Baletní panorama Pavla Juráše (46)

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Tentoraz:
– Agnès Letestu sa lúči s angažmán v Parížskej opere
– „Verím v to, že nič sa nestáva len tak“, bilancuje primabalerína
– Nový Premieur Danseur v Parížskej opere: François Alu a Pierre-Arthur Raveau
– Medzinárodný baletný galavečer Vianočné hviezdy v Žiline organizuje slovenský rodák Martin Winter
– Adventná Bratislava s novým Luskáčikom
*** 

Jedna z najslávnejších primabalerín sveta Agnès Letestu sa pred mesiacom oficiálne rozlúčila so svojim publikom a angažmán v súbore Parížskej opery predstavením Neumeierovej Dámy s kaméliami. Pritom začala tancovať iba ako hobby. Ale jej učiteľ Bertin odhadol jej dispozície a čoskoro sa dostala do baletnej školy Parížskej opery. Ak tento rok spomíname na Rudolfa Nurejeva, Agnès Letestu je s ním tiež osudovo spätá. V roku 1989 prišla do baletného súboru ako quadrille, bol to posledný rok šéfovania Nurejeva. Veľmi rýchlo sa vypracovala cez coryphée na sujet.

„Jeden deň bol na dvore opery a prstom ukázal na mňa a opýtal sa ma, či by som tancovala pre neho Gamzatti,” spomína Agnès. „Nemohla som uveriť svojim ušiam, pretože to bola úloha pre étoile a ja by som sa dostala do problémov s ostatnými. Ale ako by som mohla povedať nie Nurejevovi? Bol už chorý a slabý, ale on argumentoval a bojoval za mňa, absolútne nikto iný sa nepridal a ja som tancovala Gamzatti. Dlžím mu za všetko. Kedysi som ho sledovala na javisku po celú dobu kútikom oka,” pokračovala Letestu. „Spomínam si, čo hovorieval, ako to chcel, čo urobil a jeho pripomienky pre každého. Naučila som sa tancovať Odettu / Odiliu podľa neho ako som na neho pozerala.” Výpočet jej rolí, mnoho z nich mohli zhliadnuť diváci po celom svete vďaka prenosom Arte, Mezzo či na DVD, by zabral polovicu priestoru panorámy. A tak popritom, že divákom utkvejú v pamäti jej nezabudnuteľné kreácie, viac z jej sveta odhalí rozhovor.Vaša šatňa v Opere Bastille sa v ničom nepodobá na tú, ktorú máte v Garnier. Dokonca je to miesto dosť neosobné. Ako by ste si ju zariadili, aby zodpovedala vášmu vkusu?

V podstate som si nikdy nemohla zariadiť svoju šatňu v opere Bastille tak, ako som chcela! Keby ste sa išli pozrieť na šatne ostatných tanečníkov, uvedomili by ste si, že nikto z nich si ju nemohol zariadiť podľa seba, tak isto ako si nemôžme privlastniť tieto steny. Je to po prvýkrát, čo sa mi stalo niečo takéto v divadle. Avšak treba povedať, že je to miesto veľmi vrúcne, príjemné, je tam drevo….Vždy, keď sa snažím zabývať na novom mieste, povešiam si tam okamžite fotky a návrhy kostýmov a prinesiem si tam rôzne vecičky. Keby ste navštívili moju šatňu v opere Garnier, hneď by ste videli, že je plná toho všetkého, plná fotiek Nurejeva a mojich partnerov. Ale tu v Bastille, neviem vám povedať prečo, ale tu sa mi to nedarí.

A vaša šatňa v starej opere Garnier?

Je to môj druhý domov, ďalšia miestnosť s posteľou a chladničkou, v ktorej žijem. Cítim sa tam veľmi dobre. Ale, aby som bola úprimná, na rozdiel od Bastille, kde sú šatne využívané aj inými umelcami, keď tam tanečníci práve nie sú, šatňu v Garnier má každý vlastnú a nezamieňa sa v žiadnom prípade. V Bastille nie sme skoro nikdy v rovnakej šatni a o šatňu sa delia viacerí ľudia. V mojej šatni je so mnou Dorothée Gilbert. V Garnier som sama…

Je to výhoda, že ste v šatni sama?

Záleží na tom, ako sa to vezme. Keď som v šatni sama, môžem si oddýchnuť. Ak sme v šatni dvaja alebo traja, navzájom sa rozprávame a takto sa dozvieme to, čo by sme sa vôbec nedozvedeli, keby sme boli od seba navzájom izolovaní.

 

Myslíte si, že sa choreograf John Neumeier zmenil pri práci na Tretej symfónii v porovnaní s tým aký bol v roku 2006, keď ste s ním pracovali na balete Dáma s kaméliami?

Nie, vidím tu rovnaký typ choreografie aký som poznala a rovnako stále kladie dôraz na obsah hry, ktorý sa dostáva na povrch postupne počas skúšok. Tak ako v Tretej Symfónii, John do postavy Marguerite nevkladá kroky, ktoré nemajú svoje opodstatnenie, alebo ktoré slúžia len na dekoráciu. Všetko má v balete svoj význam. Samozrejme, Dáma s kaméliami nie je taká strohá ako Mahler, čo vidno aj na samotných kostýmoch a rovnako sa v nej príbeh stáva pre diváka čitateľnejší.

Na postavu Marguerite ste netrpezlivo čakali. Splnilo to vaše očakávania?

Áno, myslím si, že postava Marguerite je najkrajšia rola akú som kedy v živote mala, pretože presahuje hranice tanca a tradičného baletu. John chce, aby tanečníci boli zároveň hercami vo veľmi divadelnom prostredí, kde tanec nahrádza slová. Nemôžem ale povedať, že sa tanec stáva vedľajší, pretože je nevyhnutné, aby tanečníci baletného súboru dokázali v sebe spojiť veľké množstvo špeciálnych a veľmi zložitých krokov. Postava Marguerite úplne zodpovedá tomu, čo vždy motivovalo moju kariéru tanečnice to jesť využiť scénu ako určitý nástroj na stelesnenie životov iných a prostredníctvom tanca sa oslobodiť od toho každodenného, všedného v jednotlivých situáciách, ktoré sú v hre povolené.

Čo si predstavíte pod pojmom „náročné kroky“ v balete?

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Mohlo by vás zajímat


Napsat komentář