Baletní panorama Pavla Juráše (121)

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Judith Malina – herečka a režisérka so svojím manželom Julianom Beckom založili slávny súbor Living Theatre; najprv ako skupinku aktivistov a provokatérov, ktorí vtisli Amerike myšlienku politického divadla a svojimi metódami i závermi sa stali aj katalyzátormi vášnivej debaty o zmysle divadle a hereckej tvorbe.

Dnes je jej meno a meno jej manžela, ktorý odišiel už v polovici osemdesiatych rokov, povinnou zastávkou v dejinách réžie a hereckej techniky. Experimentovanie v rokoch 1950 až 1960 a ďalší prerod do rokov sedemdesiatych, jej kolektívne inscenácie sú objektom skúmania divadelných vedcov. Malina – trvalá obhajkyňa pre „nové divadlo“, tá, ktorá sa snažila rozpustiť klasickú vynaliezavosť scénických prezentácií, ona, ktorá chcela spojiť umenie a politický protest a hlavne zmenšovať, ak nie eliminovať priepasť medzi umelcami a publikom.

Maličká žena čo do vzrastu, ale s obrovským rozhľadom. Študovala herectvo a réžiu s Erwinom Piscatorom, slávnym nemeckým režisérom a teoretikom, ktorý rovnako ako Brecht bol zástanca epického divadla. Malina bola neúnavná a vášnivá v presadzovaní myšlienok, že divadlo môže byť a malo by byť silou kultúrnej zmeny. Ona a Beck, expresionistický maliar v mladosti, neskôr preslávený ako javiskový výtvarník, boli považovaní za anarchistov a pacifistov v klokotajúcom kotle politickej situácie Ameriky, druhá strana európskej mince divadelného života.

Idealisticky začala plánovať nový druh divadla keď mala dvadsaťjeden rokov. Jej adaptácie oslnivých textov Gertrudy Steinovej, Thomasa Stearnsa Eliota, Jeana Cocteaua, Williama Carlosa Williamsa, Kennetha Rexrotha sa stali jedinečným diváckym zážitkom a nerozlúsknuteľným orieškom pre kritikov. Stanislavskému rozbúrala štvrtú stenu a donútila hercov atakovať publikum a neschovávať sa do verejnej samoty.

Veríme, že divadlo je miesto pre intenzívny zážitok, polovica – sen, polovica – rituál, v ktorom divák pristupuje na niečo ako víziu sebapoznania, ktoré idú okolo podvedomia, k pochopeniu podstaty všetkých vecí“. Vedľa šokujúcich metodických postupov v práci s hercom, často amatérom prišli svojimi aktivistickými happeningami až k súdu za občiansku neposlušnosť či demonštrácie.

„Ľudské srdce a ľudská myseľ musia preskúmať tuhosť zákona,“
hovorí Malina pred porotou. „Innocent!“ vykríkla režisérka zakaždým, keď prokurátor použil slovo „vinný“.

„Môžete mi ustrihnúť jazyk, ale nemôžete ma zastaviť hovoriť, že som nevinná,“odpovedala.

Maline a Beckovi bola uložená pokuta a súd im poskytol možnosť odísť do Európy ako do dobrovoľného exilu, kde Living Theatre vzrušoval európskych divadelníkov.

Ako šiel čas, ich inscenácie dospeli k adaptácii Antigony, Frankensteina a najslávnejšieho predstavenia Paradise Now, ktoré už boli postavené na symbióze celej ich poetiky. Radikálna horlivosť Maliny a Becka a použitie techník, ktoré mali tendenciu sublimovať umelecké remeslo v prospech politickej vášne a originálneho divadelného tvaru, rozmazali rozdiel medzi hraním a skutočným životom. Herci čoraz viac nachádzali potešenie v sýtej improvizácii a z javiska priamo vyzývali publikum k účasti. Zákulisie súboru v kontexte vtedajšej doby, voľná sexualita, rituálne cvičenia, holotropné dýchanie, fajčenie marihuany, antikapitalistické slogany, to bola vrcholná éra.

„Žiadam všetko – iba lásku, ukončenie všetkých foriem násilia a krutostí, ako sú peniaze, hlad, väzenie“, vysvetlila Malina v roku 1968, v rozhovore pre The New York Times Magazine o svojej revolúcii.

Julian Beck zomrel už v roku 1985. Zanechal Malinu aj dve deti, Isha Mannu a Garricka Maxwella Becka; tri vnúčatá a dva pravnúčatá. V roku 1988 sa Judith Malina znovu vydala za Hanona Reznikova, ktorý písal a hral v mnohých produkciách Living Theatru. Činnosť združenia celkom nezanikla a reagovala predstaveniami na rôzne udalosti; od vojny v Perzskom zálive po krízu na Wall Street. Vytvorili site-specific nového štýlu v Taliansku a Libanone. Tesne predtým, než Reznikov v roku 2008 nečakane umrel, Malina režírovala jeho poslednú hru Eureka! založenú na osobe Edgara Allana Poa, čo ukazuje, že spoločnosť nestratila nič zo svojej ambície a energie. Zmenila sa len doba, svet a život plynul oveľa rýchlejšie ako v dobe vzniku súboru.

„Living Theatre nechce nič menšieho, než prepísať divadelné zákony,“ napísal Rachel Saltz po Eureka! v The Times. Fenomenálny divadelný teoretik Richard Schechner o nej napísal: „Judith Malina je neúnavná, nezastaviteľná, prekypujúca nápadmi.“

Pre tých, ktorí neštudujú ako sebavzdelávanie dejiny divadla, ktoré sú v dvadsiatom storočí veľmi interaktívne s dejinami tanca, zostane možno Malina spomienkou v pár filmoch, ku ktorým sa uchýlila ako ku spôsobu zarobenia peňazí na rodinný život. Hrala v The Sopranos, v Radio Days Woody Allena, ale zostane v pamäti najmä ako babička v Rodine Addamsovcov alebo vo filme Dog Day Afternoon po boku Al Pacina.
***

V Mníchove prebehol obľúbený Ballett Festwoche do 1. mája. Otvorila ho premiéra nového baletného večera Portrait Richard Siegal. Bayerische Staatsballett venoval choreografovi celý večer. Metric Dozen vytvoril Siegal pre Ballet de Marseille. K nemu priradil Unitxt, ktorý bol kedysi prvým baletom pre Mníchov. Vrcholom večera je nová kreácia In A Landscape na hudbu Johna Cageho. Zaujímavým prínosom k programu je aj projekcia filmov o osobnostiach nemeckého tanečného života po roku 1945: Pina Bausch, Johann Kresnik, Susanne Linke, Reinhild Hoffmann.

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat