Baletní panorama Pavla Juráše (3)

Nominácie na prestížnu Cenu Thálie sú od pondelka známe (nájdete tu). Sú plné prekvapení, tak ako každoročne. Záhadou zostáva napríklad len širšia nominácia pre Zuzanu Pokornú za rolu Anny Kareniny v pôvodnom balete Libora Vaculíka. Úplne chýba Filip Veverka, ktorý strhujúcim spôsobom stvárnil Vladimíra v českej premiére Vámosovho baletu Lucidor a Arabella (o jeho mimoriadnom výkone sa môžu presvedčiť aj diváci v Prahe 29.1.; našu recenziu brnenskej premiéry nájdete tu). No tak ako umelci i kolégium každoročne prekvapí.

Zatiaľ som trom nominovaným umelcom položil otázku, čo pre nich znamená rola, za ktorú sú nominovaní a cena samotná. Hviezda brnianskeho baletného súboru Ivona Jeličová nominovaná za náročnú dvojrolu Lucille a falošného mladíka Lucidora odpovedala: „Vždycky jsem chtěla vědět, jaký to je být klukem, a tady se mi to povedlo. Musím skákat mužské skoky a dokonce dělám tanečního partnera dívkám.:-) Ale nejvíce mě baví ty změny ze ženy na muže a naopak, to je výzva. 🙂 Jsem ráda, že se tyto ceny drží už dvacátým rokem, a doufám, že nejméně dalších dvacet se budou rozdávat. Thálie je veřejností braná jako prestižní cena, pro umělce je to jakási odměna. Já si jí moc vážím a vůbec bych se nezlobila, kdybych dostala ještě jednu.“

Úprimne a ľudsky odpovedala sólistka Národního divadla moravskoslezského sympatická Lucie Skálová: „Neměla jsem moc šancí se s rolí Sakury sžít, jelikož se mi během zkoušení stal úraz. Představení jsem musela nastudovat ve velmi krátkém čase, za zhruba dva tři týdny. Premiéru jsem sice odtančila, ale poté jsem musela na operaci kolena. I přes to je mi tato role velmi blízká, sice každá jsme z jiné kultury, ale jsme podobné povahy. Myslím, že jsem měla výhodu i v tom, že k modernímu tanci mám velmi blízko, moc se mi líbí hudba, která vždy inspiruje, moderní tanec je v tomto velmi tvárný. Za roli Sakury jsem ráda a pokaždé, když jí tančím, tak si to velmi užívám. Když jsem zjistila, že jsem v užší nominaci na Thálii, tak jsem pobíhala po bytě a brečela jsem radostí, nemohla jsem uvěřit. Asi stokrát jsem si četla e-mail a ujišťovala se, že to tak opravdu je. Pro mě je to splnění snu, snad každý umělec si přeje být aspoň jednou nominovaný a mě se to splnilo. Myslím, že tomu stále nemohu uvěřit a doufám, že na předávání cen už uvěřím.. Samozřejmě je to dobré i pro divadlo a pro náš baletní soubor, není to jen má zásluha, ale také celého kolektivu, včetně vedení. Moc jim všem děkuji za podporu.“Dvojicu dám dopĺňa mladý a talentovaný Adam Zvonař z pražského Národního divadla, ktorého hviezda strmo stúpa, čo potvrdzuje nominácia kolégia za náročnú klasickú rolu Princa Desiré: „Role Prince Desirého pro mě znamená skloubení velmi náročné klasické techniky s určitou princovskou elegancí. A to je to, co se mi na této klasické baletní roli líbí a považuji ji za jednu z mých nejoblíbenějších. Je to krásné ohodnocení mé práce v Národním divadle Praha v minulé sezoně 2011-2012. Jsem za to velmi rád a je to pro mě velká motivace do budoucna.“***

