Baletní panorama Pavla Juráše (92)

Tentoraz:
– Kráľovná baletu Brigitte Lefèvre zosadená!
– Bilancia prvých rokov (1996 – 2004)
***

V sobotu 4. októbra sa konal mimoriadny ceremoniál v slávnom parížskom Palais Garnier. Aký? V minulých panorámach som sa lúčil s kariérou veľkej umelkyne a skvelej primabaleríny Jany Přibylovej. Jej rozlúčka či celá kariéra zostala v Česku obostretá nezáujmom médií. To akcia okolo 4. októbra hýbe nielen Parížom, ale hold vzdávajú žurnalisti, Európa i svet. Je totiž veľký rozdiel vo vnímaní kultúry u nás a v iných štátoch. V sobotu sa so všetkou parádou, v akej si ľubujú Francúzi vo svojich okázalých ceremóniách už od dôb Ľudovíta XIV., rozlúčil kultúrny svet s vládou Brigitte Lefèvre nad súborom baletu Opéra national de Paris. Táto aktualita i keď dopredu dlho oznámená, prepratá, skritizovaná i zhodnotená, však aj tak vo chvíľach kedy skutočne prišla zasiahla obidva tábory, ktorým panovníčka baletného sveta nad Seinou vládla a odtiaľ šírila slávu svojej mini ríše do všetkých kútov sveta. Kto je táto žena, u nás možno úplne neznáma, popri hviezdnych tanečníkoch svojho dvora?Menovaná za Direction de la Danse v roku 1995, bude Brigitte Lefèvre na konci októbra „konečne“ končiť na poste riaditeľky Baletu Parížskej opery. Nahradí ju kontroverzne prijatý Benjamin Millepied (tu), z ktorého hlavne francúzska nacionálna kritika nijako nejasá, i keď po jeho májovej premiére Dafnisa a Chloe (čo ešte kedysi naplánovala sama Lefèvre bez toho, aby vedela, čo sa stane) ho vzali trochu na milosť, prinajmenšom ako choreografa (tu). Lefèvre viedla prestížny súbor s viac než tristoročnou históriou viac ako devätnásť rokov a jej panovanie sa zaradí medzi najdlhšie v histórii opery. Žena charakteru, ako sa o nej hovorí, ktorá svedomito plní svoju úlohu. Potvrdili to jednomyseľne aj po sebe idúci riaditelia, od tých starších až po mladých; Hugues Gall, Gerard Mortier a Nicolas Joel. I tí, čo ju nemilovali vo funkcii uznali, že to s Brigitte Lefèvre jednoducho fungovalo dobre. Jej obdivovatelia jasajú nad reťazcom choreografií a choreografov, ktorých pre súbor získala. Oslavujú hostí, ktorých pozvala, súboru tlieskajú diváci na svetových turné, rýchlosť plnenia baletných predstavení je úžasná a návštevnosť okolo deväťdesiatich ôsmich percent.

Čo sa vlastne o tejto žene vie? Neohrozená napriek niektorým i mnohým kritikám? Neúnavná? Brigitte Lefèvre so vztýčenou hlavou, s pocitom úspechu. „Opere musím dať všetko, mám zodpovednosť,” hovorí. Možno pri pohľade na hrdú vládkyňu vo svete dominantných riaditeľov-mužov, choreografov-mužov, pričom pre väčšinu sveta je balet skôr záležitosťou žien si málokto uvedomí, že Lefèvre sama balet vyštudovala. Členkou baletného súboru sa stala vo veku šestnástich rokov a odišla o pár rokov neskôr. V roku 1972 si založila vlastný baletný súbor. Potom Brigitte Lefèvre povýšila na ministerstvo kultúry ako inšpektor tanca (1985). V roku1992 sa stala administrateur de l’Opéra Garnier, vracia sa k svojej prvej láske a začala svoju druhú kariéru v Opere. Dnes je koniec príbehu. Koniec cyklu. Nakoniec opustila Operu Garnier a ide žiť nové dobrodružstvá. Stále ale spojené s tancom …

