Chaos a Babylon v Baletním panoramatu

Baletná panoráma Pavla Juráša (160)

Tentoraz:

• Film idúci až za videné (2. diel)
• Krásne aj obludné fotky svetových hviezd v novej knihe
• Čo sleduje Matěj Šust?

Film idúci až za videné (2. diel)
Po veľkom rozhovore s Jiřím Bubeníčkom (tu) som späť zavítal do sveta. Film Bolshoi Babylon režiséra Nicka Reada z produkcie BBC odhalil labyrint zákulisia i osobných pohnútok a životov a zavádza nás k najprísnejšie stráženým tajomstvám slávneho súboru. Už len vidieť až intímne a chránené priestory zákulisia Veľkého divadla je neobyčajný zážitok. Tak ako sledovať úchvatné vystúpenia od inšpicienta a z bočného javiska. Minulý diel túto dramaturgickú líniu prerušil v eseji o českých baletných problémoch (tu). Prvý diel o Bolshom Babylone (tu) ukázal vznik a ideu genézy tohto pozoruhodného filmu.

Prvýkrát v histórii scény sa dokonca britský filmový tím dostal do miest, o ktorých aj skalný fanúšik len sníva. Nebojácne sa pred kameru postavili riaditeľ Vladimir Urin, vedúce baleríny ako Maria Allash, Anastasia Meskova či Maria Alexandrova, kontroverzný Nikolay Tsiskaridze či veterán medzi baletnými majstrami Boris Akimov.

Bolshoi Babylon, ako píšu angloamerickí novinári, neponúka žiadnu jednoduchú odpoveď na otázky, ktoré sa nastoľujú v zmysle: Je Sergei Filin zloduch, alebo obeť? Dá sa veriť pánovi Urinovi, keď hovorí, ako naozaj verí, že je všetko transparentné? Investigatívni novinári dokonca vyzradili, že keď sa režisér Read mimo záznamu pýtal Urina, či verí v demokraciu, Urin sa miesto odpovede len smial. Primabalerína Maria Alexandrova Urina chváli: „Je veľmi profesionálny v tom zmysle, že on vie, ako nájsť spoločnú reč s ľuďmi. Je inteligentný, ľstivý; je to organizátor, manažér a má silný charakter. Pod ním sme nemali žiadne konflikty. Ľudia vedia, kde stojí. Povedala by som mu to aj do tváre. On nie je riaditeľom baletu. Je riaditeľ Veľkého divadla. Samozrejme, že má vedomosti, nie však postačujúce umelecké znalosti, aby činil tie druhy rozhodnutí pre balet. Nie je to na ňom. Je to na profesionálnej baletnej osobe. Vždy som bola veľmi fatalistická v tom, čo by budúcnosť mohla priniesť. Som profesionálka, a ak zrazu nebudem už potrebná v Bolšom, potom budem s tým žiť a budem sa musieť presunúť inam. Mala som celkom dosť kontaktu s riaditeľom, pokiaľ ide o vedenie, pretože som mala stretnutia za súbor s riaditeľom o odborových otázkach, platoch a pracovných záležitostiach. Nikdy som s ním však nediskutovala o svojich vlastných súkromných problémoch. On nie je taký človek, že by som o tom s ním mala hovoriť. Niektorí ľudia to robia kvôli spôsobu uvažovania, že je výhodné v Rusku využívať pripojenie a prístup mocných ľudí. Rovnako ako si môžete hovoriť, že znie hlúpo, keď hovorím, že som to nerobila. Ale ja som vždy bola veľmi nezávislá v rámci súboru.“

Anastasia Meskova, prvá sólistka, vynikajúca technická tanečnica, ktorá je práve z rodu tých, ktorí majú za sebou podporu rodiny, v jej prípade ukrutne bohatého milionárskeho otca, situáciu komentuje v telefonickom rozhovore slovami: „Je to veľmi ťažké, aby sa vaše sľuby a slová premenili na činy.“

Kapitola pokračuje už starou informáciou, že Filinovi zmluva predĺžená nebola a bude nahradený v marci riaditeľom baletu La Scaly Makharom Vazievom. Vaziev hovorí s prekvapivou otvorenosťou o všetkých druhoch intríg, ktoré ho trápia. A je tam aj zvláštna scéna, v ktorej potichu dáva informácie tanečníkovi Davidovi Hallbergovi o zmene obsadenia. Urin povedal, že chcel, aby Filin zostal vo Veľkom divadle v nejakej funkcii. „Diskutovali sme nad projektmi so Sergeiom. Zdalo sa, že ho to zaujíma. Ale je to len jeho voľba.“

