Baletní panorama Pavla Juráše (2)

  1. 1
  2. 2
  3. 3

V piatok obletela umelecký i neumelecký svet otrasná správa o môžeme povedať atentáte, či útoku na umeleckého riaditeľa baletu Boľšoj divadla v Moskve Sergeja Filina. Polícia oznámila, že vo štvrtok večer cestou z oslavy 150-teho výročia narodenia K.S Stanislavského bol Filin napadnutý v centre mesta neznámym mužom, ktorý vystúpil z auta a chrstol Filinovi do tváre kyselinu. Filin je vo vážnom stave, utrpel popáleniny tretieho stupňa na tvári a krku a hrozí mu i oslepnutie. Tlačová hovorkyňa Boľšoj Katarína Novikova informovala na Channel One, že riaditeľovi sa už skôr vyhrážali a stal sa pravdepodobne obeťou šarvátok medzi rôznymi skupinami tanečníkov a managmentu divadla. Polícia uviedla, že atentátnik bol bývalý tanečník. Filinova mama priznala, že jej syn bol v posledných mesiacoch obťažovaný vyhrážaním po telefóne, jeho facebookový profil a email boli napadnuté hackermi. Naopak niektoré baletky a členovia divadla sa sťažovali na nespravodlivosť Filina, ako umeleckého šéfa. Filin sám v divadle tancoval ako sólista v rokoch 1988 – 2007. Potom bol riaditeľom druhého významného divadla Nemiroviča Dančenka a od roku 2011 po konkurze, kedy jeho predchodca Gennadij Yanin bol nútený odstúpiť kvôli škandálu s erotickými fotkami, sa stal riaditeľom legendárneho baletu. Dúfajme, že to nebude inšpirácia divadelným odborárom v Česku.

Máme aj dobré správy. Jiří Bubeníček opäť slávi mimoriadne úspechy na poli tanečného sveta. Vianoce strávil na domovskej scéne v Drážďanoch, kde zatancoval dva predstavenia Luskáčika s obdivovanou Polinou Semionovou. Koniec roku strávil v japonskom Tokiu, kde bol pozvaný do známeho divadla Bunkamura Orchard Hall v luxusnej štvrti Shibuya. V tomto divadle vystúpil už trikrát v rámci gala koncertu Étoilé gala so skupinou parížskych hviezd, ktoré organizoval étoilé súboru Benjamin Pech. Popri tradičnom repertoári baletných čísiel na prestížnom gala predstavil i svoju novú choreografiu. Tá vyvolala u publika mimoriadny ohlas, podobne ako i u iných divadiel, napríklad Saitama Art Theater pred dvomi rokmi. Mimoriadny úspech českého tanečníka a choreografa priniesol ponuku i na uplynulý ročník práve do Bunkamura, čo je obrovská sála pre dvetisíc divákov, ktorú projekt Jiřího Bubeníčka vypredal hneď trikrát. Program zahŕňal vystúpenie celkove až šestnástich tanečníkov zo súborov z Drážďan, Hamburgu a Paríža. Jiří predstavil publiku svoju Toccatu, ktorú kreoval pre legendárny New York City Ballet a jeho brat Otto k baletu napísal hudbu a navrhol kostýmy. Po nej sa obaja súrodenci predviedli v i českému divákovi známom predstavení Obraz Doriana Graya, v ktorom ich skoro dvadsaťminútové dueto na hranici fyzických i psychických síl, vyvolalo vlnu nadšenia zaplneného auditória. Program pokračoval po prestávke Bubeníčkovou verziou Debussyho Faunovho odpoludnia, ktoré pôvodne pripravil na objednávku svojho domovského súboru v Drážďanoch. Pre gala večer pripravil na Šostakovičovu hudbu i už spomínanú premiérovú choreografiu pod názvom Preludes and Fugues, v ktorej sa predstavili dve parížske hviezdy – vynikajúci tanečník a charizmatický muž Hervé Moreau a primabalerína Dorothée Gilbert. Po druhej prestávke sa všetci predstavili v Jiřího významnom diele, ktoré obletelo po svojej svetovej premiére v Zürich Le Souffle de l’Esprit už niekoľko prestížnych javísk. Pre neveriacich – program sa hral tri dni po sebe od 5. do 7. januára. Hneď z Japonska Jiří preletel pol sveta do Stuttgartu, kde sa v slávnej company Gauthier Dance (tá funguje už šesť rokov v Theaterhaus – Stuttgart pod vedením Erica Gauthiera) uskutočnila 11.1. v spoločnom večere premiéra jeho novej choreografie Burning Bridges v scénografii Otta Bubeníčka. Jiří sa ocitol vedľa skvelých kolegov ako Itzik Galili, Marco Goecke, Stephan Thoss, Eric Gauthier a Cayetano Soto, ktorého Carmen mohli vidieť aj diváci brnianskeho Národného divadla, v programe pod názvom Future 6. Bubeníček zostal verný svojim vnútorným témam a v novej choreografii opäť skúma tajomné existenciálne ľudské emócie a z nich tú najdôležitejšiu. Lásku. Čo je skutočne pravé v láske? – niečo iné než spoločenské, sociálne očakávania, či médiami produkované romantické ilúzie? Bubeníčkov výskum s troma tanečníkmi a jednou balerínou (David Valencia M, Tars Vandebeek, Sebastian Kloborg – syn bývalého riaditeľa Dánskeho  kráľovského baletu v Kodani a Anna Süheyla Harms) vedie priamo do vysneného priestoru ľudskej duše.


V slávnom novoročnom prenose koncertu zo zlatého sálu viedenských filharmonikov sa tento rok opäť predstavil medzi desiatimi tanečníkmi i český tanečník, člen súboru Viedenskej štátnej opery, rodák z Mladej Boleslavy Kamil Pavelka. Absolvent Taneční konzervatoře Praha (1998) študoval ešte rok po absolutóriu na Akademie des Tanzes v Mannheime. Od roku 1999 je členom baletu Viedenskej štátnej opery, kde pôsobí dodnes. Z jeho sólových rolí môžem spomenúť: Gurna v Sylfide, Ivy v Le Concours, Axel von Fersen v Marii Antoinette, španielsky tanec v Labuťom jazere, gróf Hoyos v Mayerlingovi. Popritom sa predstavil v celom repertoári súboru: v Balanchinových Thema and Variations, Variácie na Haydnovu tému choreografky Twyly Tharp, Kyliánove choreografie Petite Mort, Bella Figura, Before Nightfall Nilsa Christa či Glow – Stop od Jorma Elo. 8.januára sa objavil v pôsobivej roli Monsieura G. M. v slávnom balete Kennetha MacMillana Manon po boku Friedemanna Vogla a Marie Yakovlevy (našu recenziu nájdete tu), čo je i ideálny dôvod na krátky rozhovor:

Nový rok ste „začali“ prenosom valčíka z tradičného koncertu Viedenskej filharmónie. Môžete priblížiť osobnosť choreografa Ashley Pageho, v Česku nie moc známeho?

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat


Reakcí (4) “Baletní panorama Pavla Juráše (2)

Napsat komentář