Drážďanská a Slovenská filharmonie, Michael Sanderling a James Conlon. BHS skončily

Drážďanská a Slovenská filharmónia uzavreli úspešný 52.ročník Bratislavských hudobných slávností 2016

Predposledný festivalový večer patril hosťujúcemu ansámblu, Drážďanskej filharmónii, ktorá sa predstavila pod taktovkou svojho šéfdirigenta Michaela Sanderlinga.

Vyše polmiliónová metropola Saska disponuje dvoma špičkovými orchestrami, ktorými sú Sächsische Staatskapelle (v súčasnosti stojí na jej umeleckom čele Christian Thielemann) a Drážďanská filharmónia, pričom zrejme iba znalec miestnych pomerov dokáže rozhodnúť, ktorý z nich je miestnou jednotkou. Osobnosťami, bohatou tradíciou a súčasným prienikom na svetové pódiá je vyšperkovaný životopis oboch telies (azda väčšmi Staatskapelle), no táto úvaha, vyprovokovaná iba aktuálnym hosťovaním filharmonikov, určite nie je podstatná.

Polabskí filharmonici, ktorí čakajú na zrekonštruovanú koncertnú sálu v dobre známom Paláci kultúry, zavítali do Bratislavy s hosťujúcou huslistkou, Mníchovčankou so slovenskými koreňmi, svetoznámou Juliou Fischer.

Jej číslo predchádzala pocta Richardovi Wagnerovi, ktorého mladícke opery mali premiéru práve v saskej metropole. Predohra k Rienzimu je explicitnou ukážkou, akú hudobnú poetiku skladateľ vo svojich prvých javiskových prácach vyznával. Michael Sanderling do nej na jednej strane zašifroval Wagnerovu prácu s motívmi, na druhej nechal voľne tiecť spontánnu taliansko-francúzsku melodiku, vrcholiacu v efektnom triumfálnom pochode.

K Husľovému koncertu d mol, op. 46 od Arama Chačaturiana, ale v podstate k celej jeho hudobnej estetike, možno mať rôzny postoj. Ak by nebol rovesníkom Dmitrija Šostakoviča či Sergeja Prokofieva, dala by sa jeho konzervatívnejšia, „ľudovejšia“ a na vonkajškový efekt inštrumentácie zameraná spisba prijať ľahšie. Sú tu však porovnávacie kritériá, navyše počas Bratislavských hudobných slávností oživené strhujúcimi uvedeniami Šostakovičovho Husľového koncertu (Vadim Repin) a Ôsmej symfónie (Juraj Valčuha), ako aj Prokofievovho Klavírneho koncertu (Vadym Kholodenko), popri ktorých – a tu sa priznávam k subjektivizmu – na mňa zapôsobil Chačaturianov Koncert pre husle a orchester d mol, op.46 akousi obsahovou prázdnotou. Neupieram mu farebnosť inštrumentácie, brisknú rytmiku, nádych folklóru, no tieto komponenty ma oslovili skôr cez prizmu povrchného efektu. Pokiaľ sa však partitúry uchopí sólista špičkových kvalít, dokáže dať dielu, inak podľa niektorých odborníkov (citát z bulletinu) považovaného za autorovo najlepšie, zmysel a povýšiť jeho hodnotovú výbavu. Takouto umelkyňou je nesporne Julia Fischer, tridsaťtriročná virtuózka, patriaca už dnes k svetovej špičke.

Šarmantná mladá dáma si romantický náboj a spontánny temperament partitúry vychutnávala, pričom už v úvodnej vete kúzlila finesami technickej ornamentiky, šokovala kvalitou tónu v rovine piana a pianissima a suverénne vystavanou kadenciou. V Andante sustenuto jej tón parafrázoval Čajkovského romantické a kantilénové ťahy s vrúcnou citovosťou a napokon záverečné Allegro vivace v rondovom štýle bolo brilantnou korunou interpretácie. Svoje komorné kvality a hudobný vkus demonštrovala v prídavkovom čísle, záverečnej časti Hindemithovej Sonáty pre husle g mol.

Beethovenova Symfónia č.7 A dur, op.92 bola optimálnou parketou pre dirigenta Michaela Sanderlinga, inak syna slávneho Kurta Sanderlinga z druhého manželstva (z prvého pochádza dirigent Thomas), pôvodne violončelistu. Dnes si však vybudoval pevné zázemie za dirigentským pultom a vedie si úspešne. Jeho gesto spája uhladenú elegantnosť s temperamentom, má nad partitúrou nadhľad a vie jej vety vystavať tak, aby tvorili kontrast a zároveň plynulý celok. Práve istá obohranosť Beethovenovej „sedmičky“ môže byť potenciálnym rizikom, to však Sanderlingovej štýlovo vybrúsenej koncepcii nehrozí. Navyše, má pred sebou veľmi kvalitný orchestrálny aparát, ktorý hoci nie je celkom neomylný a nepatrí medzi svetovú špičku, napĺňa parametre medzinárodne rešpektovaného filharmonického orchestra.

***

Skvelou dramaturgickou myšlienkou bolo zaradenie Vojnového requiem, op.66 od Benjamina Brittena na záver festivalu. Mimoriadne silný apel, ktorý táto geniálna pacifistická partitúra vyžaruje, bude azda rezonovať až do začiatku budúceho ročníka Bratislavských hudobných slávností. Strhujúce dielo, určené pre sólový soprán, tenor, barytón, chlapčenské hlasy, zbor, komorný orchester, orchester a organ, sa rodilo v povojnovom období, keď v Brittenovi ešte doznievali hrôzy besnenia e jeho obetí (medzi nimi boli aj skladateľovi osobní priatelia, ktorým skladbu venoval) a hlavne nenachádzal v novej situácii tak zvane Studenej vojny vytúženú atmosféru zmierenia.

