Bratislava: Beethoven versus Schubert

Po Veľkej noci priniesla Slovenská filharmónia pod taktovkou jej šéfdirigenta Jamesa Judda diela dvoch velikánov. Stret svetského a duchovného sveta v dvoch epochách, ktoré mali k sebe veľmi blízko.

Beethoven verzus Schubert

Mediálny záujem o veľkonočné koncerty bol živený aj sympatickými aktivitami nášho orchestrálneho telesa a jeho šéfdirigenta. Zvýšený kredit Slovenskej filharmónie sa podpísal aj na štvrtkovom koncerte zo série Hudba troch storočí pozostávajúci z dvoch veľdiel.

Otvorenie sa udialo s kompozíciou Trojkoncert pre husle, violončelo, klavír a orchester C dur, op. 56, v ktorej Ludwig van Beethoven prepojil tri sólové nástroje. V dejinách európskej hudby existuje nespočetne veľa skladieb určených pre panovníkov, aby skladatelia ukázali ich talent, prípadne si takto naklonili priazeň kráľov, vojvodov a cirkevných hodnostárov. Absentujúci grantový mechanizmus bol suplovaný mecenášstvom – vtedajším sponzoringom. Beethoven mal niekoľkých dôležitých podporovateľov. K tým najvýznamnejším patrili kniežatá Karel Alois Lichnovský, Joseph Franz von Lobkowitz a najústretovejší z nich arcivojvoda Rudolf, ktorého Beethoven ohúril na koncerte zorganizovanom kniežaťom Lobkowitzom. Arcivojvoda sa stal nielen jeho mecenášom, ale aj žiakom.

Podľa skladateľovho životopisca Antona Schindlera bol jednoduchší klavírny part v Trojkoncerte skomponovaný pre arcivojvodu Rudolfa, ktorého mali podporiť ďalší dvaja skúsení sólisti. Arcivojvoda Rudolf bol štedrým mecenášom umenia. Podporoval viedenskú Spoločnosť priateľov hudby a Beethovenovi vystavil doživotnú rentu. Aj keď Beethoven nebol trpezlivým učiteľom a každodenné dvojhodinové lekcie pre arcivojvodu skôr pretrpel, tiež si uvedomoval, aké dôležité je pre začínajúcich klaviristov učiť sa od majstrov. On sám sa v tej dobe zdokonaľoval v klavírnej hre, ako sa zdôveril v korešpondencii svojmu priateľovi – teológovi Karlovi Amendovi. No rozhodujúca podľa neho nemala byť remeselná zručnosť. Beethoven chcel povýšiť myšlienku nad interpretačnú techniku, čo aj potvrdil v tomto koncerte.

Trojkoncert pre husle, violončelo, klavír a orchester C dur vznikol v roku 1803, len tesne po skladateľovej najväčšej osobnej kríze. Beethoven sa pobil s nepriazňou osudu v jasnej tónine C dur, v ktorej napísal aj niekoľko zo svojich dôležitých diel, ako napríklad Klavírna sonáta č. 3. Trochu neprávom stála v tieni Symfónie č. 3 Es dur, známej ako Eroica, ktorá vznikla približne v tom istom období. Mnohým interpretom a kritikom sa dielo nepáčilo. Nazdávali sa, že nemá takú silu vyburcovať davy a že mu chýba väčšie odhodlanie. Ale pritom sa zabudlo na jej formovú dokonalosť, veď je jediným skladateľovým koncertom pre viac ako jeden sólový nástroj, v tomto prípade pre husle, violončelo a klavír.

Jemne delikátny a tichý úvod v časti Allegro, rozdelený medzi husle a violončelá, sa oblúkom premenil na rýchlejší rytmický pohyb, kde melódia a dynamika intenzívne plynula v rozšírenej téme. Odohrával sa v ňom pekný dialóg medzi huslistom Jurajom Čižmarovičom a švajčiarskym violončelistom Adamom Mitalom. Neskôr sa pridal klavír kontrastujúci svojou jednoduchosťou so zvyšnými sólovými nástrojmi v tlmenom orchestrálnom sprievode. Beethoven zámerne vynechal napojenie orchestra na sólistov, ktorí sami preberajú hlavné myšlienky, variácia a rozširovanie tém v prerušovanom rytme. Ten bol uchovaný v klavírnom podaní Jakuba Čižmaroviča. Najdôležitejšie klavírne party spočívali v správnom načasovaní, v menších pauzách, pričom orchester medzi tým nasával Beethovenove hudobné myšlienky v jasnozrivých farbách. Táto detailnosť bola podobná tomu, ako keď sa recitátor pri recitovaní poézie nadychuje medzi jednotlivými pauzami. Nechýbal oheň ani lyrika.

