Bratislavské hudební slavnosti 2018: Pocta Bernsteinovi a šokující Šostakovič

Prvý z deviatich zahraničných orchestrov na tohtoročných Bratislavských hudobných slávnostiach pricestoval už na druhý deň 54.ročníka z Mozartovho mesta. Prišiel, zahral a zvíťazil. Mozarteumorchester Salzburg nepriniesol dielo skladateľa, ktorého meno nesie v samotnom názve, ale tvorbu dvoch velikánov 20.storočia. Univerzálnym Leonardom Bernsteinom (jeho storočnicu narodenia sme si pred mesiacom pripomenuli) a unikátnym Dmitrijom Šostakovičom. Večer, ktorý asi mnohých prekvapil, zreteľne zatienil otvárací koncert, hoci na ňom v Bartókovi exceloval huslista Renaud Capuçon a nesklamal ani rezidenčný orchester festivalu Slovenská filharmónia.
Mozarteumorchester Salzburg, John Storgards, BHS 2018 (foto Jan F. Lukas)

Mozarteumorchester Salzburg sa právom chváli 175-ročnou tradíciou a špecializáciou na tvorivý odkaz Wolfganga Amadea Mozarta i celého viedenského klasicizmu. Bratislavské hosťovanie preukázalo, že hrdiť sa môže nielen touto kapitolou hudobnej histórie. Teleso má totiž možnosť i schopnosť hrať v rozmanitom zložení, takže mu je rovnako blízky komornejší i nástrojovo plno obsadený symfonický repertoár. Nehovoriac o opere, ba i operete, ktorú zabezpečuje počas sezóny v miestnom Landestheater a v lete na Salzburskom festivale. Napriek tomu, že na druhom „pôsobisku“ som si jeho kvality preveril naposledy v ostatnom ročníku až dvakrát (na záverečnom koncerte projektu Young Singers Project a na koncertnom uvedení Bizetových Lovcov perál), aj mňa ich výkon očaril. Okrem iného tým, že splnil v mojich očiach jedno zo základných kritérií kvality orchestra, umenie hrať nielen v trojnásobnom forte, ale aj na hladine troch pián.

Baiba Skride, BHS 2018 (foto Jan F. Lukas)

Prvú polovicu koncertu tvorila u nás neznáma Serenáda podľa Platónovho Symposia pre sólové husle, sláčikový orchester, harfu a bicie nástroje od Leonarda Bernsteina. Približne polhodinový opus pochádza z roku 1954 (premiéra sa odohrala v benátskom Teatro La Fenice) a má – čo vyplýva z nástrojového zloženia – skôr komornejší charakter. Opiera sa o literárnu predlohu, Symposium od antického gréckeho filozofa Platóna. Už samotná téma predznamenáva netradičnosť v spracovaní, reflexiu myšlienkovej podstaty jednotlivých častí, zložených z prejavov a dialógov Faidrosa, Aristofana, Eryximacha, Agathona a Sokrata. Leonard Bernstein hudobne pretavil rozmanité variácie na námet erotiky a lásky. Opäť dokázal, dokonca na poli odlišnom, než tvorí jeho najširšie známu vizitku, že bol majstrom nápadov, vynaliezavej melodiky a rafinovanej inštrumentácie. A samozrejme, že vedel pracovať s textom, s obsahom. Sólistka serenády, lotyšská rodáčka a v Nemecku žijúca Baiba Skride, sa vnorila do partitúry s technickou brilantnosťou, dynamickou tvárnosťou tónu, schopnosťou viezť rovnocenný dialóg so sláčikovou sekciou orchestra i sólovým violončelom. A v neposlednom rade s prirodzeným ženským šarmom. Celkový tvar skladby vystaval a do najjemnejších detailov vo výraze, dynamickom tieňovaní (jemné „pradenie“ sláčikov, pregnantná sekcia bicích) a reflexii obsahu zabezpečil 54-ročný fínsky dirigent John Storgårds. Bolo to prvé, no nezabudnuteľné stretnutie s týmto umelcom.

Baiba Skride, Mozarteumorchester Salzburg, John Storgards, BHS 2018 (foto Jan F. Lukas)

V druhej polovici večer gradoval Symfóniou č.11 g mol, op.103 Rok 1905 od Dmitrija Šostakoviča. Opäť išlo o programové dielo, ktoré v hodinovom rozsahu odráža ruské udalosti z roku, uvedenom v názve. Teda nepokoje, spôsobené rusko-japonskou vojnou a masakrom „krvavej nedele“. Šostakovič 11.symfóniu skomponoval v roku 1957 a v podobne šifrujúcom štýle, akým bol nútený zmiesť hlavy boľševikov po obvinení z formalizmu, udrel obžalobou spoločnosti. Skladba má časti Palácové námestie, 9.január, Večná pamiatka a Bitie na poplach, ktoré v rôznych vlnách jednak štylizovane reflektujú historickú realitu a zároveň šokujúcimi hudobnými prostriedkami idú priamo pod kožu poslucháča. Bohatou a pestrou, nie však prvoplánovou, ale hlbokými symbolmi krytou inštrumentáciou, dynamickou škálou od pavučinových pián po burácajúce forte-fortissimo ubehne hodina, zatajujúca dych poslucháča. Takú vyčaril v sobotný večer salzburský Mozarteumorchester na čele s Johnom Storgårdsom. Bratislavskú Redutu nasycovala raz rafinovaná, jemná dynamika, inokedy odhaľovanie bravúrnych zákutí inštrumentácie, no a zimomriavky (pre slabšie povahy možno až strach z frapujúceho zvukového objemu) vyvolávali kruto drásavé dynamické vrcholy.

Mozarteumorchester Salzburg, John Storgards, BHS 2018 (foto Jan F. Lukas)

Druhý večer Bratislavských hudobných slávností nastavil latku kritérií na najvyššie priečky. Bude zaujímavé sledovať, ktorý koncert ich dokáže posunúť ešte vyššie. V umení je to vždy možné. Aj preto si nechávam v percentuálnom vyjadrení hodnotenia koncertu maličkú, skôr taktickú rezervu.

Hodnotenie recenzenta:  90%

Bratislavské hudobné slávnosti 2018
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie 29.9.2018

Leonard Bernstein: Serenáda podľa Platónovho Symposia pre sólové husle, sláčikový orchester, harfu a bicie nástroje
Dmitrij Šostakovič: Symfónia č.11 g mol, op.103 Rok 1905

Mozarteumorchester Salzburg
John Storgårds, dirigent
Baiba Skride, husle

Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na