Dvakrát Vídeň – Starry Night a Arabella

  1. 1
  2. 2

„Hviezdna noc“ s Janečkovej zahraničným debutom

Štvrtého mája nabrala postavená kulisa z práve hranej série predstavení Thomasovho Hamleta v Theater an der Wien novú dimenziu. Poslúžila ako výtvarné pozadie benefičného koncertu, usporiadaného pri príležitosti 65.výročia založenia Wiener Hilfswerk a 30.výročia začatia činnosti Annemarie Imhof-Komitee. Dvoch organizácií, zaoberajúcich sa šľachetnou pomocou ľuďom so zdravotným postihnutím. „Starry Night – Classic & Jazz“, tak znel názov večera, naplnila hudba rozmanitých žánrov. Tak, aké pestré je zloženie adresátov pomoci i spektrum účinkujúcich, ochotných svojím umením pridať nezištne ruku k dielu.Významným podielom sa pod podujatie podpísalo Slovensko. Nielen v umeleckej zložke, ale samotná idea sa zrodila v hlave právničky a manželky huslistu Viedenských filharmonikov Kataríny Kováčovej, ktorá na poli dobročinnosti pracuje. Večer mal teda dve dimenzie – charitatívnu a umeleckú. Tej druhej dominovali traja slovenskí inštrumentalisti a ešte ani nie 14-ročná vokálna nádej, ktorá po prvýkrát prekročila spevácky prah Česka a Slovenska. Bratia František a Roman Jánoškovci (prvý klavirista, druhý huslista) sú rovnako doma v klasike i džeze, dlhoročný člen Viedenských filharmonikov Tibor Kováč (husle) je rovnako univerzálnym umelcom, takže v ich číslach sa spájala na oboch parketách technická brilantnosť s radosťou z muzicírovania.Úplne osobitým bonbónikom boli výstupy trojčlenného zoskupenia Brein´s Cafe, tvoreného uvoľnene muzicírujúcimi bratmi Jánoškovcami a kontrabasistom Georgom Breinschmidom, ktorý jeho dušou ansámblu, autorom vtipných skladieb („Little Samba“ a „Wien bleibt Krk“) aj motorom fascinujúcich improvizácií. Rakúskych inštrumentalistov zastupoval tiež klavirista Matthias Fletzberger, ako sólista i klavírny partner spevákov.

Veľké očakávanie sprevádzalo zahraničný debut mladučkej víťazky Talentmanie Patricie Janečkovej. Po prvý raz som ju mal možnosť počuť bez mikrofónu a v konfrontácii so svetoznámymi profesionálmi. I pre ňu to museli byť dosiaľ nepoznané a nesmierne užitočné „minúty pravdy“. Zvyknutá na domáce bravó a klamnú psychózu ovácií postojačky, si pri primeranom potlesku uvedomila, že pocta slovenského „rodu“ sa nerozdáva zadarmo. Hoci ohlásenie jej vstupu viedenskou top moderátorkou Barbarou Rett nešetrilo nadšením. Patricia v prvom vstupe predniesla áriu Lauretty z Pucciniho jednoaktovky Gianni Schicchi, v druhom (v oboch ju citlivo sprevádzal František Jánoška) pieseň Gioachina Rossiniho La pastorella delle Alpi z cyklu Soirées musicales. Presvedčivejšie jej vyznel Rossini, tam jej ľahučko páperový soprán znel voľne, v koloratúrach čisto a milý prejav pôvabnej dievčiny náladu skladby len podporil. Lauretta naopak poukázala na oblasti, v ktorých ju čaká najviac práce. Je to zdokonaľovanie frázovania, práca na technike dychu, získavanie rezonancie hlasu a istoty výšok. Pokiaľ sa skutočne bude chcieť venovať opere, na mikrofón musí (až na zanedbateľné výnimky) zabudnúť. Nebudem prognózovať , ostanem pri konštatovaní, že v Patricii Janečkovej je skrytý veľký talent, nie každodenná dávka vrodenej muzikálnosti, ale aj ambícia z týchto devíz profitovať. Hoci dvaja z avizovaných sólistov „Hviezdnej noci“ svoje vystúpenia odriekli (Michael Schade a Luca Pisaroni), organizátori našli náhradníkov z Viedenskej štátnej opery. Z tejto scény prišla okrem nich aj mladá sopranistka Daniela Fally, ktorá bola určite najväčšou vokálnou ozdobou večera. Najskôr svoj koloratúrny soprán, interpretačný vtip a zmysel pre bel canto ponúkla v dvojspeve z Donizettiho Dcéry pluku (Sulpice: Clemens Unterreiner), v druhom čísle priam šokovala kaskádami ozdôb, brilantnými výškami, leskom hlasu a v neposlednom rade hereckým dotvorením Offenbachovej Olympie z Hoffmannových poviedok. Vcelku prijateľne zaspieval barytonista Clemens Unterreiner aj áriu Renata z Verdiho Maškarného bálu, hoci estetika jeho tónu nie je vyslovene talianska.

Z ďalších sólistov by som pred opernými uprednostnil džezovo-muzikálovo orientovanú Sandru Pires, ktorá – vzhľadom na žáner, na mikrofón – zaujala širokým spektrom výrazových nuáns a veľkým rozsahom. Nie až tak sviežo ako som ju poznal, znela sopranistka Malin Hartelius, hoci Gershwinova „Summertime“ mala kus autentického espritu. Vo farbe málo vrúcny a akademicky chladný bol tenor Benjamina Brunsa (Lehár) a Bernarda Fink väčšmi než  nepresvedčivou  Dvořákovou Rusalkou zaujala v piesni tvorcu argentínskeho tanga Carlosa Gardela.
***

Arabella s rovnocennou náhradou za Renée Fleming

Lyrická komédia Richarda Straussa na slová Huga von Hofmannsthala Arabella nie je žiadnou repertoárovou novinou Viedenskej štátnej opery. Je skôr jej stálicou a súčasná inscenácia z roku 2006 len nadväzuje na dlhodobú tradíciu uvádzania tohto diela vo Viedni. Jej predchodkyňa, v tradičnej réžii Rudolfa Hartmanna, sa v repertoári držala niekoľko desaťročí a sám som v nej zažil viacero nezabudnuteľných prvých dám, vrátane Lucie Popp.

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Starry Night (Theater an der Wien Vídeň 4.5.2012)

[Celkem: 0    Průměr: 0/5]

Vaše hodnocení - Strauss R.: Arabella (Wiener Staatsoper 2006)

[Celkem: 8    Průměr: 3.4/5]

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na