Baletní panorama Pavla Juráše (39)
Tentoraz:
– Najlepšia možnosť v Česku dotknúť sa veľkého baletného sveta – Festival Zlatá Praha
– „Neumeiera jsme pozvali do našeho doprovodného programu“, hovorí riaditeľ festivalu Vítězslav Sýkora
– Prehľad festivalových tanečných programov
– John Neumeier a bratia Bubeníčkovy ako hostia festivalu
– Mauro Bigonzetti na Tanečním mostu v Brne
– Premiéra v Ponci, či premiéra 420PEOPLE
***
Od soboty 12. októbra do 16. októbra sa koná tradičný festival Zlatá Praha. Milovníci baletu by si ho rozhodne nemali nechať ujsť. Už slávnostné zahájenie, ktoré odvysiela aj Česká televízia v priamom prenose má zaujímavú dramaturgiu, ktoré dramaturgia označuje ako “Best of Czech Dance Scene“. Festival sa vďaka Bohu orientuje čím ďalej viac i na tanečné filmy, vedľa záznamov operných predstavení z celého sveta, či koncertov a portrétov osobností vážnej hudby. A tak sa v rámci slávnostného galavečera môžete tešiť na vystúpenie: DekkaDancers, Pražského komorního baletu, členov Baletu Národního divadla v Prahe ale aj z Brna a baletného súboru Jihočeského divadla.
O jubilejnom 50. ročníku som pre panorámu hovoril s riaditeľom festivalu Vítězslavom Sýkorom.
Ako dlho sa už staráte o festival Zlatá Praha? Festival získal rešpektovaný status v zahraničí. Je to lepšie pre zháňanie súťažných snímok i tých do videotéky? Ktoré programy považujete vy za osobnú výhru?
O festival se – jako jeho ředitel – starám od roku 2007. Děkuji za vaše slova o respektu festivalu v zahraničí. Nebylo to jednoduché, ale jsme rádi, že často slýcháváme, že jsme se s úrovní festivalu prý dostali nad úroveň Prix Italia či Rose d´Or. To potěší. A za osobní výhru považuji vůbec to, že se festival, který pořádá České televize, stále koná a že se do jeho oceňované mezinárodní soutěže stále přihlašují ty nejlepší hudební a taneční pořady z celého světa.
Festival je v Česku jedinou možnosťou pre priaznivcov baletu pozrieť sa na mimoriadne predstavenia z oblasti ako klasického baletu tak i moderného tanca. Aký vzťah máte vy osobne k tanečnému umeniu? Máte svojich favoritov?
K tanečnímu umění mám veskrze kladný vztah a z profesního hlediska mě neustále zajímá proměna pořadů a filmů o tanci. Jsou to právě špičkoví tvůrci těchto filmů, kdo výrazně posouvá hranice dalšího vývoje. A pak je tu zajímavá úloha současné hudby v nových choreografiích. Právě choreografové – paradoxně daleko více než současní dirigenti – se nebojí využívat ve své tvorbě moderní hudbu, a to v celé své žánrové šíři. A hovořit z pozice ředitele o vlastních favoritech? Ne, to nepovažuji před zahájením mezinárodní soutěže za vhodné.
Myslíte, že v budúcnosti bude možné, aby napríklad tanečné programy odvysielala postupne nová stanica Českej televízie art? Alebo s ohľadom na autorské práva je to hudba budúcnosti?
Čt art je to správné místo pro odvysílání těch nejlepších tanečních pořadů. V rámci letošního festivalu v době jeho konání vysíláme na ČT art i některé loňské oceněné pořady, upozorňuji z oblasti tance hlavně na nádherný pořad Svět Matthewa Bournea.
Tento rok je mimoriadny prítomnosťou Johna Neumeiera, ktorý oslávil štyridsať rokov pôsobenia v Hamburgu. Ako ste zlákali tohto vyťaženého choreografa? Na čo sa diváci, ktorí milujú jeho balety, môžu tešiť v súvislosti s jeho účasťou na festivale?