Jasným svetlom sú samozrejme samotní umelci. Ich talent a tvrdá práca. Bolšoj Babylon je labyrintom a sebestačným svetom s približne 3.000 zamestnancami – od upratovačiek a zriadencov cez tanečníkov k baletným majstrom a vedeniu. Maria Alexandrova, ktorá neposkytuje rozhovory ani za normálnych okolností, je ukázaná na sále, keď bojuje o návrat na scénu po zranení achilovky. „Bola v tom snaha dať niečo späť divadlu,“ hovorí Alexandrova. „Milujem moc to miesto. Áno, je to ťažké. Áno, sú tu problémy. Ale jeden z dôvodov, prečo som súhlasila s účasťou vo filme, bolo, že som chcela, aby ľudia pochopili, že na konci dňa je to nádherné miesto.“ V súčasnosti s Filinom nemá žiadny hlbší vzťah. „Prakticky nemáme žiadny vzťah. Len v podstate zverejňuje, v akom predstavení mám tancovať, a potom v ňom tancujem. Pozdravíme sa ako civilizovaní ľudia, ale nemáme vôbec žiadny vzťah. Nie som v jeho kancelárii, aby som žobrala o predstavenia. Mám ich. Tancujem ich. A čo mi nedáva, som využila ako príležitosť zapojiť sa do ďalších projektov.“

Práve Alexandrova vie o Filinovi hodne. Keď ešte v divadle aktívne tancoval, bol osem rokov jej hlavným partnerom. Vedľa neho aj ďalšia komplikovaná a rozporuplná osobnosť Nikolay Tsiskaridze. „Nemusíte mať nutne niekoho rád alebo nenávidieť niekoho; stačí ísť do toho. Neboli žiadne konflikty. V ruskom balete nie sú žiadni jednoduchí ľudia. Sme vôbec veľmi zložití. Niektorí z nich sú inteligentnejší a niektorí z nich sú menej inteligentní, ale nemáte žiadnych ľudí v ruskom balete, ktorí sú anjelskí s jednoduchým charakterom. Žijeme v zložitej krajine; ťažko pracujeme v špecifickom divadle; sme závislí len na sebe, alebo si musíme nájsť iný spôsob, podľa toho, čo chcete.“

Anastasia Meskova poskytla z Moskvy aj telefonický rozhovor pre The New York Times k účasti vo filme. Na otázku, aká je v divadle situácia teraz, hovorí: „Sme teraz v stave limbu, lebo sme na konci obdobia Filinových rokov. Aj keď je oficiálne stále riaditeľ, za posledných niekoľko mesiacov tu nebol toľko prítomný, ako mohol byť. Čakáme na nového riaditeľa. Nevieme, kde stojíme a čo prinesie budúcnosť, a tak je tam neistota.“ Po útoku sama hovorí, že bola niekde v prostriedku. „Všetci ľudia, ktorí boli súčasťou tohto konfliktu, boli ľudia, ktorí boli blízko ku mne, takže to bolo veľmi bolestivé. Z oboch strán. Priateľ Pavel Dmitrichenko, ktorý bol uznaný vinným z organizovania útoku a odsúdený na päť a pol roka väzenia, bol môj partner, tancovali sme spolu a boli sme v rovnakej triede v škole. Desať rokov dohromady. Boli sme priatelia, takže to bolo veľmi bolestivé. A s Filinom som tiež mala dobrý vzťah. Bolo to pre mňa veľmi ťažké. Cítila som sa roztrhnutá.“

Meskova je najemotívnejšou respondentkou vo filme. „Som trochu odlišná od väčšiny baletných tanečníkov. Som veľmi otvorená, veľmi emocionálny človek, ktorý hovorí, čo má v mysli. Myslím, že v porovnaní s ostatnými baletkami moje odpovede vyzerajú trochu chatrné a povrchné. Všetci tam hovoria o veľkých problémoch a filozofujú a ja v podstate idem po svojich problémoch v svojom svete a svojom živote. Existujú určité stereotypy baletiek, že sú veľmi vyrovnané a vyzerajú ako primabaleríny, ako grande. Ja som ten plač s vreckovkou. To je charakter, aká som. Tak nejako som spoznala samú seba ako úplne otvorenú vo filme.“

Dokument sa nezameriava len na sezónu 2013/2014, kedy sa filmovalo v priestoroch opravenej budovy, ktorej rekonštrukcia sa stala ďalším z mnohých škandálov, ale dali si aj prácu s pôsobivými archívnymi materiálmi, ktoré dokumentujú lesk a slávne chvíle divadla. Legendárnu Maju Pliseckú vedľa Fidela Castra či kráľovnej Alžbety v publiku. Dokonca nechýba ani premiér Dmitrij Medvedev. V porovnaní s dokumentom HBO sa film Black Swan javí teraz ako komédia. Nielen pre tridsať operácií a poškodený zrak Filina, vo väzení zamknutého Dmitrichenka a mnohé šrámy na duši umelcov, divákov i fanúšikov. Sexuálne obťažovanie, intrigy, finančná korupcia. „Nie je to žiadna slasť, byť šéf. Urobil som zlé rozhodnutie,“ povedal pri svojom nástupe v roku 2013 Filin.

