Baletní panorama Pavla Juráše (88)

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Tentoraz:
– Najlepší súbor uplynulej sezóny
ChaOtica ako extravagantné pokušenie contemporary sveta
Smrť v Benátkach pre pokročilých
– Syndróm Anny Kareniny
– Košickí tanečníci vedia lietať
***

Tri Baletné panorámy priniesli zaujímavé myšlienky šéfov baletných súborov, ich zhodnotenie sezóny, ktorá v júni skončila a výhľad do sezóny novej, na ktorej počiatku sa nachádzame. V rámci tohto bilancovania, bez nejakého subjektívneho vypočítavania udalostí v jednotlivých divadlách ako sa to rado činí, by som rád upozornil na jeden výnimočný baletný súbor. Sledoval som ho celú sezónu. Napriek nevysokému rozpočtu vyprodukoval tri premiéry, čo je k veľkosti súboru i diváckej základni nadštandardný výkon. Prizval dokonca zahraničných tvorcov, pretože nemá šéfa, ktorý si rád sám zachoreografuje. Obsadenie súboru nie je prvoplánovo medzinárodné, ale stavia na kvalite a výrazných typoch jednotlivých členov, pre ktorých potom šéf a dramaturgia hľadá zaujímavé úlohy. Úlohy nielen vhodné typovo, ale aj kontrastné, aby tanečníci mali možnosť rásť a posúvať sa. Ak ste na to ešte neprišli, čo asi nie je také jednoduché, myslím na baletný súbor Štátneho divadla v Košiciach. Súbor vedie Andrii Sukhanov. V porovnaní s podobnými súbormi v troj súborovom divadle bohužiaľ či „hurá“ prevalcoval i väčšie súbory, „nielen“ na Slovensku. Kedysi sa s obľubou jazdilo do Tatier či až do Košíc nočnými rýchlikmi z Prahy. Ono nejaké vlaky ešte sú, aj lehátkové a tak by som mnohým, ktorí si myslia, že majú v svojom mestečku národný poklad a tituly, ktoré ich súbor hrá sú spracované lepšie než v Paríži či Petrohrade, doporučoval si zájsť na výlet. Práve do Košíc. Ak si niekto myslí, že Sukhanovovi a možno Košiciam nadržiavam, môže sa vrátiť do nedávnej histórie a prečítať si jeden z najdramatickejších rozhovorov, ktoré Opera Plus zverejnila (tu).

Medzinárodný svetobežník, hľadač svojej javiskovej pravdy Pál Frenák naštudoval na košickej scéne balet s jasným názvom ChaOtica. Na javisku vznikla pôsobivá šikma, ktorá prudko stúpa. Už táto zmena priestoru a jeho dynamiky, tak podstatnej pre tanečníkov a tanec, definuje podobu diela. Choreograf predvádza niekedy opakované či zmnožené divy. Tanečníci od klasiky či neoklasiky prekračujú hranice do súčasného contemporary tanca. Nie je treba lineárny príbeh, vzťahy, trojuholníky zadefinované, dá sa hrať aj s materiálom naturálnym – priamo tanečníkmi, tak ako sú. Fyzicky obťažné tancovanie ukázalo súbor hneď na počiatku sezóny vo vynikajúcej fyzickej a technickej kondícii. Tanečníci vyzlečení z dekoratívneho kostýmu, dokonca vyzutí nielen zo špičiek ale úplne na boso, na súčasnú hudbu pre balet predvádzajú oslnivý ponor do ducha choreografickej poetiky Frenáka.Ten funkčne využíva ich dispozície čo do rozsahu dolných končatín a vytvára tak, priznajme názvu opodstatnenie, chaotický či apokalyptický obraz akého sci-fi sveta. Technicky dokonale remeselne dotiahnutá scénografia, kedy tá šikma pôsobí ako jednoliaty nádherný výtvarný sochársky objekt a nie divadelná kašírka, v sugestívnom svetelnom designe hypnoticky vysiela svoje fluidum. Uhol zakrivenia umožňuje pôsobivé figúry na vrchole, kĺzanie, šmýkanie sa, zavesenie, prepadanie cez jej okraj do prázdnoty. Súčasné obľuby v transmutáciách i travestiách myšlienok, pohlaví, semiotických klišé vedú Frenáka k výtvarným a obrazovým šokom, keď sa napríklad pôvodne bosé dievky prezentujú na podpätkoch, z bielej šikmy vyrastie muž v bielej sukni, ktorý na jej hrane onanuje za zvukov vírenia možno tretej svetovej vojny. Keď sa už tento zvukový tlak zdá neúnosný, prichádza raj. Šumivé bzučanie hudby sa zmení na lahodnú vokálnu klasiku ako z elyzejských polí a nastane krátky obraz, ktorý je jedným z najkrajších v uplynulej sezóne. Trojica mužov sediacich na vrchole šikmy podivuhodným spôsobom bez toho, aby pracovali ich ruky a skazili trik, necháva levitovať vykostenú dievku. Tá sa ako krivka vĺn vznáša pred nimi. V Košiciach vedia lietať, čo potvrdí v ďalšej premiére Ondrej Šoth, keď nechá mŕtve dievčatko Aschenbacha temným priestorom, ktorý zaberá Styx, odletieť do neba. A keď jej matke žiaľom pukne srdce, vďaka triku dovedenému k dokonalosti, odletí za ňou i ona.

ChaOtica – táto vtipná fantasy krížovka, ktorú by ochotne predviedli v MuseumsQuartier vo Viedni, za ktorej poetiku a obrazovú sýtosť by sa nehanbil Akram Khan či Forsythe, dáva každému možnosť vylúštiť tajničku. Chýbajúcich slov je mnoho, tak ako je mnoho políčok, ktoré sa zjavujú na tomto bielom archu. Pohybovo vydarená je dvojica dvoch mužov, ktorí majú spolu nejaký problém a pravidelne sa vracajú. Nato, že sa skoro nikdy neodlepia od zeme je ich choreografické hranie veľmi inteligentné a nápadité. Maksym Sklyar a Peter Rolik ich obdivuhodne pohybovo interpretujú. Kaleidoskop vykuchanej postmoderny vo voľných asociáciách a citáciách uzatvára naturalistický predátorský sexuálny akt heterosexuálnej dvojice, ktorá so smrteľnou pravidelnosťou na Chopinovo Nokturno dáva jasný obraz vykoreneného sveta, ktorý sa vyžíva v chaose, kde pravidlá a svedomie nemajú žiadny význam a keď už máme všetkého dosť, či milovania, vzťahu i života, schováme sa s volaním „Good Bye“. Odvážny projekt vedenia baletu slúži ku cti dramaturgii, košickému divákovi a snahe vedenia inšpirovať tanečníkov bez delenia na sólistov a zbor, k novému používaniu svojho tela ako pracovného a umeleckého nástroja. Hľadanie javiskovej pravdy je tou najvyššou métou, ku ktorej sa v tejto štýlovo čistej a formálne vyleštenej inscenácii priamočiaro priblížil k jej stredu.

Druhou premiérou sezóny bol autorský počin tandemu Ondrej Šoth

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat


0 0 vote
Ohodnoťte článek
1 Komentář
Nejstarší
Nejnovější Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments