benjamin Millepied prišiel so zaujímavým a rôznorodým programom, ktorý sa neobmedzuje len na výber mien choreografov ale aj skladateľov, na ktorých hudbu balety vzniknú alebo do repertoáru vstúpia.

Najlepším príkladom je nový večer pre slávnu choreografku Anne Teresa De Keersmaeker, ktorú v Paríži v minulosti radi nemali a jej poetike nerozumeli ani diváci, ani kritici ju nevedeli zaradiť. Tri jej diela predstavia charakter jej tvorby a poetiky: Quartet N°4, s hudbou Bélu Bartóka, Die grosse Fuge Beethovena a Zjasnená noc Arnolda Schönberga. Špeciálne miesto má večer venovaný slávnemu dirigentovi a skladateľovi Pierre Boulezovi. K pocte slávneho muža prinesie Christopher Wheeldon svoju známu prácu Polyphonia na hudbu Ligetiho a svetovo žiadaný tvorca Wayne McGregor vytvorí na Boulezovu Anthèmes II pôvodný balet pre Paríž. Večer doplní návrat Svätenia jari vo verzii Piny Bausch.

V trende línie žijúcich svetových choreografov a netradičných pohľadov na rôzne tanečné poetiky pokračuje večer Williama Forsytha, ktorý aktívne prispeje ako Associate Choreographer a je v pláne aj jeho užšia spolupráca s Baletnou školou. Pre Paríž re-inscenuje svoju Approximate Sonatu a vytvorí kreáciu na hudbu Jamesa Blaka a ďalší kus Of Any If And s hudbou Thoma Willemsa.

Tretí významný večer budú samé pôvodné veci. Sám riaditeľ na hudbu Nica Muhla postaví choreografiu. Škandálny Jérôme Bel, ktorého prvá práca pre balet parížskej opery Véronique Doisneau (2004) vyvolala škandál a večer dopĺňa Justin Peck, ktorý sa popasuje s Koncertom pre dva klavíry a orchester d mol od Francisa Poulenca.

Viac vplyvu amerických choreografov či ich poetiky podporia ďalšie diela. Jerome Robbins Opus 19/The Dreamer a Goldbergove Variácie, Seven Sonatas od miláčika súčasnosti Alexeia Ratmanského, netradičný, neopozeraný George Balanchine Duo Concertant a Brahms-Schönberg Quartet a opäť Justin Peck s choreografiou In Creases.

Maguy Marin sa vráti s novou verziou svojho diela z roku 2002, Les Applaudissements ne se Mangent pas, na hudbu Denisa Mariotta a Boris Charmatz otvorí novú verziu 20 Danseurs pour le XXème Siècle vo verejných priestoroch slávneho Palais Garnier.

Tri medzinárodné súbory, renomované a slávne doplnia repertoár svojim hosťovaním. Batsheva Dance Company a English National Ballet so svojim oslavovaným Korzárom uvidia diváci v Palais Garnier, zatiaľ čo Rosas vystúpia v Centre Georges Pompidou.

V prvej sezóne podľa vlastnej dramaturgickej skladby nezabudol Franko-Američan ani na stálicu repertoáru Rudolfa Nurejeva a klasiku. Obnovená z klasického odkazu bude Nurejevova La Bayadère a Roméo et Juliette, tieto dva tituly doplní Giselle.

Baletná škola Parížskej opery bude mať ďalej svoje miesto na scéne so svojou Démonstrations a s jubilejnou produkciou Spectacle de l’École de danse.

Súbor vyrazí aj do cudziny reprezentovať svoje umenie a Francúzsko. Hlavné ťažisko však zostáva v jeho rodnom meste. Millepied rozširuje ponuku, kedy sa divák po vzore Ameriky viac môže stretávať s umelcami, nahliadať do tvorivej práce a zákulisia. Chce prilákať mladé publikum. Uvoľnil neuveriteľných 25 000 vstupeniek za 10 euro pre mladých pod 28 rokov na predpremiéry. Off-stage večery zahŕňajú 20 Danseurs pour le XXème Siècle (20 tanečníkov pre 20. storočie) Borisa Charmatza, kedy diváci môžu stretnúť dvadsať tanečníkov v rôznych priestoroch slávnych foyer a priestorov Palais Garnier. Na jedno predstavenie sa môže dostať až tisíc divákov za jednotnú symbolickú cenu 15 euro.Mení sa aj grafická podoba vizuálov, prezentácie jednotlivých étoile, promo akcie a vzťah k divákom. Ambiciózne plány nadchli aj pobúrili časť publika tak, ako je to vždycky. Predplatné vstupuje do predaja a isto nezostane mimo záujmu divákov. Trio nových riaditeľov pripraví vzrušujúce chvíle vo všetkých zmysloch tohto slova v divadelnom kontexte. Stéphane Lissner ako riaditeľ Parížskej opery, dirigent Philippe Jordan ako hudobný riaditeľ a Benjamin Millepied ako riaditeľ tanca.

Millepied pre propagáciu urobí čokoľvek. Okrem hviezdnej manželky Natalie Portman sa nechal nafotiť slávnou fotografkou Annie Leibovitz a topmodelkou Nataliou Vodianovou. Fotografie môžete vidieť na stránkach časopisu Vogue.
***

Na záver malý epilóg k Borisovi Eifmanovi. Expresné fotky z viedenskej premiéry jeho baletu Giselle Rouge na scéne Volksoper. V hlavných rolách Olga Esina, Kirill Kourlaev a Roman Lazík. Fotografie Ashley Taylor. 

Foto Opera de Paris, Ashley Taylor