K budúcnosti zmierlivo hovorí znovu Maria Alexandrova. „Vybrala som si divadlo. Vybrala som si svoje povolanie. Najťažšie je vysvetliť ľuďom v rámci súboru, áno, hrozná tragédia sa stala, ale je to súčasť života a my by sme sa nemali navzájom strániť a rozdeliť ľudí na dobrých a zlých a čiernych a bielych. To bol vždy môj postoj. Mali by sme uvažovať o našej profesii; mali by sme premýšľať o našom divadle. Dokonca aj teraz som úplne hlboko presvedčená, že stále nevieme pravdu o tom, čo sa skutočne stalo a prečo sa to stalo.“

Maria Alexandrova má isto pravdu. Závojom tajomstva zahalené divadlo a jeho história, udalosti či osudy. Tak ako v celej jeho histórii, záhadné prízraky, zranenia, traumy, intrigy vedľa vznešeného umenia, ktoré uchvacuje generácie divákov z celého sveta.

(pokračovanie nabudúce)

 

Aktuality
Ak ste nespokojní s darčekmi, ktoré vám nadelil Ježiško v podobe vašich drahých, môžete si urobiť radosť novou knihou. Vo Veľkej Británii vyšla kniha fotografií Ricka Guesta, (pre mnohých) šokujúcich. Prečo? Balet totiž fotografi s obľubou zobrazujú ako číru poéziu a dokonalosť v harmonickom klišé. Guest to činí naopak. Ukazuje na snímkach fyzickú námahu, ktorá sprevádza každého tanečníka každý deň. Fotografov londýnsky ateliér navštívili mnohé baletné hviezdy, ktoré fotografovi dôverovali a nechali sa zachytiť v surových farbách, kostýmoch a svetle, ktoré zachytávajú ich odhodlanie a obeť. Kniha má veľkú kampaň, ktorú podporujú nielen mená aktérov ako Tamara Rojo, bad boy Sergei Polunin, Ed Watson, Steven McRae, Federico Bonelli a ďalšie hviezdy Kráľovského baletu, ale aj výstava v nemocnici a charitatívny rozmer projektu. Rick Guest hovorí: „Chcel som, aby séria portrétov samotných tanečníkov, na rozdiel od snímok tancujúcich – ukázala znak, ktorý je základom ich výkonu. Vidieť odhodlanie a obete, ktoré sú potrebné k úspechu na takej vysokej úrovni. Chceli sme vidieť za oponu. Myslím si, že to robí službu pre tanečníkov, zlepšuje to náš zážitok z výkonu a vedie k hlbšiemu zhodnoteniu esenciálneho bytia tanečníkov. Tieto portréty sú zároveň krásne a brutálne.“ Ukážku snímok môžete vidieť tu .

Čo sleduje

Dnešným hosťom je domáci sólista Baletu Národného divadla v Prahe, sympatický a charizmatický Matěj Šust. Vynikajúci tanečník aj vďaka svojej charakteristickej fyziognómii je na scéne v svojich postavách neprehliadnuteľný. Preukazuje nielen vynikajúcu techniku, ale zo svojimi rôznorodými postavami sa výborne stotožňuje. Hodnotenie komisie Ceny Thálie, ktorá ho na cenu za rok 2014 nominovala za postavu Dancenyho, vypovedá mnohé: „Rytíř Danceny v pojetí Matěje Šusta je mladík citově zjitřený, milující bez kompromisů. Svou lásku stejně vášnivě prožívá, jako je za ni schopen bezhlavě se bít. I tentokrát Matěj Šust potvrdil, že patří mezi výrazné talenty českého baletu.“ A to je len jedna z jeho rolí. Čo potom fantastický Merkucio v Romeovi a Júlii, napríklad. Či Jura v Čarodejovom učňovi. A fantasticky sa hýbajúci vo večere Ohada Naharina. Bohužiaľ, životopis tanečníka na webu Národného divadla nie je dostupný. Matěj Šust nie je aktívny len na prvej scéne, ale patrí k mladým tvorivým osobnostiam skupiny DekkaDancers. A čo Matěj sleduje?

Ku svojmu videu napísal pre čitateľov: „Líbí se mi entuziasmus a radost, která vyzařuje z té písně, také to, že ji ti mladí umělci vytvořili jen díky svým tělům a tento způsob tvorby je mi jako tanečníkovi vlastní a opravdu si ho cením.“ Na tanečníka sa môžete o mesiac tešiť v krásnej postave Kaja v novej premiére Baletu Národného divadla Snehová kráľovná.

***
V článku sú použité citácie z:

• Sylviane Gold: Bolshoi Babylon – www.dancemagazine.com – 30. 11. 2015
• Michael Slenske: Dirty Dancing – www.wmagazine.com – 9. 12. 2015
• Gia Kourlas: ‘Bolshoi Babylon’ Explores a Secretive Ballet Troupe – The New York Times – 18. 12. 2015
• Gia Kourlas: Maria Alexandrova on the Bolshoi – The New York Times – 18. 12. 2015
• Gia Kourlas: Anastasia Meskova on the Bolshoi: ‘I Was in the Middle’ – The New York Times – 18. 12. 2015
• Laura Bleiberg: ‚Bolshoi Babylon‘ exposes the beauty and darkness of the ballet company – Los Angeles Times – 26. 11. 2015