Johna Neumeiera jsme pozvali do našeho doprovodného programu, nazvaném Pocta. Nejlepší světoví režiséři a choreografové právě tam představují osobně ve videoukázkách a s vlastním komentářem svou vlastní tvorbu. Takto jsme přivítali z choreografů osobně třeba Angelina Preljocaje, Matse Eka či Nacha Duata. A byly to nezapomenutelné chvíle.
Festivalová dramaturgia tanečnej sekcie je veľmi pôsobivá. Venuje sa výročiu Nurejeva – viedenský Luskáčik, výročiu sto rokov od premiéry Svätenia jari, portrétom osobností choreografov i tanečníkov. Je niečo čo ste chceli priviezť a nepodarilo sa?
Ano. Před dvěma lety jsme se domlouvali s Rolandem Petitem o jeho příjezdu na festival. Bohužel, osud tomu chtěl jinak, už nedorazil. Jeho tvorbu jsme si připomněli spolu s jeho nejbližšími spolupracovníky o rok později.
Myslíte, že sa podarí časom, aby Česká televízia nafilmovala aj významné umelecké počiny z domácich divadiel a uviedla ich v rámci festivalu a na obrazovkách? Tak, ako pravidelne vysiela záznamy činoherných inscenácií naprieč divadlami a republikou?
V tomto směru jsem optimista, vždyť už třeba slavnostní zahájení letošního festivalu Zlatá Praha bude věnováno “tomu nejlepšímu z české taneční scény”. A přenos bude vysílán právě na ČT art.
Čo je vašim osobným snom do ďalšieho ročníka?
Je to spíše přání – přeji Zlaté Praze, aby byla stále stejně “obdivována”, a to i po své padesátce. Aby měla vzdělané a nadšené spolupracovníky, pro které bude organizování festivalu osobní výzva.
***
A na čo sa tešiť? Môžete vidieť napríklad hneď dve inscenácie Romea a Júlie a porovnať si ich s inscenáciami v Drážďanoch, či vo Slovenskom národnom divadle, ktoré mali v uplynulej sezóne premiéru a pripraviť sa na inscenácie Petra Zusku v Národnom divadle Praha či Roberta Balogha v Olomouci. Prvá má názov: Romeo Feat. Julia – The Hip-Hop Heroes. Multimediálny projekt, ktorý si dáva za cieľ vďaka slávnemu milostnému príbehu získať záujem mladých divákov – priaznivcov rapu, o klasickú hudbu. Druhý Romeo nie je pozorným čitateľom neznámy. Jedná sa o záznam Mariinského divadla v Petrohrade, o ktorom som podrobne písal aj v Baletnej panoráme (tu) choreografii Leonida Lavrovského. Takže tí čitatelia, ktorí zmeškali prenos v kine a nechcú utrácať za drahé DVD, by nemali rozhodne zaváhať. Diana Vishneva a Vladimir Shklyarov za to určite stoja. V roku výročia smrti Rudolfa Nurejeva nemôže chýbať jeho choreografia. Klenot jeho tvorby predstavuje Luskáčik, ktorý na Vianoce minulého roku nafilmovala rakúska televízia ORF vo Viedenskej štátnej opere spolu s filmom za oponou. Predstavenie naštudoval šéf súboru Manuel Legris, ktorého s Nurejevom spojuje osobná skúsenosť a ktorý na javisku Parížskej opery sám v predstavení tancoval a Aleth Francillon, pôvodne tanečník a režisér v Parížskej opere. Hlavné roly tancujú umelci známi z marcového ruského baletného gala v Brne: Ludmila Konovalova a Vladimír Shishov (hostia Ruského gala v tomto roku v Brne). Režisér a kameraman Florian Gebauer pripravil onen dokument za scénou. Výsledkom jeho práce sa stal pozoruhodný a miestami až dojemne pravdivý dokument o baletnom svete. Vladimír a jeho priateľka v málo voľných chvíľach radi varia, mladučká hviezda Prisca sleduje balet, Ludmila miluje neskoré raňajky.
