Baletní panorama Pavla Juráše (87)

Tentoraz:
– „Diváci, priatelia divadla, ostaňte nám verní“, odkazuje Dana Dinková z Banskej Bystrice
– Andrii Sukhanov: „K absolútnej dokonalosti sa neustále len približujeme“
– Riaditeľ baletu Slovenského národného divadla Jozef Dolinský zatvára mobil do trezoru
***

Dnes tretí, posledný diel prázdninovej ankety s baletnými riaditeľmi a šéfmi. Bude zaujímavé porovnať s domácimi, ako sa žije v troch baletných súboroch na Slovensku. Pozvanie do Panorámy prijali Dana Dinková, Jozef Dolinský a Andrii Sukhanov.

Čo vám sezóna 2013/2014 priniesla? Splnila vaše očakávania?

Jozef Dolinský ml. (riaditeľ Baletu Slovenského národného divadla, Bratislava): Mnoho práce, veľa problémov, ešte viacej krásnych predstavení a stretnutí s ľuďmi, od ktorých sa dá veľa naučiť. Vzhľadom na to, že som očakával presne to, čo som napísal, tak sezóna splnila moje očakávania. Dana Dinková (umelecká šéfka baletu, Štátna opera, Banská Bystrica): Keďže tanečný súbor Štátnej opery Banská Bystrica nefunguje ako samostatná umelecká zložka, máme zväčša za sezónu iba jednu tanečnú premiéru. Podieľame sa však takmer na všetkých operných, operetných či muzikálových premiérach, ktoré sú niekedy veľmi bohaté na tanečné vstupy. Táto divadelná sezóna nášmu súboru premiérovo priniesla tanečný večer troch choreografov Igora Vejsadu – Biele sny, Borisa Nebylu – Faunovo popoludnie a Lacka Cmoreja – Svätenie jari. Premiéra tohto trojtitulu nielenže splnila nad mieru moje očakávania ako umeleckej šéfky baletu, ale v prvom rade obohatila najmä tanečníkov, ktorí sa tu stretli so zaujímavou a veľmi rôznorodou prácou a technikou troch súčasných choreografov.Andrii Sukhanov (umelecký šéf baletu Štátneho divadla, Košice): Uplynulá sezóna v Košickom balete bola veľmi pestrá, rozmanitá a zároveň náročná. Súbor absolvoval tri baletné premiéry: ChaOtika (Pál Frenák), Smrť v Benátkach (Ondrej Šoth), Anna Karenina (Kirill Simonov ) a jeden celodivadelný projekt – muzikál Móric Beňovský, na ktorom sa podieľali všetky umelecké súbory Štátneho divadla. Sezónu hodnotím ako veľmi inšpiratívnu. Pracovali sme s veľmi zaujímavými zahraničnými a domácimi choreografmi a režisérmi, profesionálna úroveň kolektívu výrazne stúpla aj vďaka hosťujúcim baletným majstrom ako Olena Filipieva (Národne divadlo Kiev), Christine Camillo (Staatsballet Berlín), Václav Janeček (Národní divadlo Praha), Vladimir Malakhov (Staatsballet Berlín). A hlavne, pre nášho diváka sme ponúkli rôznožánrové tituly v podobe jednotlivých premiér. Mali sme vyššiu návštevnosť počas celého roka a každú baletnú premiéru sprevádzali búrlivé ovácie a pekné ohlasy, čo nás veľmi teší.Má neblahá finančná situácia divadiel skutočne negatívny vplyv na umelecké výsledky a prevádzkový chod súboru?

Jozef Dolinský ml.: Blahá finančná situácia ešte neznamená, že budete mať dobré umelecké výsledky a bezproblémový chod súboru.

