Baletní panorama Pavla Juráše (127)

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Tentoraz:
* Mladé talenty z Viedne
* Zdenek Konvalina: „… co vás nezabije, vás udělá silnějším…“ (2. diel)
* Finále Eurovíznej súťaže mladých tanečníkov v Plzni
* Pražské Quadriennale 2015
* Čo sleduje Victoria Ananyan?
***

Divák by už mohol začať podceňovať rôzne projekty týkajúce sa mladých tanečníkov a choreografov. Od počiatočnej eufórie, že talentovaní ľudia môžu dostať priestor zatancovať si úlohy, ktoré by v repertoári nedostali a vyskúšať si na profesionálne lepšej platforme prácu s kolegami i choreografiu, sa stala čistá maniera, ako ponúknuť divákom jednu premiéru navyše a tváriť sa dramaturgicky plodne a objavne. Málokto si však uvedomuje, že podobné Miniatúry, Choreografické ateliéry, koncerty a podobne zabalené lákadla pre divákov majú zmysel len vtedy, keď sú silne personálne zastúpené zo súboru, keď kvalita tanečníkov a účastníkov má čo ponúknuť a nie je to len egoistická túžba jedincov ku prezentácii, že na to mám. Početnosť takýchto večerov v nie dobrej kvalite podobné programy devalvuje a podivná je aj snaha šéfov súborov, ktorí dávajú buď „voľnú ruku všetkým na všetko“ alebo sa o to vôbec nezaujímajú, pretože chcú byť demokratickí a free. Dramaturgická katastrofa a choreografická bezmocnosť sa potom díva do hľadiska a aj divák cíti, že niečo nie je v poriadku a nutne sa pýta seba: „Som zastaraný? – Som ja blbý, že sa mi to zdá divné? – Prečo tomu nerozumiem, toto produkuje Národné to musí byť predsa fajn.“ Navyše vedľa ohlušujúceho aplauzu a pokrikovania ako na futbale od kolegov tých, ktorí sa zúčastnia, sa ostatní prišelci hanbia, predsa to má taký veľký úspech, – ajajaj! Malá súdnosť a podivnosť manierov dnešnej doby, kde si každý môže robiť všetko aj s požehnaním tých, ktorí by mali dbať na vysokú úroveň, je zarážajúca.

Tí, ktorí sú už teraz z týchto viet urazení, by si mali zájsť do Viedne a zhliadnuť projekt Wiener Staatsballettu Junge Talente. To je „burza“ mladých tanečníkov. Súbory na oblasti by mohli závistlivo sledovať už len fyzickú konštitúciu balerín a keby nemysleli len na seba, našli by tam zaujímavých choreografov, aby domáci dinosaury mohli mať trochu voľna. A národné scény, ktorých je tu viac než požehnane, by dostali tiež dosť dobré kvapky. Projekt riaditeľa a bývalej tanečnej superstar Manuela Legrisa sa vracia v druhom ročníku. Vlani bol úspech nebývalý a to je ponuka predstavení na jeden večer vo Viedni diametrálne odlišná od ponuky tuzemskej. Obrazne by sa dalo povedať, že riaditeľ Legris preberal „zrno od pliev“ a postavil dramaturgiu, ktorá prekoná akékoľvek tuzemské gala: Balanchine, Béjart, Neumeier, Petit, krásna klasika – no úžasné! Vedľa interpretov týchto extrémne náročných diel je tu aj prínos v rámci mladých choreografov. The Fall ponúka nádej v podobe Attilu Bakó, tretia časť jeho tria je viac než pozoruhodná kvalitou pohybu, formáciami, výtvarným zmyslom pre svietenie, aj obsahového budovania napätia v alegoricko-abstraktnom pokuse. Fenoménom, ktorý by mal dostať šancu sa rozvíjať je Trevor Hayden so svojim rozsiahlym dielom Double Date. Komika v balete je vymierajúci žáner a to, čo Hayden inscenuje v pohybe, logike, stavbe libreta, jeho zrozumiteľnosti, hraní sa s motívom, je zrelá práca. Ideálne číslo na gala, medzi pochmúrnymi dielami najvyššej kvality komická zábava vysokého levelu tancovania a režijných nápadov, ktoré nie sú stupídne, ale sofistikované, hravé a dávajú tanečníkom priestor pre rozohratie mnohých nuansí. Výborný nápad s dvomi dvojicami, z ktorých jedna je vysoká a druhá nízka, poskytuje a priori hravé rozmiestnenie úloh, ktoré sa môžu meniť a vrcholia pri strhujúcom, pekelnom pas de quatre pri stole. Výtvarná dospelosť inscenátora je dôkazom talentu, aj tvrdej práce na príprave. Bravo!

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na