Priaznivci Maillotovej Popolušky v Národnom divadle Praha by mali navštíviť projekciu jedného z posledných diel Jeana – Christopha Maillota Lac, ktoré malo premiéru v roku 2011. Maillot na tomto projekte spolupracoval so spisovateľom Jeanom Rouaudom a tak vniesol nový dramatický náboj do tohto piliera klasického repertoáru, ako ste isto poznali z názvu, do Labutieho jazera. Scénu k tomuto predstaveniu navrhol Maillotov dlhoročný spolupracovník, výtvarník Ernest Pignon Ernest, kostýmy navrhol Philippe Guillotel. Kombinácia týchto talentovaných umelcov spolu s Maillotovou citlivosťou sľubuje novú vzrušujúcu interpretáciu tohto významného diela po jeho zaujímavých choreografiách, ako boli Luskáčik, Romeo a Júlia, či Spiaca krásavica.
Pod povrchem je zaujímavý balet, ktorý prednedávnom realizovala primabalerína baletu Parížskej opery Marie-Agnès Gillot, popri ďalších členoch súboru, ktorým riaditeľka Brigitte Lefèvre umožnila vytvoriť a choreografovať na tejto slávnej tristoročnej scéne projekt pre svojich kolegov. Uvidíte nielen na špičkách dokonalo tancujúceho Vincenta Chailleta, ale i roztancované podivuhodné výtvarné objekty. Ďalším baletom z Paríža je choreografia, ktorá sa neustále vracia v repertoári v komponovaných večeroch: O Złožony od americkej tanečnice a choreografky Trishy Brown, symbolu newyorskej avantgardy, inšpirovaná veršami básnikov Czesława Miłosze a Edny St. Vincent Millay. Zvučnosť poľštiny a choreografia na pomedzí neoklasiky a contemporary je zaujímavou príležitosťou pre zrelých javiskových umelcov, ktorými súbor oplýva.
Doplnok k Romeovi a Júlii, ktorý je rapový, poskytuje Labutie jazero hip – hop. Moderná verzia, samozrejme s Čajkovského hudbou, rozvíja pred divákom klasický príbeh dobra a zla. V tejto verzii tradičného diela odmietnutý čarodej Rothbart uplatňuje svoju moc nad mladými ľuďmi nie pomocou rozprávkového kúzla, ale pomocou drog. Labute sú prostitútky ovládané túžbou po drogách. Princ a jeho priatelia sú tiež zlákaní k životu závislých. Ak vás tento výklad nešokuje, určite vás znepokojuje otázka, aký záver môže mať takáto verzia.
Ani filmy nevyzerajú nezaujímavo. Od země, je názov filmu o tancujúcom chlapcovi a jeho umierajúcej matke. Choreograf Jakop Ahlbom a filmár Boudewijn Koole skúmajú vo filme prechod z jedného stavu vedomia do druhého. Spochybňujú dualistické myslenie, ktoré podľa ich názoru vidí svet príliš zjednodušene rozložený na telo a ducha, nebo a peklo, život a smrť. Aká tenká je táto hranica? Miestnosť, stôl a dve stoličky. Päťdesiatročná žena a dvanásťročný chlapec. Hrajú sa. On sa zastaví, nohy na zemi. Ona sa uvoľní, pláva na hladine a mizne do vodnej steny. Druhý film je slovenský. Tanec mezi střepinami Mareka Ťapáka. Dramatický príbeh o ľudskom bytí, láske, vzostupoch a pádoch v strhujúcom a fascinujúcom tanci života medzi črepinami. Snímka voľne nadväzuje na silnú tradíciu slovenských hudobno – tanečných filmov.