Preto aj jeho pôvodná myšlienka, spojiť na premiére Vojnového requiem sólistov zo Sovietskeho zväzu (Galina Višnevskaja), Anglicka (Peter Pears) a Nemecka (Dietrich Fischer-Dieskau), mala symbolizovať túžbu po mieri. Ako je známe, sopranistka nedostala povolenie vycestovať, takže na premiére roku 1962 ju nahradila Heather Harper.

Bratislavské naštudovanie bolo v tých najkompetentnejších rukách amerického dirigenta Jamesa Conlona, ktorý so Slovenskou filharmóniou, Slovenským filharmonickým zborom (zbormajster Jozef Chabroň), Bratislavským chlapčenským zborom (zbormajsterka Magdaléna Rovňáková) a sólistami Tatianou Pavlovskou (soprán), Tobym Spenceom (tenor) a barytonistom Martinom Gantnerom vytvoril impozantnú stavbu. Neprevládala v nej túžba šokovať mohutnosťou zvuku, ktorého kulminácie sa dostavili len v predpísaných pasážach, ale naopak, vypreparoval z partitúry všetku jej delikátnu jemnosť, priehľadnosť, mnohovrstevnosť, ba až skoro transcendentálnu niť, okolo ktorej sa vinú posolstvá diela. Samotná štruktúra skladby odľahčuje rovinu prísnej religiozity (latinská liturgická omša za zosnulých) rovnocenne sa prelínajúcou svetskou vrstvou, reprezentovanou zhudobnením básní na anglické texty Wilfreda Owena (určené sú pre sólový tenor a barytón so sprievodom komorného ansámblu). K nim ešte pribúdajú „anjelské hlasy“ chlapčenského zboru, prichádzajúce akoby z nebies.

James Conlon so skvelými kolektívmi Slovenskej filharmónie a Bratislavského chlapčenského zboru postavil strhujúcu koncepciu. Mala množstvo náladových odtieňov, kontrastov, medzivrstiev, niesla duchovné i pragmatické posolstvo, pričom Brittenova ľudská protivojnová povaha vniesla do kompozície silný morálny a katarzný účinok. Fascinujúci záver v pianissime (nádej zmierenia) pod Conlonovom taktovkou umožnil pridať aj nepísanú symbolickú „minútu ticha“ za všetky obete vojny.

Slovenská filharmónia prešla previerkou všetkých nástrojových skupín (už v Dies irae zazneli v komplikovanej spleti čisto hrajúce dychy), dvojitý orchester hral vždy vďaka Conlonovmu gestu s prehľadom a nadšením pre vec. K výkonu Slovenského filharmonického zboru na čele s Jozefom Chabroňom ťažko dodať niečo nové, prosto je to teleso svetovej úrovne. Krásne, čisté, nevinné hlásky zneli z úst chlapčiat Magdalény Rovňákovej. Azda jediným nie najideálnejšie zloženým komponentom bolo trio sólistov. Vynikol Toby Spence, ktorého tenor vlastní všetko, čo part potrebuje. Krásnu farbu, schopnosť technicky optimálne zvládať prechody zo strednej do vysokej polohy, jeho stvárnenie textu sa odvíjalo od nuáns slova a hudby. Bol to jeden z najúchvatnejších speváckych výkonov v histórii Bratislavský hudobných slávností.

Barytonista Martin Gantner síce v jednom vysokom tóne zlyhal, no aj napriek tomu, že svojím svetlým tónom sa snažil výrazovo obsiahnuť detaily partu, nebol tenoristovi rovnocenným partnerom. Nemal onú charizmu. Tatiana Pavlovskaya sa po celý čas držala v spätosti so zborom (sopránový part je s nim zviazaný) a túto pozíciu neopustila ani počas záverečnej klaňačky. Jej hlas znel najmä v strednej polohe tmavo, dramaticky a priebojne, spočiatku však prechody do výšok neboli plynulé. Neskôr sa jej darilo aj toto sféru naplniť ušľachtilým liturgickým duchom.

 

Hodnotenie autora recenzie:
Drážďanská filharmónia – 85%
Záverečný koncert – 90%

Bratislavské hudobné slávnosti 2016
Drážďanská filharmónia
Dirigent: Michael Sanderling
Julia Fischer (husle)
Drážďanská filharmónia
3. decembra 2016 Koncertná sieň Slovenskej filharmónie Bratislava

program:
Richard Wagner: Rienzi, predohra k opere, WWV 49
Aram Chačaturian: Koncert pre husle a orchester d mol, op. 46
Ludwig van Beethoven: Symfónia č.7 A dur, op. 92
prídavok:
Paul Hindemith: Sonáta pre husle g mol
***

Záverečný koncert 52. ročníka BHS
Dirigent: James Conlon
Tatiana Pavlovskaya (soprán)
Toby Spence (tenor)
Martin Gantner (barytón)
Zbormajstri: Jozef Chabroň, Magdaléna Rovňáková
Slovenská filharmónia
Slovenský filharmonický zbor
Bratislavský chlapčenský zbor
4. decembra 2016 Koncertná sieň Slovenskej filharmónie Bratislava

program:
Benjamin Britten: Vojnové requiem, op. 66

www.bhsfestival.sk