Dirigent, skladatel a varhaník Ján Valach: O Krútňavách života

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Dirigent, skladateľ a organista Ján Valach:
O Krútňavách života

Ján Valach (22. 9. 1925, Hnúšťa), významný slovenský skladateľ, dirigent, organista, organizátor umeleckých podujatí, propagátor slovenskej hudby v zahraničí. Od r. 1968 žije a umelecky pôsobí v belgických Antverpách.

Duševná a  fyzická vitalita osemdesiatnika prof. Jána Valacha sú obdivuhodné. A pritom ho život poriadne „pozvŕtal“ v krútňavách života – aj keď ináč, než postavy Suchoňovej rovnomennej opery. Napriek tomu spája Jána Valacha s Eugenom Suchoňom a jeho prekrásnou národnou operou silné puto. Budeme o ňom hovoriť.

Od r. 1989 sa Ján Valach pravidelne vracia na Slovensko – nielen do Braislavy, ale zvlášť do kraja v severnej časti Rimavskej doliny, uprostred Slovenského Rudohoria – do malebného rodného mestečka Hnúšťa, kde bol jeho otec lekárom. Od r. 1997 je tu každý rok vedomostná súťaž žiakov základných umeleckých škôl v predmete hudobná náuka – tzv. Hnúšťanský akord, ktorej hlavná cena bola pomenovaná: „Cena prof. Jána Valacha“.

Pre zaujímavý a zložitý osud umelca – exulanta, ktorý musel opustiť Slovensko pre politické pomery na konci šesťdesiatych rokov minulého storočia v bývalej Československej republike, sme ho oslovili pri ostatnej návšteve Bratislavy:

Aká bola vaša cesta k profesionálnej hudbe?

Po maturite na gymnáziu v Tisovci r. 1944 som začal študovať medicínu na Univerzite J. A. Komenského v Bratislave – po  vzore otca, lekára – a organ i dirigovanie na Štátnom konzervatóriu. Zakrátko som zistil, že mojím životným osudom je hudba. Medicínu som nechal – i pre náročnosť spojenia dvoch odlišných profesionálnych povolaní. R. 1946 som zložil úspešne prijímacie skúšky na pražskej Akadémii múzických umení. Získal som výnimku Ministerstva školstva a mohol som paralelne študovať dva odbory: organ u B. A. Wiedermanna a J. Reinbergera a dirigovanie: orchestrálne u K. Ančerla a A. Klímu, zborové  u M. Doležila a operné u R. Brocka. V školskom roku 1948/49 som bol tiež poslucháčom hudobnej vedy a estetiky na Karlovej univerzite, čo mi prehĺbilo hudobné poznanie. Roku 1951 som absolvoval AMU štátnou skúškou a organovým koncertom v Dvořákovej sieni – a o rok neskôr tamtiež dirigovanie symfonickým koncertom. Na programe bola aj Suchoňova Sláčikova serenáda…

Medicína tak zostala nesplneným prianím rodičov…

Áno. Po pražských štúdiách som sa stal zbormajstrom známeho Speváckeho zboru slovenských učiteľov, kam som sa  vrátil aj po dvojročnej vojenskej základnej službe. V rokoch 1954-60  som už pracoval aj ako korepetítor a asistent dirigenta v Opere Slovenského národného divadla, kde som naštudoval niekoľko opier a baletov, no pritom som externe pedagogicky pôsobil aj na Vysokej škole múzických umení. So Speváckym zborom slovenských učiteľov som ďalej absolvoval desiatky úspešných koncertov s mnohými slovenskými skladbami, za čo mi v r. 1962 udelili dokonca vyznamenanie Za vynikajúcu prácu…

To ste ešte netušili, že za vynikajúcu umeleckú prácu sa po r. 1968 veľa vďaky nedočkáte

To je ďalšia kapitola môjho života. V r. 1962 som sa stal umeleckým šéfom vtedajšej Opery Divadla J. Gregora Tajovského (pozn. autorky.: dnes Štátnej opery) v Banskej Bystrici a profesorom na Konzervatóriu v Žiline. Vtedy sa začalo moje osobné stretnutie s Krútňavou. Dielo prof. Eugena Suchoňa som poznával už ako mladík, prehrávajúci si jeho klavírne diela a neskôr ako dirigent Speváckeho zboru slovenských učiteľov. Tu som naštudoval dokonca Suchoňov krásny cyklus mužských zborov „O horách“. Postupne som prof. Suchoňa poznával aj osobne. Keď som prišiel r. 1954 do SND ako korepetítor a asistent dirigenta, študovala sa v SND nová verzia Krútňavy. Vtedy som sa podrobnejšie zoznámil s jej partitúrou. Mimoriadne ma zaujala. Keď som dostal ponuku, stať sa šéfdirigentom Opery Divadla J. Gregora  Tajovského, prijímal som funkciu s  podmienkou, že chcem naštudovať aj Krútňavu. DJGT malo mladý operný súbor, a tak sa im moja idea zdala umelecky náročná… No mladý človek má vždy viac elánu než rozvahy. Našťastie, vtedajší riaditeľ divadla Ján Tesák a skladateľ Eugen Suchoň boli mojej myšlienke priaznivo naklonení. Odporúčali mi, aby Krútňavu režíroval Karel Jernek, ktorý dielo s úspechom uviedol na prvej premiére opery – r. 1949 v SND. Ten však našu ponuku – pre iné záväzky – odmietol. A tak sme oslovili mladého operného režiséra Branislava Krišku, ktorý vtedy pôsobil v košickom divadle. Uvádza sa, že o návrat k pôvodnej verzii Krútňavy v DJGT sa zaslúžil Branislav Kriška a vtedajší dramaturg Opery DJGT Igor Vajda, no v skutočnosti sa tak stalo už predtým.História dvoch (ba až troch) verzií Krútňavy je známa odbornej, no menej laickej verejnosti. Je dobré ju pripomenúť. Odráža totiž neuveriteľný ideologický tlak na umelcov po r. 1948, čomu sa nevyhol ani Eugen Suchoň.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na