Dana Dinková: O neblahej finančnej situácii v kultúre sa už rozpráva dlho, bohužiaľ nielen u nás, ale aj v iných krajinách. V tomto roku som skončila štúdium opernej réžie na Opera Academy Verona v Taliansku a jednou z intenzívnych prednášok bola práve ekonómia divadiel a predstavení v Taliansku. Niekedy som naozaj ostala zhrozená z informácií, ktoré neraz hovorili o tom, že významným kamenným operným domom Talianska hrozí zánik. Divadlá s hlbokou tradíciou, architektonické skvosty, kus talianskej národnej identity, stáročia fungujúce, majú zrazu zmiznúť. V takej situácii je človek rád, že má to, čo má; pracujeme síce v skromných ekonomických podmienkach v porovnaní so zahraničím, ale i napriek tomu kvalitatívne umelecky napredujeme. Nie som si istá, či by sa vedeli s takýmito podmienkami inde v zahraničí vyrovnať a kvalitne tvoriť. A práve to si vážim na všetkých mojich divadelných kolegoch na Slovensku i v Čechách z rozličných umeleckých odvetví. Samozrejme, úplne iná je situácia v komerčnej tvorbe. Andrii Sukhanov: Určite, každé divadlo aj v Čechách, aj na Slovensku dnes zápasí s finančnými problémami a myslím, že každý riaditeľ divadla a riaditelia umeleckých a prevádzkových zložiek majú čo robiť, aby eliminovali negatívny vplyv finančného deficitu na chod a prevádzku jednotlivých divadiel a súborov.

Pociťujete i nejaký kritický tón, čo sa nepodarilo, nevyšlo?

Jozef Dolinský ml.: Všetko je tak ako má byť. Najväčší kritický tón pociťujem od seba.Dana Dinková: Pravdupovediac, pri odpovedi na túto otázku, som sa musela na pár minút poriadne zamyslieť a zrekapitulovať celú sezónu. Je veľa vecí, o ktorých by som mohla hovoriť, ktoré sa nám nepodarilo naplniť. Napríklad, rozširovanie súboru o nových členov, zvyšovanie platov, odmien a podobne. Pozerám sa na veci realisticky, vidím, ako sa skracujú rozpočty, ako si „musíme uťahovať už roky opasky“, nie, nechcem konkrétne ukazovať prstom, je to jednoducho tak. Nevnímam to ako prehru nás, divadelníkov, možno ani nie ako prehru tých, čo nás spravujú, skôr to chápem ako prehru našej uponáhľanej doby, času, v ktorom sa totálne zmenili ľudské hodnoty.

Andrii Sukhanov: Mali sme veľmi pozitívne hodnotenia sezóny v balete ako zo strany diváka, tak aj zo strany kritikov a odbornej verejnosti. Samozrejme, je stále kam ísť, rozvíjať sa a mať lepšie výsledky, ale vlastne to je krásne na tom umení, že vlastne nikdy tú dokonalosť nedosiahneme, vždy po prekročení nejakej etapy sa ide ďalej. K absolútnej dokonalosti sa neustále len približujeme.Čakajú vás nejaké výrazné personálne zmeny?

Jozef Dolinský ml.: Dozviete sa po podpise zmluvy.

Dana Dinková: Veľmi by ma potešilo, keby sa náš súbor mohol posilniť o nových členov, žiaľ, o všetkom rozhodujú financie. Teší ma však, že máme možnosť pozývať si do predstavení hostí. V budúcej sezóne opätovne nadviažeme na veľmi príjemnú a osviežujúcu spoluprácu s tanečníkmi Volksopery z Viedne, ktorí k nám prídu hosťovať do Faunovho popoludnia. Potvrdila sa nám aj úspešná spolupráca s Konzervatóriom J. L. Bellu v Banskej Bystrici, chceme ju naďalej intenzívne rozvíjať.

Andrii Sukhanov: Žiadne výrazne zmeny určite nechystáme, súbor je skompletizovaný, akurát sa podarilo prijať dvoch nových sólistov, odchovancov Vaganovej Akadémie, ktorí už majú profesionálne skúsenosti a prax z iných ruských a európskych divadiel, kde predtým pôsobili. Veľmi sa z toho teším, pretože v dnešnej dobe s našimi platmi je to naproste kaskadérsky kus získať interpreta, ktorý ešte k tomu je aj kvalitný.

Čo vás čaká po lete? Aká bude nová sezóna, čo sa týka dramaturgie, titulov, zmien, noviniek, programu? Off programov, vízií?

Jozef Dolinský ml.: Mnoho práce, veľa problémov, ešte viacej krásnych predstavení a stretnutí s ľuďmi, od ktorých sa dá veľa naučiť. 27. septembra uvedieme premiéru dosiaľ neinscenovaného baletu majstra Eugena Suchoňa Angelika v choreografii a réžii Maura de Candiu.