Táto umelecká kariéra, jedna z najsledovanejších v kultúrnom svete, si zaslúži špeciálnu pozornosť. Lefèvre nielenže prežila troch riaditeľov, ale v dnešnom boji medzi svetovými divadlami presadila Paríž vedľa dravých mladších súborov. Zaslúžila sa o slávu baletu i slávu svojho tristoročného súboru, ktorého počiatok siaha k Ľudovítovi XIV. Aké boli jej roky? Čomu čelila, o čo sa usilovala? Ako je možné, že sa z nej stala silná vládkyňa typu Kataríny Medicenskej? Čím to je, že neskončila pod gilotínou kritiky a politicko mocenských kultúrnych hier mužov ako Maria Antoinetta? Je takou baletnou objaviteľkou a tvorkyňou či dokonca reformátorkou ako Coco Chanel? Čím môže súperiť so slávnymi francúzskymi femme fatale?

Osemnásť rokov. Brigitte Lefèvre je osemnásť rokov vedúcou riaditeľstva baletu Parížskej opery, ale v skutočnosti to prišlo v roku 1992, keď nastúpila do horných vrstiev vedenia ako správca. O dva roky neskôr sa stala zástupcom riaditeľa Patricka Duponta po jeho búrlivom začiatku. Nikto si netrúfol byť prorokom, že ona zostane vyhľadávanou kráľovnou najvyššej inštancie baletu Parížskej opery s riaditeľmi Hugues Gall 1996 až 2004, Gérard Mortier 2004 až 2009 a nakoniec Nicolas Joel 2009 až 2014.

Svojim spôsobom najťažšie to bolo za riaditeľa Galla. On bol jediný, kto bol schopný usmerňovať i balet, a napriek tomu bol široko kritizovaný. Hugues Gall je preslávený ako všetci riaditelia opery, že dával prednosť „lyrickému“ baletu. On tiež rozhodol, že počet „hviezdičiek“(myslené na najvyššie označenie umelcov v hierarchii súboru; „étoile“ – hviezda) je obmedzený a len tí najlepší tanečníci môžu dosiahnuť nirvánu. Bolo to múdre rozhodnutie, ktoré bolo jeho nástupcami narušené, ako uvidíme neskôr.

Brigitte Lefèvre prišla do problému a škandálu okolo Svätenia jari, ktoré skončilo na súde. Patrick Dupont bývalý veľký tanečník, nurejevovská hviezda, sa dostal do podivného súkolia vlastných vízií a záujmov so zložitou skutočnosťou riadenia. Niečo podobné, čo sa deje aj u nás. Fakt, že niekto je dobrý tanečník či spevák neznamená, že bude rovnako skvelý riaditeľ. Majstrovstvo v umeleckej profesii ešte neznamená, že osobnosť sa prevtelí do managera, psychológa, diktátora, vizionára, ekonóma, dramaturga… Prvá sezóna oficiálne nemá nič spoločného s Brigitte Lefèvre, lebo ešte obsahuje mnoho z vojnových koňov či kostlivcov v skrini Duponta. Aj keď sa zjavujú prízraky ako Carolyn Carlson, Svätenie jari Piny Bausch a Sylvia Johna Neumeiera. Všimnite si, ako je to vlastne dávno. Teraz je Sylvia klenot, jedinečné reinkarnované dielo romantickej éry. Kto by to vtedy čakal? Skvelý moderný triumf legendy Fall River Agnes DeMille bol vytvorený v roku 1995 a v minulej sezóne sa vrátil na repertoár ako “moderná klasika”.

To je tiež finálne obdobie Françoise Legreeho. Mediálna hviezda na scéne veľkej šachovnice, ktorá nenávidí Nurejeva a označuje ho ako “Boľšoj”. Na konci sezóny 31. mája 1997 na Sylphide bude vymenovaný José Martinez za étoile. Agnès Letestu bude vymenovaná po skončení sezóny. Logicky vymenovanie Letestu malo prísť po Spiacej krásavici, ale zranenie Isabelle Guérin viedlo zachrániť predstavenie Karin Avert. Žiadny veľký škandál v aktivitách Aurélie Dupont, Ghislaine Fallou sa stanú primabaleríny a Jean Guillaume Bart a Yann Bridard prví tanečníci. Hugues Gall sa rozhodol, že menovania sa budú odohrávať nie za zatvorenými dverami, ale na scéne po skončení predstavení. Do súboru ako coryphées prichádza Karl Paquette. Do corps de ballet Eleonora Abbagnato.

