Baletní panorama Pavla Juráše (125)

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Aktuality
Dobrá správa pre všetkých milovníkov baletu a tanca je nominácia choreografa Christophera Wheeldona na cenu Tony Award za svoj extravagantný a podľa všetkého veľmi úspešný výlet do sveta muzikálu. Autor oslavovanej Alenky v krajine divov v Kráľovskom balete v Londýne, či Zimnej rozprávky v roku Shakespearových výročí, režíroval a choreografoval muzikál Američan v Paríži. Ten je teraz nominovaný v kategóriách Best Musical, Best Director of a Musical, Best Choreography Best Leading Actor in a Musical pre Roberta Fairchilda, dámska cena pre Leanne Cope, ďalej dve nominácie pre Brandona Uranowitza a Maxa von Essen, ďalšie nominácie v kategórii Best Book of a Musical, Best Costume, Best Lighting Design, Best Orchestrations. Celkom dvanásť nominácií, rovnako ako muzikál Fun Home. American in Paris sa po úspešnej sérii predstavení priamo v Paríži v Théâtre du Châtelet presunul v marci na slávny Broadway. Jeho show sa stále odohráva v Paríži a stále rozpráva príbeh amerického umelca Jerryho a jeho lásky ku krásnej, tajomnej Lise, nie je však žiadnou javiskovou kópiou filmu.

Wheeldon ako priznáva, skúšal v Paríži: „Potreboval som to vidieť na vlastné oči,” hovorí, „a poslal som herca tiež sem. To robí taký rozdiel, keď sa na tom pracuje v Paríži, aby nasali atmosféru, kde sa to všetko odohráva.” Wheeldon a jeho spolupracovník, scenárista Craig Lucas zveľadili životné príbehy hrdinov filmu, ktorý získal šesť Oscarov, čo v dobe zlatej éry Hollywoodu nebolo možné a umiestnili do ich osudov mnohé prúdy. Tieň nacistickej okupácie padá tmavo cez niektoré scény pôsobivej scénografie; s ranenými vojakmi i žobrákmi na uliciach a obvinenia z kolaborácie visia vo vzduchu. „Boli sme schopní umiestniť príbeh do oveľa historickejšieho kontextu, než to bolo možné v roku 1950. Môžeme vyvolať otázky, ktoré sa nikto neodvážil nastoliť vtedy.” Tvorcovia pridali k postavám nuansu. Lise je židovka, Henri je homosexuál, Jerry má traumatické spomienky z vojny a Adam má zranenie nohy. Už je oveľa dominantnejšia tiež téma umenia a kreativity; Jerry a Adam sa dohadujú o tom, či ich práca má byť únikom alebo existenčným zaistením. „Táto verzia,” hovorí Wheeldon, „je veľmi veľa o tom, ako sa láska a umenie navzájom formujú.”

Pre Wheeldona bolo najťažšie nájsť hercov do hlavných postáv, ktorí navždy zostanú v pamäti niekoľkých generácií ako Kelly a Leslie Caron. Umelcov, ktorí by zvládli náročné tanečné sekvencie, Gershwinove piesne, prózu a všetko, čo si muzikál žiada.
Jerry je prvý sólista New York City Ballet Robert Fairchild. „Je to showman na javisku. A vždy som mal podozrenie, že by mohol spievať.” hovorí režisér a choreograf Wheeldon. Lise bola viac nepolapiteľná. Wheeldon videl stovky tanečníc, kým našiel Leanne Cope, sólistku Royal Balletu. „Ona nie je z tých „wow“ umelcov, ale vaše oko si ju vždy nájde. Je správne krásna v prírodnej kvalite, ktorá je ideálna pre Lise.” Obaja, Fairchild a Cope prešli intenzívnym tréningom a Wheeldon bol ohromený talentom, čo odhalili. Samozrejme neskôr aj diváci: obaja priniesli na javisko vzácnu kombináciu sviežosti, spontánnosti a energie. Wheeldon hovorí s vďačnosťou. „Ani jeden z nich nikdy predtým nespieval na javisku.” Ak Wheeldon musel tlačiť svoje hviezdy za ich normálny rozsah, on pripúšťa, že – aj on sám musel v réžii zájsť za svoju zónu pohodlia. „Keď som prvýkrát začal pracovať, bol som naozaj spotený. Nevedel som, ako riešiť herca, ako scénu. Uvedomil som si, že tanečníci a herci pracujú vo veľmi odlišných rytmoch. Tanečníci vykonávajú všetko okamžite. Herci sú pomalší, chcú premýšľať o tom ako, kedy a prečo.”