Česká republika už pozná mená dvoch tanečníkov, z ktorých jeden ju bude v júni reprezentovať vo finále súťaže Eurovision Young Dancers 2013: Adéla Abdul Khalegová z Tanečního centra Praha alebo Vojtěch Rak z Taneční konzervatoře hlavního města Prahy. Stali sa víťazmi národného kola tejto súťaže, ktorú usporadúva Európska vysielacia únia (EBU), ktorej členom je i Česká televízia. Národné kolo sa konalo 18. januára v Prahe, kde bojovali o postup 16-21 roční záujemcovia z konzervatórií, tanečných štúdií a škôl. Víťazov vybrala porota v zložení: Zdeněk Prokeš, Jana Návratová, Nataša Novotná, Ivanka Kubicová, Ivana Hannichová, Marie Kučerová. “Výběr ukázal, že Česká republika má v tomto oboru opravdu co nabídnout. Jsme rádi, že se Česká televize opět po několika letech této prestižní soutěže účastní.”, zhodnotil finále Vítězslav Sýkora, kreatívny producent tvorivej producentskej skupiny pre hudobné programy ČT. Na finále do poľského Gdanska pôjde len jeden z českých tanečníkov. Toho si vyberie EBU so svojou odbornou skupinou a choreografom finále. Súťaže sa zúčastnia tanečníci zo štrnástich krajín. Tradične sa vo finálovom týždni naučia pôvodnú choreografiu. Finálový večer odvysiela i Česká televízia 4. júna.
***

Nicolas Joel a Stéphane Lissner zvolali tlačovú konferenciu, ktorá sa uskutočnila vo štvrtok 24. januára o 11:30 v opere Garnier kvôli nástupcovi či nástupkyni Brigitte Lefèvre na poste riaditeľky baletu Parížskej opery. Tá riadi inštitúciu, ktorej dejiny trvajúce bezmála tri storočia, siahajú až k francúzskym panovníkom. Nový riaditeľ inštitúcie sa ujme funkcie v októbri 2014, takže nebude nič ušité horúcou ihlou ako sa to deje u nás. Generálny riaditeľ parížskej opery Nicolas Joel na konferencii ukončil všetky pochybnosti a oznámil, že novým riaditeľom sa stane Benjamin Millepied, choreograf a bývalý riaditeľ New York City Ballet. To by podla Nassima Nicholasa Taleba bola poriadna čierna labuť.Hovorilo sa o niekoľkých možných konfiguráciách. Napríklad slávny tanečník Laurent Hilaire, súčasný baletný majster, obľúbenec riaditeľky Lefèvre. Jeho súperom bola ďalšia tanečná hviezda Nicolas Le Riche, ktorý budúci rok ako 42 ročný odíde do tanečného dôchodku v rozlúčkovom predstavení Notre Dame de Paris od Rolanda Petita. Niektorí francúzski novinári sa prikláňali k jeho voľbe a jeho výkon v slávnom Béjartovom Bolere prirovnávajú k priam božskému (l´egal des dieux) tancu. Ďalším adeptom bol Charles Jude, podľa Le Figara fetiš po Rudolfovi Nurejevovi, v súčasnosti riaditeľ Opéra de Bordeaux. A aby toho nebolo málo, v hre bol aj štvrtý tanečník Manuel Legris, ktorý sa etabloval ako vynikajúci šéf baletu Viedenskej štátnej opery. Spomínala sa aj Sylvie Guillem, i keď jej priatelia tvrdili, že sa chce stále venovať kariére a javisku. Silné ženy, ktoré dokonale poznajú prostredie a spôsob fungovania súboru zastupovala bývalá hviezda Elisabeth Platel, ktorá je v súčasnosti riaditeľkou Baletnej školy, ale tiež túto funkciu nezískala.

Generálny riaditeľ vyhovel svojou voľbou názorom druhej časti odbornej verejnosti a to možnosti otvoriť dvere pre ľudí mimo súboru a nespoliehať sa na to, že baletným majstrom, vrátane Laurenta Hilaira, skúsenosti s jeho prevádzkou budú stačiť k riadeniu súboru. Je treba hľadať nového riaditeľa, ktorý sa podľa mnohých odborníkov a recenzentov pozrie na súbor novými očami. To sa po dvadsiatich rokoch môže javiť ako veľmi prospešné a môže zbaviť súbor návykov, klanov, lenivosti. A otvoriť nový adresár. Brigitte Lefèvre, dychtivej zlízať smotanu privilegovaných gigantov dvadsiateho storočia, ako veľmi mená Mats Ek, Kylián, Forsythe, Bausch, De Keersmaeker, Lock, Neumeier, vyčíta kritika absenciu choreografov generácie 25 až 45 rokov pracujúcich v zahraničí ako Liam Scarlet, Christopher Wheeldon, Paul Lightfoot, Alexander Ekman. Medzi nimi pozvala Wayna McGregora a ďalších ako Benjamin Millepied a Alexej Ratmanskij; práve títo dvaja boli podľa francúzskej tlače označení ako potenciálni vynikajúci riaditelia pre balet parížskej opery. A práve Millepied sa bude rok pripravovať na svoj nástup do čela jedného z najprestížnejších baletných súborov kultúrneho sveta.