Prvá sezóna 1997/1998 Brigitte Lefèvre je pomerne konvenčná. Jediný ústupok pre súčasný balet bude svetová premiéra Casanova Angelina Preljocaja. Toto dielo má podľa dobových kritík kyslú chuť. S jeho názvom i tvorcom sa očakávalo, že kreácia bude viac hardcore verzia. Do súboru prichádza Stéphane Bullion.

Sezóna 1998/1999 prinesie zlyhanie dvoch hlavných diel, vrátane Rhapsody in Blue – zadaná k výročiu sto rokov od narodenia Georgea Gershwina a už nebude nikdy obnovená. Prečo vziať do repertoáru Who cares? od Balanchina? Nie je lepšie dielo na oslavu výročia? Forsythe vytvorí dva nové diela Woundworks II, Pas./Parts, ale už to nie je ako keď vzniklo slávne In the Middle. Práve v tejto sezóne sa tento Forsythe vrátil na repertoár a bol aj súčasťou programu večera 4. októbra. Aký paradox symbolického uzavretia kruhu. A dnes hľadíme na tohto Forsytha úplne inak. Balet sa tiež sťahuje v niekoľkých termínoch dávať Neuxième Symphony Béjarta v Palais Omnisport de Bercy. Bol to nápad Patrick Duponta, ktorý sa snažil ťažiť z týchto veľkých produkcií, ktoré sa konajú v Palais des Sports. Oživenie Coppélie uvidí mladú generáciu interpretov, ale Manuel Legris nechce vziať za svoju spletitú choreografiu Patrice Barta. S Elisabeth Platel sa rozlúčime v Sylphide po boku Nicolasa Le Riche v prvom dejstve a s Manuelom Legrisom v druhom dejstve. Aurélie Dupont je po Kitri vyzdvihnutá k étoile.

Sezóna 1999/2000 už prináša logické vedenie Lefèvre a prichádzajú výsledky. Roland Petit vytvára jednu z posledných veľkých kreácií – balet Clavigo. Obdiv a úcta, priateľstvo i vízia Lefèvre vrátila francúzskeho majstra do stredu. I keď niektorí neprijali toto dielo choreografa medzi jeho top diela, udalosť je to mimoriadna. Concours od Maurica Béjarta s José Martinezom, Karl Paquette v alternácii s Yann Saiz tancuje rockera. Casanova sa reprízuje a prichádza Signes. Aj kreácia Perpetuum Ohada Naharina. Veľkou slávou a roky potvrdia túto udalosť, je kreácia Matsa Eka Appartement.

Slávnostné gala v roku 2000 privedie na scénu Sylviu Guillem v Bolere. Jean-Guillaume Bart dostane hviezdu za Spiacu krásavicu. Eleonora Abagnato, Isabelle Ciaravola, Karl Paquette sa stanú sujets. Laëtitia Pujol sa stala sólistkou. Jérémie Bélingard je zranený a spolu s Emmanuelom Thibaultom stále vytvára mini-škandály a intrigy, ktorým detailne rozumejú len členovia súboru. Prichádza Myriam Ould Braham alebo Florian Magnenet.

Sezóna 2000/2001 ukazuje rovnaké balety. Síce majstrovské diela, ale opäť tie isté veľké klasiky Nurejeva či osvedčené Apollo musagète, rovnakého Robbinsa. V tejto sezóne za súbor lúči s vynikajúcou Isabelle Guérin, ktorá vyvolá „super“ škandál, pretože odmieta mať za svoje posledné predstavenie Manon, tá sa hrá totiž v modernej Bastille. „Mojím domovom je Garnier.“, odkáže primabalerína. Nasledujúci večer sa rozlúči Esmeraldou v Notre Dame de Paris. Lúči sa aj Karin Avert, ktorá zanikla a nebola vedľa excentrických hviezd docenená.