Výpravu vytvoril Wheeldonov dvorný spolupracovník a uznávaný scénograf Bob Crowley, s ktorým už choreograf spolupracoval na obidvoch baletných produkciách v Covent Garden.

„Gene Kelly,” hovorí Christopher Wheeldon, „bol jeden z dôvodov, prečo som chcel tancovať. Zo všetkých tých hviezd MGM, on bol môj obľúbený. Miloval som ho v Američanovi v Paríži.“ Možno jeho muzikál inšpiruje ďalších mladých a ostatným spríjemní náročný život. Vyhlásenie tohtoročných 69. cien Tony Award bude 7. júna.
***

Najvyšší čas je pripraviť sa na veľké mená na Tanci Praha 2015, ktorý bude hostiť opäť niekoľko fenoménov, ktorí hýbu svetom: Sashu Waltz & Guests s predstavením Impromptus, ktoré zaháji 3. júna hlavný program festivalu. O jeho slávnostné zakončenie sa 24. a 25. júna postará ďalšia legenda; choreograf Ohad Naharin, ktorý v Prahe ako v treťom meste uvedie svoju novú choreografiu, ktorá má premiéru ešte v ten istý mesiac; 1. júna v Tel Avive. S jeho baletom na festival po prvýkrát pricestuje legendárny izraelský súbor Batsheva Dance Company. Zakladateľka a riaditeľka festivalu Yvona Kreuzmannová hovorí s neskrývaným nadšením: „Naharin nasměroval současný tanec ve světě i náš festival. Jeho dílo je fenomenální, oslovují ho nejprestižnější soubory světa, ale jen jediný je autentický – Batsheva. Dvakrát jsme tu měli juniory, ale teprve letos, po čtvrt století spolupráce s tímto démonem tance, můžeme uvítat hlavní soubor. Dal nám prestižní pozici, Praha bude teprve třetím městem na světě, po Tel Avivu a Drážďanech – Hellerau, které přivítá jeho nejnovější dílo se symbolickým názvem LAST WORK“. Festival sa koná aj v ďalších pätnástich miestach v republike. Treba sledovať festivalový web.
***

Premiéra venovaná tomuto podivuhodnému tvorcovi zdobí aj júnový program Národného divadla. 4. júna na Novej scéne Ohad Naharin: decadance. Web Národného divadla o premiére hovorí: Ač se bude jednat o zvláštní kombinaci částí či celých opusů vytvořených Ohadem Naharinem v průběhu posledních deseti let, do jisté míry půjde o nový tvar, jelikož budou vytvořeny originální momenty v rámci režijní linky a choreografické struktury celého večera. Ohadovo silné charizma, velice specifické geografické a kulturní zázemí, jedinečná a originální poetika pohybu a výrazových prostředků všeobecně, bude obrovskou novou zkušeností nejen pro tanečníky, ale především pro diváky, kteří se mohou těšit na silný nevšední zážitek.“***

Milovníci moderného tanca majú jedinečnú šancu v Drážďanoch vidieť celovečerný komponovaný večer k pocte Williama Forsytha Impressing the Czar. Štvordielny večer obsahuje to najlepšie z Forsytha, čo Drážďany uviedli od roku 2006. Strhujúcu interpretáciu In the Middle, dopĺňa Impressing the Czar z roku 1988 a novinky, ktoré Forsythe zaujímavo k sebe stavia s jeho obľúbenou úctou ku klasike a zároveň dekonštrukcii. Vedľa vylomenín a provokácií, ktorých sa Forsythe úmyselne dopúšťa, je hlavnou prednosťou dokonalé obsadenie; tanečníci, ktorým je pohyb, ktorý pomenováva choreograf ako svoj sloh, celkom vlastný. Radostnou správou je, že v predstavení fenomenálne tancuje Jiří Bubeníček a aj ďalší Čech v baletnom súbore Semperoper Václav Lamparter dostal rolu.

***

Čo sledujem?
Vzácnym hosťom dnešnej rubriky je legendárna primabalerína Daria Klimentová. K videu, ktoré vybrala odkazuje: „Natasha, moje kamarádka, neuvěřitelný talent, ale ještě vetší dříč. Talent je základ, ale sám nestačí, bez práce je k ničemu.“

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na