“Rozhodne som vedel o možnosti pozície, ale tiež som vedel, že tam boli kandidáti v rámci súboru,” povedal Millepied. “Bol som prekvapený, zdalo sa mi to rýchlo, ale cítil som,  že umelecký dialóg medzi nami bol vzrušujúci. Po chvíli som mal pocit, že je naozaj dobrá šanca.”

Hoci Millepied (35) sa narodil v Bordeaux a študoval konzervatórium v Lyone, nastúpil ako teenager na americkú School of Ballet. Svoju profesijnú kariéru strávil s City Balletom, kde sa v roku 2002 rýchlo vyšvihol na post sólistu. V roku 2011 sa zameral na choreografiu a presťahoval sa do Los Angeles, kde založil v minulom roku tanečný projekt LA. Jeho nová spoločnosť LA Dance Project, ktorá mala svoju premiéru nedávno v septembri v Los Angeles, je malý a experimentálne orientovaný súbor. (Millepied povedal, že plánuje pokračovať v LA Dance Project . Dúfa, že spoločnosť, ktorá má rozpočet zaručený na ďalšie tri roky, bude pokračovať.)

Millepied zdedí jeden z najväčších svetových klasických súborov. 150 tanečníkov, komplexnú hierarchiu poradia a propagačné sponzorské akcie a značnú tiaž histórie, celý rodokmeň: súbor je skutočne „následok“ počiatkov baletu na dvore Ľudovíta XIV. Takmer všetci jeho tanečníci pochádzajú zo školy baletu Parížskej opery a len zriedka ju opustia a nechcú tancovať inde po tom, ako dosiahli vytúžené postavenie v súbore. Sú ako úradníci so zmluvami na dobu neurčitú, ktoré bežia až do ich povinného odchodu do dôchodku v štyridsiatich dvoch rokoch. S výraznou výnimkou pani Lefèvre, riaditelia majú tendenciu umierať ako muchy. Dokonca aj Rudolf Nurejev vydržal len šesť rokov búrlivej, ale produktívnej spolupráce, zatiaľ čo umelci ako John Taras a Violette Verdy len pár sezón. Na rozsah zákulisia čo do chodu, organizácie, intríg a povestnej byrokracie, môže stačiť práve Millepied, i na vrchole svojej tanečnej kariéry dlhoročný organizátor zájazdov, neúnavný organizátor malých choreografických projektov a festivalov s hudobníkmi a rôznorodými umelcami. Sám je činný ako plodný choreograf, ktorý vytvoril diela pre veľké súbory (vrátane American Ballet Theater, City Ballet a Parížskej opery) a jeho verejný kredit je veľmi vysoký. Jeho osoba je mediálne známa čiastočne vďaka spolupráci s Darrenom Aronofskym na filme Čierna labuť  a tiež vďaka  manželstvu s hviezdou Natalie Portman.“Je to vždy stávka do lotérie” povedala pani Lefèvre v telefonickom rozhovore. “Viem si predstaviť, že ľudia museli niečo povedať, keď prišiel. Ale má skutočný umelecký cit a obdivuhodnú zvedavosť. Bude si musieť nájsť svoju vlastnú cestu medzi inováciou a domom tradícií.” Millepied sa vďaka francúzskym koreňom za cudzinca nepovažuje. Naopak, chce využiť svoje skúsenosti z aktívnej tanečnej kariéry vo veľkom divadle a tiež americký štýl práce, fundraisingu, podpory. Jadrom jeho umeleckej vízie ako povedal, je silné zameranie na súčasný baletný repertoár.

