Bratislavské hudební slavnosti 2018: Pocta Bernsteinovi a šokující Šostakovič

Prvý z deviatich zahraničných orchestrov na tohtoročných Bratislavských hudobných slávnostiach pricestoval už na druhý deň 54.ročníka z Mozartovho mesta. Prišiel, zahral a zvíťazil. Mozarteumorchester Salzburg nepriniesol dielo skladateľa, ktorého meno nesie v samotnom názve, ale tvorbu dvoch velikánov 20.storočia. Univerzálnym Leonardom Bernsteinom (jeho storočnicu narodenia sme si pred mesiacom pripomenuli) a unikátnym Dmitrijom Šostakovičom. Večer, ktorý asi mnohých prekvapil, zreteľne zatienil otvárací koncert, hoci na ňom v Bartókovi exceloval huslista Renaud Capuçon a nesklamal ani rezidenčný orchester festivalu Slovenská filharmónia.

Mozarteumorchester Salzburg sa právom chváli 175-ročnou tradíciou a špecializáciou na tvorivý odkaz Wolfganga Amadea Mozarta i celého viedenského klasicizmu. Bratislavské hosťovanie preukázalo, že hrdiť sa môže nielen touto kapitolou hudobnej histórie. Teleso má totiž možnosť i schopnosť hrať v rozmanitom zložení, takže mu je rovnako blízky komornejší i nástrojovo plno obsadený symfonický repertoár. Nehovoriac o opere, ba i operete, ktorú zabezpečuje počas sezóny v miestnom Landestheater a v lete na Salzburskom festivale. Napriek tomu, že na druhom „pôsobisku“ som si jeho kvality preveril naposledy v ostatnom ročníku až dvakrát (na záverečnom koncerte projektu Young Singers Project a na koncertnom uvedení Bizetových Lovcov perál), aj mňa ich výkon očaril. Okrem iného tým, že splnil v mojich očiach jedno zo základných kritérií kvality orchestra, umenie hrať nielen v trojnásobnom forte, ale aj na hladine troch pián.

Prvú polovicu koncertu tvorila u nás neznáma Serenáda podľa Platónovho Symposia pre sólové husle, sláčikový orchester, harfu a bicie nástroje od Leonarda Bernsteina. Približne polhodinový opus pochádza z roku 1954 (premiéra sa odohrala v benátskom Teatro La Fenice) a má – čo vyplýva z nástrojového zloženia – skôr komornejší charakter. Opiera sa o literárnu predlohu, Symposium od antického gréckeho filozofa Platóna. Už samotná téma predznamenáva netradičnosť v spracovaní, reflexiu myšlienkovej podstaty jednotlivých častí, zložených z prejavov a dialógov Faidrosa, Aristofana, Eryximacha, Agathona a Sokrata. Leonard Bernstein hudobne pretavil rozmanité variácie na námet erotiky a lásky. Opäť dokázal, dokonca na poli odlišnom, než tvorí jeho najširšie známu vizitku, že bol majstrom nápadov, vynaliezavej melodiky a rafinovanej inštrumentácie. A samozrejme, že vedel pracovať s textom, s obsahom. Sólistka serenády, lotyšská rodáčka a v Nemecku žijúca Baiba Skride, sa vnorila do partitúry s technickou brilantnosťou, dynamickou tvárnosťou tónu, schopnosťou viezť rovnocenný dialóg so sláčikovou sekciou orchestra i sólovým violončelom. A v neposlednom rade s prirodzeným ženským šarmom. Celkový tvar skladby vystaval a do najjemnejších detailov vo výraze, dynamickom tieňovaní (jemné „pradenie“ sláčikov, pregnantná sekcia bicích) a reflexii obsahu zabezpečil 54-ročný fínsky dirigent John Storgårds. Bolo to prvé, no nezabudnuteľné stretnutie s týmto umelcom.

V druhej polovici večer gradoval Symfóniou č.11 g mol, op.103 Rok 1905 od Dmitrija Šostakoviča. Opäť išlo o programové dielo, ktoré v hodinovom rozsahu odráža ruské udalosti z roku, uvedenom v názve. Teda nepokoje, spôsobené rusko-japonskou vojnou a masakrom „krvavej nedele“. Šostakovič 11.symfóniu skomponoval v roku 1957 a v podobne šifrujúcom štýle, akým bol nútený zmiesť hlavy boľševikov po obvinení z formalizmu, udrel obžalobou spoločnosti. Skladba má časti Palácové námestie, 9.január, Večná pamiatka a Bitie na poplach, ktoré v rôznych vlnách jednak štylizovane reflektujú historickú realitu a zároveň šokujúcimi hudobnými prostriedkami idú priamo pod kožu poslucháča. Bohatou a pestrou, nie však prvoplánovou, ale hlbokými symbolmi krytou inštrumentáciou, dynamickou škálou od pavučinových pián po burácajúce forte-fortissimo ubehne hodina, zatajujúca dych poslucháča. Takú vyčaril v sobotný večer salzburský Mozarteumorchester na čele s Johnom Storgårdsom. Bratislavskú Redutu nasycovala raz rafinovaná, jemná dynamika, inokedy odhaľovanie bravúrnych zákutí inštrumentácie, no a zimomriavky (pre slabšie povahy možno až strach z frapujúceho zvukového objemu) vyvolávali kruto drásavé dynamické vrcholy.

Druhý večer Bratislavských hudobných slávností nastavil latku kritérií na najvyššie priečky. Bude zaujímavé sledovať, ktorý koncert ich dokáže posunúť ešte vyššie. V umení je to vždy možné. Aj preto si nechávam v percentuálnom vyjadrení hodnotenia koncertu maličkú, skôr taktickú rezervu.

Hodnotenie recenzenta:  90%

Bratislavské hudobné slávnosti 2018
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie 29.9.2018

Leonard Bernstein: Serenáda podľa Platónovho Symposia pre sólové husle, sláčikový orchester, harfu a bicie nástroje
Dmitrij Šostakovič: Symfónia č.11 g mol, op.103 Rok 1905

Mozarteumorchester Salzburg
John Storgårds, dirigent
Baiba Skride, husle