Nové premiéry sú trochu zmesou bizarnosti a nezostane po nich už nič. Yamm (Hoche) či Nosferatu (Gallotta). Veľkou udalosťou je však premiéra Paquity a odrazový mostík pre mladých tanečníkov. Radosť by českým vlastencom mohla urobiť premiéra Bella Figura od Kyliána.
V tejto sezóne nie sú menované žiadne étoile, čo budí nevôľu u fanúšikov. Hlavne za neodmenené umelkyne v Paquite: Clairemarie Osta a Marie-Agnès Gillot či Aurélie Dupont. Eleonora Abbagnato a Karl Paquette sa pripojili k les premiers danseurs. Mélanie Hurel sa konečne dočkala sujet po rokoch čakania. Scandale spôsobuje opäť absentujúci Emmanuel Thibault. Do súboru vstupujú Dorothée Gilbert či Audric Bezard.

Nová sezóna 2001/2002 opäť zvraty, obraty. Hlavnou udalosťou je premiéra Búrlivých výšin v choreografii člena súboru Kadera Belarbiho. Lefèvre prvý krát zverí prácu členovi súboru. Mnohí balet označujú za nesporný úspech.

K dispozícii je tiež svetová premiéra Šeherezády choreografky Blancy Li, ktorá delí divákov, ale už sa nikdy nevráti a zabudnuté sú nádherné kostýmy, pod ktoré je podpísaný Christian Lacroix. Preljocajov Park migruje do Bastilly. Vzrušujúce zvraty sú v personáliách. Hotové búrlivé výšiny II. Marie-Agnès Gillot otvorí sezónu ako Esmeralda v Notre–Dame de Paris, tancuje Nikiu, Kitri, vytvára hlavnú postavu v Búrlivých výšinách. Všetci si myslia, že bude „hviezda“, ale Huguesovi Gallovi nepáči a nie je z jeho strany podporovaná. Zato Laëtitia Pujol je menovaná. Benjamin Pech tiež nie. Narozdiel od dneška, kedy udalosti sú verejným tajomstvom, vtedy boli schôdzky dobre skryté a pri každej úlohe sa budil dojem, že by sa dalo niekoho vymenovať. Niektorí zasvätenci by boli povedali, že boli pozvaní večer na schôdzku o Clairemarie Oste, ktorá sa však zraní dva dni pred dňom predstavenia a menovania. Laëtitia Pujol zaskočí i keď má len dva dni na prípravu roly. Stručne povedané, to bude jeden z najväčších škandálov vo svete baletomanov v Paríži. Zranenia zmenili beh udalostí. Do súboru nastupuje zázračný absolvent baletnej školy Mathieu Ganio.

2002/2003? Všimnite si znovu časy; Manon, Giselle, Jewels, Sylvia, Labutie jazero a ďalšie tituly. Patrice Bart vytvára Malú tanečnicu Degasa, Soiré Béjarta prináša kreáciu Podivuhodný mandarín pre Manuela Legrisa. Nederlands Dans Theater je stále pravidelným hosťom. Paríž má šancu objaviť Nijinského od Johna Neumeiera. A tak sa nepochybne Jiří Bubeníček stáva prvým českým tanečníkom, ktorý v slávnej opere Garnier tancuje. Čo len tancuje, ale fascinuje Paríž v role, ktorú mu postavil a venoval legendárny choreograf, ako pred sto rokmi sám Vaclav Nižinský. Na počesť desiateho výročia Nurejevovej smrti sa uvádza Marguerite a Armand od Sira Fredericka Ashtona so Sylviou Guillem.

Ďalšie klebety? Clairemarie Osta bola konečne menovaná. „Hviezda“ však vyznie ironicky, pretože klebety tvrdia, že jej Paquita nie je nič moc a prenič zanič, pretože v porote bol jej partner Nicolas Le Riche. V tej dobe Clairemarie Osta nemusí nutne vyzerať ako hviezda s veľkým “H”, ale pri spätnom pohľade sa zdá, že to bola pravdepodobne jedna z veľkých a zaujímavých umelkýň.

Ďalší dnešní známi umelci sa posúvajú v hierarchii: Dorothée Gilbert, Eva Grinsztajn, Mathieu Ganio, Florian Magnenet, Myriam Ould Braham, Stéphane Bullion. Hervé Moreau je povýšený na premieur danseur. Podpora Hervé Moreaua je trochu spochybnená, ale tanečník si plne zaslúžil túto akciu. Do ansámblu vstupujú: Mathilde Froustey, Josua Hoffalt a ďalší.