“Mám veľký obdiv k spôsobu, akým Brigitte priniesla do repertoáru choreografov ako Jérôme Bel a Pina Bausch,” povedal. “Ale môj záujem je vo vývoji umenia a remesla baletu, ktorý je bohatý a zaujímavý. Paríž je skvelý klasický súbor a ja chcem, aby to bolo prostredie pre vývoj a znalosti baletu a štýlu. Chcem vytvoriť novú identitu, naozaj napadnúť tanečníkov.” Za ďalšiu prioritu považuje vypestovať v baletnom súbore domáci choreografický talent. “Žiadny choreograf vo veľkom štýle sa neobjavil na dlhšiu dobu,” povedal, “ale som si istý, že talent je tu. V Paríži je všetko potrebné k vytvoreniu bohatého prostredia pre kreatívneho človeka.”

Na otázku, či očakáva ako outsider odpor od tanečníkov, Millepied odpovedal jednoducho. “Uvidíme,” povedal. A umelecký svet má ďalší škandál! Choreograf hollywoodskeho filmu, partner slávnej herečky, ktorý navštevuje červené oscarové koberce, je tvárou kampane na parfum Yves Saint Laurenta, či je porotcom americkej súťaže „So you think you can dance“. Generálneho intendanta Nicolasa Joela čaká posledný rok a nahradí ho Stéphane Lissner. Zdesení odborníci, ktorí už teraz ohovárajú nového šéfa ako slabého a priemerného choreografa, prežívajú šok. Časť verejnosti smúti, že to nie je Ratmanskij, ktorý viedol Boľšoi a teraz je rezidentným choreografom v American Ballet Theatre. Je označovaný odbornou verejnosťou ako vynikajúci choreograf, intelektuál a praktik vo svojom umení. Má Millepied umelecký vesmír dostatočne silný, aby napísal novú stránku v histórii baletu Parížskej opery, alebo je to outsider? Premýšľajú o tom  milovníci slávneho domu. Možno sa boja, aby sa jeho opulentná Garnierova pozlátka nezmenila na nablýskaný vonkajšok. Hollywood v Paríži? Viac informácií na nájdete na Facebooku, alebo na na webových stránkach umelca tu.

***

Primabalerína Konstanze Vernon, zakladateľka Bavorského štátneho baletu, je mŕtva. Zomrela vo veku 74 rokov v pondelok, po krátkej ťažkej nemoci na mníchovskej klinike. V tomto mesiaci, 2. januára oslávila 74 rokov. Vernon bola v rokoch 1963 až 1981 primabalerínou Bayerische Staatsoper a stala sa doslova ikonou tanca, štýlu, javiskovej charizmy a miláčikom publika. Vernon sa narodila v roku 1939 v Berlíne ako Konstanze Herzfeld. Po štarte svojej kariéry v Berlíne presídlila v roku 1963 do Mníchova. Stala sa výraznou umeleckou osobnosťou a zároveň i zakladajúcou riaditeľkou Bavorského štátneho baletu. So svojim partnerom Heinzom Boslom sa prevtelila v milovaný pár snov. Podľa Bosla pomenovala aj baletnú nadáciu Ballettstiftung Heinz Bosl, ktorej predsedala do posledných chvíľ.“S Konstanze Vernon strácame jednu z najvýznamnejších osobností nemeckej tanečnej scény, ktorá tiež dosiahla najvyššie medzinárodné renomé,” povedal nástupca primabaleríny vo funkcii, riaditeľ Bavorského štátneho baletu Ivan Liška. Primabalerína bola príkladom vytrvalosti, talentu a hlavne vôle, neúnavnej práce v prospech baletného sveta, tanečníkov, podpory tanca a baletu.

***

Bohemia Balet má za sebou premiéru nového baletného večera, dvoch českých premiér: Petra Pana Bérangère Andreovej a Variations Sergeja Lifara. Práve choreografka Bérangère Andreo za asistencie krstného otca celého projektu Jaroslava Slavického odpovedala na niekoľko základných otázok o koncepcii jej predstavenia a o príprave premiéry.Inscenovať rozprávkový, kúzelný príbeh je veľmi ťažké. Na čo ste kládli hlavný dôraz vo vašej inscenácii?