Dana Dinková: Na budúcu sezónu čakajú našu operu veľmi náročné operné inscenácie. Hneď na úvod sezóny budeme hosťovať v Slovenskom národnom divadle s mojím autorským hudobno – dramatickým dielom o živote Giuseppe Verdiho. Prvou premiérou v sezóne bude Mascagniho opera Amico Fritz v mojej réžii. V decembri uvedieme operetu Čardášová princezná plnú tanečných vstupov a napokon to najdôležitejšie – do divadla prijal pozvanie jeden z najvýznamnejších operných svetových režisérov (mimochodom, môj hlavný pedagóg opernej réžie vo Verone) maestro Gianfranco De Bosio, ktorý má režijne pripraviť operu Maria Stuartovna. Záver sezóny ukončíme ďalšou náročnou operou Salome pod režisérskou taktovkou, aspoň podľa mňa, najúspešnejšieho slovenského režiséra Romana Poláka. Keďže ide naozaj o náročnú dramaturgiu najmä v rámci posledných dvoch spomínaných inscenácií, baletný súbor nebude mať túto sezónu samostatnú tanečnú premiéru. Spolu s vedením divadla však plánujeme nahradiť súboru tento „výpadok“ veľmi výnimočným workshopom, ktorého vyvrcholením bude verejné vystúpenie, akoby večer otvorených dverí, s možnosťou nahliadnuť do každodenného tréningového kolobehu nášho tanečného súboru.

Andrii Sukhanov: V novej sezóne balet Štátneho divadla Košice plánuje dve premiéry: Nočná skúška (príprava na baletný muzikál). Komický balet s výberom súčasnej populárnej hudby, ktorý pripravuje domáci choreograf Ondrej Šoth v spolupráci s dramaturgičkou Zuzanou Mistríkovou a autorom libreta Václavom Janečkom. Premiéra bude 28. novembra 2014.

Druhý titul je Bajadéra. Veľkovýpravný svetoznámy klasický titul v choreografii a réžii Vladimira Malakhova. Kostýmy a scénu navrhne Jordi Roig. Premiéra sa uskutoční 28. mája 2015.

Už 2. októbra 2014 baletný súbor uvedie Class-Concert, kde v prvej časti programu predstavíme ukážku tréningu v koncertnej podobe a druhá časť bude pozostávať výlučne z fragmentov a ukážok pas de deux a variácií z rôznych známych klasických baletov. Divákov čaká aj exkluzívny hosť. Chystáme aj rôzne domáce a zahraničné zájazdy, 14. septembra vystúpime v Stavovskom divadle v Prahe s titulom Smrť v Benátkach. Neskôr máme vystúpenia v Poľsku, Amerike a pripravujeme turné v krajinách Španielsko a Portugalsko s baletmi Anna Karenina a Bajadéra.Ktorá vaša premiéra, či udalosť v súbore, vás najviac v uplynulej sezóne potešila, či sa stala satisfakciou vynaloženej práci a úsiliu?

Jozef Dolinský ml.: Našej kolegyni Monike Lehockej sa narodila dcérka Romanka. Je krásne, keď sa zrodí nový život.

Dana Dinková: Najprv odpoviem ako autor a režisér: najviac ma potešila premiéra môjho multižánrového predstavenia s názvom Verdi (tvrdo som na ňom pracovala dva roky), ktoré bolo zároveň mojou absolventskou prácou v rámci ukončenia štúdia opernej réžie vo Verone. Ako umelecká šéfka baletu a choreografka musím zase spomenúť premiéru tanečného trojtitulu Biele sny, Faunovo popoludnie a Svätenie jari. Je to tanečný večer troch rôznych choreografov, ktorí obohatili nielen našu dramaturgiu a divákov o zaujímavé diela, ale predovšetkým našich tanečníkov. Pod Biele sny sa podpísal Igor Vejsada, ktorý priniesol do súboru nový divadelný duch, obohatil súbor pohybovo a najmä ľudsky – a to je vždy to najdôležitejšie. Jeho Biele sny v nás prebudili naše sny o spoznávaní nových pohybových možností a techník vychádzajúcich z iných kultúr a etník. Igor sa nechal inšpirovať Japonskom. Dielo je plné vizuálnych efektov, esteticky výrazne podfarbených, ktoré nám umožnili aspoň na chvíľu vychutnať si atmosféru a podnebie japonskej krajiny a kultúry. Najkrajšie však bolo Vejsadovo umelecké a ľudské majstrovstvo. Japonsko nám odovzdával kúsok po kúsku počas celého skúšobného procesu, a to bez toho, aby sme si to v danom okamihu uvedomili. Všetko plynulo tak prirodzene, že sme sa zrazu v deň premiéry naozaj ocitli akoby v krajine vychádzajúceho slnka. Faunovo popoludnie choreograficky pripravil Boris Nebyla žijúci a pôsobiaci vo Viedni, ktorý so sebou priviedol mladých, veľmi talentovaných hostí z viedenskej Volksopery. Tí svojimi technickými tanečnými výrazovými schopnosťami potešili nielen nás tanečníkov, ale hlavne naše banskobystrické publikum. Trojicu choreografov uzatváral veľmi temperamentný a nesmierne kreatívny mladý slovenský choreograf Lacko Cmorej. Jeho koncepcia Svätenia jari bola veľmi odvážna a inovatívna. Tanečníkov však nezastrašila, ba naopak, dokázala ich vyburcovať k lepším výkonom a vniesla do celého súboru aj veľmi osožnú dávku sebavedomia.Andrii Sukhanov: Každá premiéra alebo práca s hosťujúcim choreografom či baletným majstrom bola obohacujúca a inšpiratívna.