Nasledovala druhá časť Largo (attaca) s ešte väčším zapojením sólového klavíra. Krátka centrálna časť bola návratom k violončelu a husliam. Beethoven ju zamýšľal ako rozšírený úvod pre záverečné Rondo alla polacca, do ktorého zahrnul aj obľúbený tanec šľachtického dvora polonés, ústiaci do bujarého záveru. Nasledoval potlesk a otcovsko-synovské objímanie Juraja a Jakuba a poďakovanie tretiemu sólistovi Adamovi Mitalovi.

Po prestávke sa pokračovalo v doznievajúcom dojme zo sólistických vystúpení. V sprievode Slovenskej filharmónie nastúpil Slovenský filharmonický zbor a štyria sólisti – sopranistka Adriana Kohútková, altistka Terézia Kružliaková, tenorista Jozef Gráf a basista Peter Mikuláš. V určitom smere išlo o konfrontáciu medzi Ludwigom van Beethovenom a Franzom Schubertom a ich duchovných diel, resp. omší. Obe, Beethovenova Omša C dur, op. 86 a Schubertova Omša č. 5 As dur, kedysi dávno zastali dôležité miesto aj v našich sviatostiach sv. Cecílie odohrávajúcich sa v Dóme sv. Martina.

Historici nie sú presvedčení o tom, či bola Schubertova omša vykonaná ešte za jeho života. Od zvyšných piatich sa odlišuje hlavne postojom hudby k slovu. Latinský text v nej prechádza veľkými zmenami, keď Schubert niečo skrátil, alebo rovno vynechal, a táto obroda mala priniesť vyváženie medzi melódiou sólových hlasov a harmonickým sprievodom orchestra a zboru. Túto uhrančivosť poháňala skladateľova vynaliezavá harmónia už v choráli Gloria, ktorému predchádzala zádumčivá Kyrie Andante con moto. Silné nástupy zboru prezentovali jej majestátnosť a temperament v neskoro romantickom orchestrálnom sprievode. Niet divu, že ju Franz Schubert považoval za svoju najvydarenejšiu a najobľúbenejšiu omšu. V spomínanej časti Gloria si štyria sólisti prerozdelili party sprevádzané dychmi, neskôr zúžené na sláčiky. Zaujalo najmä spojenie medzi Jozefom Gráfom a Petrom Mikulášom.

Len prednedávnom sa obaja stretli pri tomto diele na veľkonočnom koncerte v Žiline v spolupráci so Štátnym komorným orchestrom Žilina a Slovenským filharmonickým zborom. Ten v bratislavskej Redute podal vynikajúci výkon, ktorému velila dynamika a dobrá zrozumiteľnosť textu. Neuveriteľnú temperamentnosť tohto duchovného diela možno dedikovať solídnym výkonom všetkých sólistov vrcholiac v častiach Benedictus a Agnus Dei a v rozmihotanom zvukovom obraze Schubertovej zbožnosti.

Hodnotenie autora recenzie: 80%

Beethoven, Schubert
Dirigent: James Judd
Adriana Kohútková (soprán)
Terézia Kružliaková (alt)
Jozef Gráf (tenor)
Peter Mikuláš (bas)
Juraj Čižmarovič (husle)
Adam Mital (violončelo)
Jakub Čižmarovič (klavír)
Zbormajster: Jozef Chabroň
Slovenská filharmónia
Slovenský filharmonický zbor
12. a 13. apríla 2018 Koncertná sieň Slovenskej filharmónie Bratislava
(napísané z koncertu 12.4.2018)

program:
Ludwig van Beethoven: Trojkoncert pre husle, violončelo a orchester C dur, op. 56
=prestávka=
Franz Schubert: Omša č. 5 As dur, D 678

www.filharmonia.sk