Baletní panorama Pavla Juráše (131)

Tentoraz:
* Forsythe ako učebnica
* Príspevok Davida Dawsona k tradícii baletu Giselle
* Rozlúčka Raphaëla Coumesa-Marqueta
* Bubeníčkovci sa kamarátia s Robertom Bollem
* Čo sleduje Margaret Willis
***

Drážďanský baletný súbor, vzdialený od Prahy dve hodiny cesty, s dvoma českými tanečníkmi Jiřím Bubeníčkom a Václavom Lampartrom pôsobivo ukončil svoju divadelnú sezónu. Zapojil sa do tanečného festivalu, ktorý pohltil Drážďany v duchu slávnej minulosti školy v Hellerau. Alain Platel, Batsheva Company, Anne Teresa De Keersmaeker, slávne mená progresívnej či skôr provokatívnej svetovej scény. Veľké baletné teleso sídliace v prepychovej budove Semperovej opery sa zapojilo niekoľkými predstaveniami.

Riaditeľ baletu Aaron S. Watkin, ktorý svojim príchodom pred dobrými ôsmimi rokmi prebudoval celú company, má výborné výsledky. Nielen tie merateľné číslami, ale aj tie duchovne nezmerateľné. Posledná premiéra tejto sezóny (22. mája 2015) Impressing the Czar je ďalším dôkazom faktu, ako jeho disponovaní tanečníci priťahujú k sebe choreografov, ktorí svoje balety nepredávajú hocikde. Watkin vybudoval silné mladé teleso, ktoré napriek drobnostiam sa javí svojimi výkonmi ako silný zdravý organizmus, ktorý pulzuje ako jeden orgán a svojim oduševnením na scéne dokáže zaujať v akomkoľvek pohybe. Zároveň má každý tanečník aj osobitý charakter jednotlivého údu, so svojimi jedinečnými vlastnosťami a významom pre celok. Silný zástoj mladej generácie, ktorá sa cíti byť poctená prácou pre tohto šéfa i toto divadlo a tancuje s veľkou vášňou. To už nie je dnes samozrejmosťou ani vo svete, tobôž u nás. Watkin s obľubou prehovára svetových choreografov, aby vytvorili novú kreáciu pre jeho súbor, alebo aby zvolili uviesť svoje zaujímavé dielo – hoc aj staršie, ale niečím podnetné k úvahe. Obdivuhodná je práve jeho dlhodobá spolupráca s Williamom Forsythom, pre ktorého pohybový štýl a interpretáciu je súbor priam predurčený. Nebudem tu hodnotiť postupy, premiéry a podobne. Ale chce sa logicky ukázať, prečo Watkin siahol práve po diele Forsytha z roku 1988, keď sa píše rok 2015. Prečo? Dôvodov môže byť viac a pocit po zhliadnutí je vzrušujúco rozporuplný. Je to kravina, ktorú choreograf vymyslel, či je to dielo hodné učebníc dejín baletu, alebo je to nadčasové dielo? Sú len tieto tri možnosti. Forsythe prišiel do Frankfurtu v roku 1984, takže po štyroch rokoch mal už veľmi jasnú predstavu o svojom súbore, o svojej poetike. Neprišiel tam ako bláznivý mladíček. Navyše svoje najdôležitejšie dielo na zákazku parížskej opery od riaditeľa Nurejeva In the Middle tvorí rok predtým a premiérujú ho Isabelle Guérin, Sylvie Guillem, Laurent Hilaire a Manuel Legris.