Vytvořit magickou pohádku je především velmi vzrušující. Převést řádky knihy do pohybu – není to samo o sobě magické? Nejdůležitější je respektovat text, kterým se inspirujeme, ale musíme přidat i osobní vklad a dovést diváky do světa kouzel – prožít s Petrem Panem dobrodružný sen.

Čo je pre vás ústrednou témou Petra Pana? Príbeh hľadania, lásky, dospievania…?

Peter Pan nás přenáší do dětství… Skutečné sdělení o nás samých a o tom, co spoluvytváří náš život.
…kdo nesnil stát se pirátem nebo indiánem?
… kdo se nikdy v dospívání nezamiloval?
… kdo nemá strach ze stáří a ztráty bezstarostnosti, která nám dovoluje riskovat, ale zároveň nám pomáhá v růstu?!

Nie je zväzujúce inscenovať Petra Pana v Stavovskom divadle s obmedzenou scénografiou a rozpočtom na výpravu?

Proč stále hovořit o problémech? Je to spíše vzrušující výzva! Stavovské divadlo je magické, má duši a všude je cítit historie, která jím procházela! Je pro mě ctí mít možnost prezentovat svou práci v tak úžasném místě. Navíc, děti jsou báječné, otevřené, velmi zaujaté… a baví se! Vznikla atmosféra důvěry, byl nastaven způsob práce a Petr Pan vznikal v radosti a dobré náladě. Co se týká prostředků, všechno je otázka adaptace a týmu, který mi pomáhá. U Petra Pana je to situace skutečně výjimečná. Národní divadlo nám umožnilo využít svých ateliérů a dílen, což velmi pomohlo přípravě inscenace, podobně jako spolupráce s firmou Grishko a ateliérem Vodochodská a samozřejmě spolupracovníci na Taneční konzervatoři  – vedení školy, pedagogové – asistenti , skutečně vynikající spolupráce. Všude jsem se setkávala s nesmírnou ochotou pomoci, je třeba zmínit se o úžasné práci pana Tomáše Proška, který vytvořil z magických obrazů Miloše Kouteckého formou diapozitivů a počítačové animace. A v divadle?! Perfektní spolupráce s technickými pracovníky Stavovského divadla a s panem Přemyslem Jandou, kterým jsme vytvářeli světelný design. Nemluvíme o penězích, ale o rozdělení úkolů, zlepšení přípravy a o každém detailu inscenace.

Ako sa vám spolupracuje s tanečníkmi? Je ich devízou ich mladosť a nadšenie alebo tanečná šikovnosť?

Práce s tanečníky je po celou dobu studia fantastická. Jsou pozorní, motivovaní, plní života a energie. Nadšení mě provázelo každý den zkoušení, jsou mladí a bez komplexů a bez problému se pouštějí na „neznámou půdu“. Technicky jsou vyspělí, já jsem se proto ve své práci soustředila především na rozvíjení jejich hereckých schopností a uměleckého vyjádření.***

Čo nás čaká? Prezident je známy. Uvidíme kto dostane šéfovský post v Berlíne po Vladimírovi Malakhovovi (Nacho Dueato?), či po Lenke Dřímalovej v Brne, ktorá prijala ponuku riaditeľa Národního divadla moravskoslezského Jiřího Nekvasila na prestup do Ostravy. Barbora Kohoutková učí v Helsinkách a dáva ako hosťujúci baletný majster vo Fínskom národnom balete tréningy po tom, ako v Essene zatancovala Sen noci svätojánskej. Zmrzačený Filin sa uzdravuje a noviny už majú nové senzácie. Súboru bude zatiaľ šéfovať Galja Stepanenko, dlhoročná primabalerína. A nejaké nové informácie? Nie sú. Komu sa znepáčil šéf súboru? Kamarát poznal dobre jeho bývalú ženu Innu Petrovú, potom bol so Svetlanou Lunkinou a potom mal inú ženu, dcéru mocného a bohatého človeka v Moskve, ktorý financoval Stanislavského divadlo, keď tam Serjožka šéfoval. Ona je korifejka v Boľšom. A príčinu, prečo to urobili, nevie ani on… sú to len špekulácie… asi niekomu hodne prekážal.

Foto Pavel Hejný (Šípková Růženka ND), archiv