Brno: Setkávání nové hudby Plus

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Konferencie Musica Nova 2013

„Where are we going and What are we doing?“ A priori trochu všeobecné otázky, avšak s veľkým potenciálom vyvolať diskusiu na rôznych poliach. Otázkou, na ktorú sa s všeobecnou platnosťou odpovedať nedá, zato subjektívne pole odkrýva skoro až nekonečné, je pre mňa tá prvá. Zdalo by sa, že práve tá má byť hlavnou témou tohtoročnej medzinárodnej konferencie Musica Nova 2013, nie len jej postavením na prvé miesto, ale aj možnosťami ponúkajúcimi konferenciu pozdvihnúť z úrovne obyčajnej (seba)prezentácie na úroveň plnohodnotnej diskusie medzi tvorcami, teoretikmi, študentami, učiteľmi, hocikým kto má záujem (tak to je napísané aj na stránkach konferencie, aj keď vzhľadom na propagáciu sa len ťažko dá predpokladať záujem zvonku). Kladenie otázok a spoločné hľadanie odpovedí, možností, nie však právd. A posteriori, ako to tak často býva, sa jej držal z prednášajúcich iba málo kto.

Michal Rataj, ako aktívny tvorca a zároveň teoretik, zapojený do projektu rAdioCUSTICA, produkčne v Českom rozhlase, sa do značnej miery vracal k minulosti, hovoril o jeho činnostiach na tomto poli. Samozrejme minulosť ovplyvňuje to akí sme v súčasnosti. Z jeho hlavných téz vyplývalo to, ako sa doba zmenila (prekvapivo), že v rámci svojej produkčnej činnosti vidí ako do sféry elektroakustickej hudby nevstupujú len vyštudovaní hudobníci, ale aj amatéri, výtvarníci… To však nie je žiadna novinka, deje sa to počas celého dvadsiateho storočia v celom hudobnom spektre (Luigi Russolo, Marcel Duchamp, John Cage, Morton Feldman…) a ak sa nad tým človek zamyslí, tak sa to dialo aj v časoch, kedy umenie nespadalo pod akademickú pôdu. Teda až tak sa to nezmenilo. Tuším, že Steve Reich vyslovil raz vetu, že „väčšina nových ideí sú vlastne pretransformované veľmi staré myšlienky, na ktoré sa poväčšine zabudlo“. Ja by som to pozmenil, že každá nová myšlienka je iba odpozorovaná z toho, čo tu už veľmi dlho je a následne pretransformovaná a špecifikovaná do daného oboru. Inovátor je proste geniálny pozorovateľ, či už vedomý alebo podvedomý. Cez tento záver nabádal k zmene edukačného systému, predovšetkým v obore kompozície. Podľa neho, v dnešnej digitálnej ére, by sa nemal dôraz klásť iba na znalosti harmónie, kontrapunktu a starých techník, ale popri nich by sa mal dávať rovnaký dôraz napríklad na elektroakustickú tvorbu, kde sú postupy diametrálne odlišné a študenti o nich javia minimálne rovnaký záujem. To je problém, v ktorom sme pozadu oproti niektorým častiam sveta, kde už dlhšiu dobu existujú špecializované inštitúty, obory so zameraním na vzdelávanie v práci so zvukom, elektroakustickými spôsobmi práce a tak ďalšie. Avšak skôr ako spôsob špecializácie, nadstavby k štúdiu. Treba sa, ale zamyslieť, či sa problém vzdelávania týka iba vysokoškolského štúdia. To je treba rozhodne revitalizovať, predovšetkým v obore skladby (ako ešte stále dnes môže byť jednou z hlavných podmienok prijatia na tento obor napríklad znalosť expozície fúgy?

Výučba je iná vec, veď nič čo viete naviac vám neuškodí, ale inštitúcia tak môže prísť o mnoho podnetných študentov, pretože to je práve obor v ktorom sa o invencii, prínose dá a malo by sa hovoriť). Problém však podľa mňa pramení, okrem iného, z elementárneho vzdelávania. Je na čase sa zamyslieť, či v dnešnej dobe, kedy je už v malom veku dieťa zaplavené informáciami a teda aj všetkým možným umením, má zmysel vyučovať na základných umeleckých školách iba hudbu starú, teda jej prístupy, spôsoby hrania a tak ďalšie. Nie je na čase popri hudbe starej v rovnakej miere prezentovať hudbu dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia? Prečo sa výučba na ZUŠ končí devätnástym storočím? Nie sú deti nato dostatočne pripravené? A načo? Na zvuky? Minimálne poslucháčsky a teoreticky by sa mali stretávať so súčasným umením. Enormný dopad by mohlo mať na deti, uvedomenie si dôležitosti a vstupovania zvukov z okolia. Možno by sme nemuseli potom počúvať, že toto nie je hudba a toto zasa je. Naučiť deti v mladom veku neuzatvárať sa, ale práve naopak by mohlo ďalej viesť k úplne inému vnímaniu recipientov. Už v mladom veku, poukázať nato, že popri populárnej hudbe, ktorou sú obklopení v médiách, existujú aj rôzne iné sféry (akademické, neakademické), a že to všetko vzniklo postupným vývojom z hudby z minulosti, spoločným preplietaním a ovplyvňovaním Možno by razom omnoho viac deti bavilo štúdium na ZUŠ (sám som si touto fázou prešiel a dnes by som bol vďačný, ak by mi niekto čo najskôr otvoril dvere do sveta novej hudby, na ktorú sami môžete, ale nemusíte naraziť). Je mi jasné, že tieto nedostatky vzdelávacieho systému si uvedomujú viacerí už dlhšiu dobu a možno si to konečne žiada prejsť od filozofovania k skutočným činom. Beh na dlhú trať? Väčšina riešení problémov si ho proste žiada.

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Související články


Napsat komentář

Reklama