V sekcii portréty osobností sa môžete tešiť na dokument o Darii Klimentovej, našej najväčšej primabaleríny, ktorá sa dvadsať rokov drží na vrchole úspešnej kariéry. Dokument Život v tanci režiséra a kameramana Martina Kubalu sleduje v priebehu piatich rokov Klimentovú v najrôznejších životných situáciách. Umelkyňa a režisér pôvodne očakávali, že dokument zachytí aj jej lúčenie s kariérou prvej sólistky English National Ballet. Nakoniec však film zachytáva nové a nové roly, úspechy a nemnohé významné ocenenia. Ďalší portrét má Vladimír Malakhov pod názvom Divoké umění – Vladimir Malakhov v Berlíně. Tam pôsobí tento tanečník, mnohými označovaný za jedného z najlepších, od roku 2004 ako riaditeľ najväčšieho nemeckého klasického súboru. V tomto dokumente Malakhov plánuje veľkú „prepadovú“ tanečnú akciu v Sony Centre v Berlíne a pokúša sa nájsť spoločníkov v kurze tanečného aerobiku, ktorého sa inkognito zúčastní. Čo sa stane, keď sa hviezda svetového formátu zamieša medzi tých, ktorí ho bežne obdivujú iba na scéne?
Z nebe zrozená, je názov dokumentu o primabaleríne Národnej ukrajinskej opery a víťazke štyroch medzinárodných súťaží Jelene Filipjevne. Dokument prináša pútavý príbeh mapujúci jej životnú dráhu od prvých baletných krokov až po úspešne sa rozvíjajúcu umeleckú kariéru, ktorá sa stala doslova esenciou jej života. A akú úlohu v jej živote zohrala legendárna Maja Plisecká? Uvidíte.
Trojicu umelcov doplňuje trojica portrétov veľkých choreografov. Williama Forsytha predstaví dokument: Mysl, tělo, protiklad. Jeden z posledných veľkých choreografov, ktorí vytvorili vlastný pohybový slovník a navždy poznamenali vývoj tanca. Z hustej spleti jeho premyslených choreografií, snímaných za dômyselného použitia clony, sa rozvinula štúdia svetla na telách tanečníkov a obrazov prenesených na scénu.
Veľkú osobnosť Merce Cunninghama predstaví snímok: Den nebo dva, ktorý je zároveň poctou aj choreografovmu dlhoročnému spolupracovníkovi a priateľovi Johnovi Cageovi. Takmer po štyridsiatich rokoch potom, čo Cunningham vytvoril balet Un jour ou deux pre Balet Národnej opery v Paríži. Dokument sleduje choreografa a skladateľa a ich prácu, ktorá ani po rokoch nestratila nič zo svojej pôsobivosti.
Nechýba ani portrét Matsa Eka: Tanec z celého srdce. Slávny švédsky choreograf oslovil pre svoj odvážny projekt mladých tanečníkov a bez nároku na honorár založil na Kube vlastný súbor s názvom Apartmán. I keď sa domnieval, že je čas vrátiť všetko, čo mu baletný svet dal, vyskytujú sa v jeho dobročinnom pláne prekážky. Tanec z celého srdce je film o nezmernom úsilí priblížiť sa dokonalosti v tanci a o vyjadrenie všeobecnosti telom ako jediným nástrojom.
To je len malý výpočet z osemdesiatdeväť relácií. Samozrejme nechýbajú koncerty a operné predstavenia z celého sveta. Čitateľov najviac zaujíma individuálna videotéka, ktorú môžu tak ako po iné roky bezplatne navštevovať od nedele do stredy od 10 do 19 hodiny. Spomínané stretnutie s Johnom Neumeierom sa koná 15. októbra o 20,00 hodine na Žofíne. Na záver by som rád pridal osobné pozvanie pre čitateľov. V nedeľu 13. októbra o 20 hodine taktiež na Žofíne sa koná stretnutie s Ottom a Jiřím Bubeníčkom nad ich baletnými ukážkami, ktoré si slávni bratia pripravili pre Prahu. Bude sa hovoriť o ich kariére, o tom, čo pre nich balet znamená. Nebude chýbať ani priestor pre otázky publika. Ste srdečne pozvaní.