Sezóna 2003/2004, posledná sezóna dvojice Gall-Lefèvre. Dvadsiate výročie smrti Balanchina reprezentujú dva programy. Zjavením sú hlavne málo známe Liebesliederwalzer. V Giselle Matsa Eka debutuje a triumfuje Marie-Agnès Gillot. Svetovú premiéru pripraví Kylián. Inšpirovaný obrázkom zámku Fragonard Il faut qu’une porte.

Ďalšia kreácia Septième lune (Bombana). Zaujímavé je reprízované Svätenie jari tentokrát Paula Taylora alebo Glacial Decoy (Brown). Do Bastilly vstupuje Grigorovičov Ivan Hrozný. Vyzerá to, že Hugues Gall chce pravdepodobne dokončiť svoje funkčné obdobie bez toho, aby menoval ako každý očakáva Marie-Agnès Gillot. Nakoniec ako podivné znamenie sa balerína dočká, ale nie je to za klasické roly, v ktorých svieti, ale za Signes. Niektorí odsudzujú menovanie Mathieua Gania za sujets, že prišlo príliš skoro. Ďalšie sťahovanie čakajú: Mathilde Froustey, Josua Hoffalt, Dorothée Gilbert. Isabelle Ciaravola sa stane première danseuse.

To je koniec prvého obdobia veľkej riaditeľky v tandeme s Gallom. Takže výsledok týchto rokov Gallen-Lefèvre, je individuálne vyvážený. Akcie ku hviezdam, ktoré tak sleduje verejnosť sú legitímne a vzácne. K dispozícii je aj obdobie bez menovania. Počas tohto obdobia iba vymenovanie Laëtitie Pujol a Clairemarie Osty urobilo škvrnku. Prvé, pretože ho nikto nečakal a druhé, pretože to bola Madame Le Riche. Teraz spätne ich aj kritici uznávajú. Prvá z nich ešte stále robí kariéru usilovnosťou posledných rokov, aj keď napríklad Tatianu vzdala. Druhá sa rozlúčila pred dvoma rokmi „správou o histórii Manon.“

Pri tvorbe choreografie sa striedali populárne i zabudnuté. Lefèvre však získala významných tvorcov, ktorých práca je trvalá: Jiřího Kyliána, Williama Forsytha a Matsa Eka. Dohra obdobia Patricka Duponta je podivná. Lefèvre sama označila toto obdobie za dôležitú stopu ohľadne súvislosti s procesom zakúpenia práv k predstaveniam v toľkých rokoch. Človek sa čuduje, ako to fungovalo predtým. Krásne predstavenia Jewels Balanchina či rekonštrukcia Paquity, je tiež vzácna práca. V piatok s ňou súbor odcestoval do Montrealu.

Prvá časť panovania Lefèvre sa zdá v poriadku. To sa bude zhoršovať najmä pri podpore hviezd a tanečníkov s príchodom Gerarda Mortiera k riadeniu. Ale to bude predmetom ďalšieho článku. (à suivre…)

Ale dnes už je to tiež zabudnuté. V takých dojemných chvíľach, kedy aj najväčší neprajníci podľahnú kúzlu slávnostných chvíľ. Ako v sobotu 4. októbra, keď na počesť svojej riaditeľky, ktorá tanečníkov niekoľkých generácií skutočne sprevádzala od ich prijatia do súboru až na vrchol, sa konalo jedinečné, v celom baletnom svete nevídané Défilé du Ballet de l’Opéra National de Paris. Dokonale zoradené rady od žiakov baletnej školy Parížskej opery, až po étoile ovenčené girlandami mladých chlapcov a dievčat, tento biely zástup blažených, kráčajúcich od zadného zlatého foyer, cez celú scénu za triumfálnych zvukov Berliozovho pochodu vo verzii defilé od maître de ballet Alberta Aveline, ktoré sa opakuje od roku 1946! S Lefèvre a nielen s jej odchodom, ale aj odchodmi v minulej sezóne: Letestu, Ciaravola, Le Riche sa končí jedna veľká kapitola baletu a nielen toho francúzskeho.