Dich, teure Halle Gong

  1. 1
  2. 2

Ako kontribút k oslavám dvojitého okrúhleho výročia Richarda Wagnera pripravili Janáčkova filharmónia Ostrava, Národní divadlo moravskoslezské a Medzinárodný hudobný festival Janáčkův máj koncert Wagner Gala, zostavený z ukážok viacerých opier tohto hudobného velikána. Koncert tak doplnil celý rad podujatí, prebiehajúcich v tomto roku v rámci projektu Wagner Ostrava 2013.Akcia konaná trochu netradične v multifunkčnom centre Gong, na ktoré sa premenil bývalý plynojem Vítkovických železiarní začala tak, ako to už v Ostrave býva dobrým zvykom – dramaturgickým úvodom. Muzikologička Vlasta Reiterrerová , prekladateľka Wagnerovho životopisu Mein Leben, na ňom predstavila skladateľa skôr z jeho ľudskej stránky. Ako komplikovanú, kontroverznú, egocentrickú osobnosť, ktorá okrem jedinečnej hudby produkovala aj milostné pletky a množstvo dlhov. Biografické informácie doplnili ukážky z Wagnerovho životopisu v podaní herca Miroslava Rataja.

Janáčkova filharmónia Ostrava pod taktovkou Roberta Jindru predstavila prierez tak rannými Wagnerovými operami ako aj jeho vrcholnými dielami, s výnimkou epochálneho Prsteňa Nibelungov. Robert Jindra si s Wagnerom rozumie. Orchester vedie k farebnej hre, čitateľným leitmotívom, plastickému zvuku kolísajúcemu v dynamických odtieňoch od diminuenda vystavaného na jedinom tóne z plného forte až po opulentný, burácajúci zvuk, pričom si ale dáva pozor na prípadné krytie sólistov. V prvej polovici večera mu mimoriadne presvedčivo vyšla najmä predohra k Bludnému Holanďanovi. V dynamicky aj tempovo výrazne kontrastných pasážach hudba dýchala, pulzovala, dmula sa a najmä vďaka podmanivej hre sláčikovej sekcie bola predstava besnejúceho morského živlu veľmi živá. Po tejto predohre nasledovalo prvé sólistické číslo poľského basbarytonistu Tomasza Konieczného. Spevák, ktorého si pamätáme napríklad ako Amfortasa z pražského Parsifala, vložil do úvodného monológu Holanďana v rámci limitujúcich podmienok koncertného predstavenia aj výrazný mimický dramatizmus. V dominantných spodných polohách tohto partu zvučným hlasom so starostlivou dikciou vyspieval ani nie tak únavu z večného blúdenia ako opovrhovanie sebou a svojím osudom. Otázka, kladená Božiemu anjelovi, je už len mimovoľne položená akademická otázka, chvíľkové vytrhnutie z beznádeje, z ktorej sa znovu vracia do svojho pôvodného duševného rozpoloženia. Mrazivé portamento vo Wann alle Toten auferstehn doviedol Konieczny do sugestívneho sarkastického uistenia o jedinom možnom východisku zo svojho prekliatia. V nasledujúcom dialógu so Sentou z druhého dejstva mu bola partnerkou Maida Hundeling. Sopranistke, ktorú sme v našich končinách mohli počuť v Ostrave či Košiciach ako Jenůfu, respektíve Elsu v stále uvádzanej ostravskej inscenácii Lohengrina, patrili v prvej polovici koncertu dva výstupy. V Dich, teure Halle spočiatku vyspievala svoje radostné očakávanie zvučným, svietivým hlasom, ktorý dokázala pekne stlmiť a zaobliť v spomienkovej strednej časti árie. Škoda dvoch či troch tónov v nižších polohách, ktoré nezazneli plne. Jej soprán, ktorý sa bez akéhokoľvek forsírovania dokáže niesť ponad plne znejúci orchester, bol dominantným hlasom aj v duete s Holanďanom. Obaja speváci v ňom predviedli svoje party bez najmenšieho intonačného zaváhania. Konieczny sa v hlasovom aj výrazovom prejave prepracoval od anhedonizmu svojej prvej árie až k uvoľneniu z toho, že našiel ženu, ktorá bude nie jeho láskou, ale vykúpením. Hoci osobne preferujem vokálne lyrickejšie Senty, u Maidy Hundeling v tomto duete vypätejší hlasový prejav korešponduje s poňatím Senty ako ženy, ktorá je rozhodná a rozhodnutá doviesť svoj osud do predurčeného konca a nad pochybujúcim Holanďanom má navrch. V najvyšších polohách sa ale občas nevyhla zbytočne prierazným tónom, v ktorých úplne pohltila svojho speváckeho partnera. Je len na škodu veci, ako sa na výkone všetkých účinkujúcich počas celého večera podpísala nevyhovujúca akustika Gongu, ktorá počuteľne tlmila zvuk už v predných radoch hľadiska.

Tam, kde v chronológii Wagnerových opier nasleduje Lohengrin, prišla prestávka, po ktorej dramaturgia naordinovala výsostne filozoficko-mystické kusy. Predohra k Tristanovi a Isolde plynule prešla do záverečnej Árie smrti z lásky. Tu sa expresívny výraz Maidy Hundeling uplatnil zrejme najviac. Isoldu balansujúcu na pomedzí preludu a reality vystavala klenutými frázami plného hlasu, ktorý postupne naberal na objeme až do intímneho piana záveru. Po finále záverečného dejstva Parsifala priniesli uvoľnenie Majstri speváci. Predohra k tomuto dielu bola ďalším majstrovským kúskom dirigenta a filharmónie, predovšetkým v moduláciách s majestátnou hlavnou témou. V záverečnom čísle si Tomasz Konieczny s chuťou a ľahkosťou zaspieval múdreho, otcovsky láskavo mentorujúceho Hansa Sachsa. Orchestrálne a sólové party doplnili ukážky zborových scén z viacerých opier v podaní Českého filharmonického zboru Brno pod vedením zbormajstra Petra Fialu.Hoci wagnerovský galavečer nebol posledným podujatím venovaným majstrovi Gesamtkunstwerku v tomto roku (derniéra Lohengrina v Národním divadle moravskoslezském je plánovaná na 18. decembra), možno piatkový večer nesporne označiť za onú čerešničku na pomyselnej torte zvanej Wagner Ostrava 2013.

Hodnotenie autorky recenzie:  80%

Wagner Ostrava 2013
Wagner Gala
Maida Hundeling (soprán)
Tomasz Konieczny (basbaryton)
Janáčkova filharmonie Ostrava
Dirigent: Robert Jindra
Český filharmonický sbor Brno
Sbormistr: Petr Fiala
(koprodukce Mezinárodní hudební festival Janáčkův máj / Národní divadlo moravskoslezské / Janáčkova filharmonie Ostrava)
Premiéra 15. listopadu 2013 Multifunkční aula Gong

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Wagner Gala Ostrava 2013

[yasr_visitor_votes postid="80572" size="small"]

Mohlo by vás zajímat