***
Vyzerá to, že budúci víkend je tanečným víkendom. Popri vábivej Zlatej Prahe sa v Brne 13. 10. koná tradičný októbrový projekt Rudolfa Kubička Taneční most / Tanzbrücke. Na scéne Janáčkovho divadla sa predstaví jeden z najzaujímavejších súborov čo do dramaturgie v Nemecku: Ballett Dortmund so svojím programom „best of“ z repertoáru. Po prvej dramaturgicky rozmanitej časti duet, klasických pas de deux so zaujímavými interpretmi i hosťami, čaká Česko skutočná udalosť. Druhá časť večera totiž českým baletným divákom znovu predstaví dielo Maura Bigonzettiho, jedného z top choreografov súčasnosti. Už v minulosti Kubičko priviezol do Brna jeho choreografiu Rossini Cards, vlani dueto z legendárnej inscenácie Caravaggio z Berlína dokonca s Beatrice Knop, ktorá tancovala v svetovej premiére, tentokrát to bude Cantata. Bigonzetti po pôsobení v Aterballetto v severotalianskom meste Reggio Emilia, kde našiel svoj osobitý pohybový slovník založený na partnerskom tanci, fyzickom tancovaní a hlavne osobitým cítením divadla, rozšíril svoju prácu pre renomované súbory od Japonska, cez Rusko, Európu až po Ameriku. Bigonzettiho balet Cantata na taliansku ľudovú hudbu a hudbu Gruppo Musicale Assurd patrí medzi choreografove najhranejšie tituly. Zavedie vás do dedinky v Apulii, kde ženy každý rok podľahnú kúzlu tanca a začnú divoko tancovať, akoby po bodnutí tarantule. Pre Bigonzettiho je to bohatá inšpirácia, za ktorou nestojí nič menšieho ako život v jeho sile a zároveň zraniteľnej kráse. Bigonzettiho majstrovská choreografia evokuje scény tragickej komédie a zároveň komickej tragédie.
Cez víkend 13. a 14. októbra sa v Ponci uskutoční premiéra projektu Quilombo Patrície Porákovej. Inscenácia vychádza z tradície argentínskeho tanga, inšpiruje sa drsným a surovým životom v prístave v Buenos Aires, kde sa tento tanečný štýl zrodil. Choreografka na ňom pracovala v Berlíne, kde existuje jedna z najväčších komunít tanga v Európe. Autorka k projektu prizvala i skúsených tanečníkov tanga: Leandro Furlana a Matiasa Facia s hudobníkom a performerom Ivo Saintom. Po predstavení bude nasledovať milonga, teda tradičná tango tančiareň pre všetkých. Pokiaľ máte radi tango a nezľaknete sa názvu, ktorý v preklade znamená niečo medzi chaosom, bordelom a nevestincom, nemali by ste chýbať. Tento pojem „quilombo“ totiž v afrobrazílskej komunite významovo označuje zároveň aj dôležité pojmy okolo tanga ako je sloboda, revolúcia či život podľa vlastných pravidiel.
***
V tomto týždni začne aj už osemnásty ročník Mezinárodního festivalu současného umění 4+4 dny v pohybu (11. – 19. októbra) na ktorom sa predstaví zahraničné aj domáce tanečné zoskupenia. Nepochybne vrcholom bude 16. októbra premiéra od nášho súboru 420PEOPLE na Novej scéne Národného divadla Mirage v choreografii Václava Kuneša. Autorom hudby je kanadský hudobník Owen Belton, kostýmy navrhlo české designové štúdio Chatty návrhárok Anny Tuškovej a Radky Sirkovej. Viac informácií nájdete na webu festivalu, či webu 420PEOPLE.A keďže máme taký baletno – filmový diel, dovolím si zaradiť na záver niektoré z nových inšpiratívnych videí svetových baletných hviezd z produkcie Nowness ako Fragile Balance Sergeja Polunina a ďalšie.
Foto archiv, Julien Benhamou, Mats Baecker, Steven Haberland, Pavel Hejný
Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky
[mc4wp_form id="339371"]