A čo zaujalo vás osobne ako umelca mimo vaše divadlo.

Jozef Dolinský ml.: Poézia Emila Holečku v zbierke Tam ďaleko, až doma.

Dana Dinková: Vo Verone počas minulej letnej sezóny som mala možnosť vidieť a zažiť veľa. Asistovala som pri maestrovi Gianfrancovi De Bosiovi pri jeho režijnej príprave Nabucca pre veronskú Arénu, ktorá musela kvôli počtu účinkujúcich prebiehať vo veronskej výstavnej hale (účinkujúcich bolo okolo štyristo). Prvýkrát som sa pri tejto príležitosti zúčastnila na divadelnej premiére, na ktorej skandovalo asi pätnásťtisíc divákov. Mala som možnosť vidieť skúšky, generálky a premiéru novej verzie Aidy, ktorú pre toto jedno z najväčších otvorených divadiel na svete koncepčne i režijne pripravila výnimočná divadelná spoločnosť La Fura dels Baus pri príležitosti stého výročia Arény. Aj na Slovensku som mala krásny umelecký zážitok – a to v Opere Slovenského národného divadla – z premiéry Bohémy vo výbornej réžii Petra Konwitschného.

Andrii Sukhanov: Minulý rok som mal veľmi náročný v rámci mojej činnosti a väčšinu času som strávil s mojim súborom v divadle, takže až tak moc som toho nevidel, ale samozrejme sledujem čo sa deje v zahraničných a okolitých divadlách.

A nech nie sme na záver sezóny takí vážni: Ako trávi šéf súboru divadelné prázdniny? Vypína služobný mobil?

Jozef Dolinský ml.: Zatvára ho do trezoru a zabudne na číselný kód, ktorým ho treba otvoriť.Dana Dinková: Môj životný partner je Talian, takže spolu s našimi dvoma deťmi sme trávili celé divadelné prázdniny na juhu Talianska, v Kalábrii, ktorá sa stala mojím druhým domovom. Mám zásadu, že nielen súkromný, ale ani pracovný telefón si nikdy nevypínam, veď čo ak niekto bude urgentne potrebovať pomoc, alebo naopak…

Andrii Sukhanov: Tak myslím, že aj v lete každý šéf má čo robiť a nie vždy sa podarí naplánovať dovolenkové obdobie tak, ako by sme chceli. Ale snažím sa v lete hlavne venovať svoj voľný čas mojej malej dcérke, ktorá sa narodila minulý rok.

Chcete na záver niečo odkázať svojim divákom a čitateľom?

Jozef Dolinský ml.: Divákom a čitateľom prajem krásny koniec leta, veľa lásky, zdravia a šťastia. Dana Dinková: Budem stručná a možno výstižná. Diváci, priatelia divadla, ostaňte nám, prosím, verní, choďte do divadla, podporujte svojou účasťou kultúru, podporujete tak totiž celú spoločnosť, vývoj spoločnosti, našu prichádzajúcu novú generáciu.

Andrii Sukhanov: Dúfam, že všetci čitatelia, diváci a moji kolegovia mali pekné leto. V tejto hektickej dobe je veľmi dôležité vypnúť, odosobniť sa od všetkých problémov a načerpať novú energiu.

Ďakujem všetkým zúčastneným šéfom zo všetkých troch dielov Panorámy. A čitateľom prajem úspešný týždeň.

Foto SND Bratislava, ŠD Košice, ŠO Banská Bystrica, Peter Brenkus, Joseph Marčinský