Dvořákova Svatá Ludmila poprvé ve Slovenské filharmonii

  1. 1
  2. 2

Svatá Ludmila prvýkrát v Slovenskej filharmónii

Krátko po veľkonočnom Veľkom týždni, kedy zaznela v Slovenskej filharmónii Dvořákova Stabat mater – 1. a 2. apríla (koncert sme hodnotili na Opere Plus tu) – uviedol ten istý dirigent Leoš Svárovský so Slovenskou filharmóniou, Slovenským filharmonickým zborom (zborové čísla naštudoval Petr Fiala z Brna) a s piatimi výbornými opernými sólistami oratórium Antonína Dvořáka Svatá Ludmila, op. 71. Na Slovensku toto dielo nebolo doposiaľ naštudované a uvedené, hoci má pre nám blízky český národ význam nielen pre jedinečný hudobný obsah, ale najmä centrálnu postavu oratória, svätú Ľudmilu, patrónku Česka. Hoci pred rokom 1989 bola Slovenská filharmónia (vďaka vtedajšiemu riaditeľovi doc. dr. Ladislavovi Mokrému a ochrannej ruke niekdajšieho ministra kultúry Slovenskej republiky, básnika Miroslava Válka) – napriek nepriazni doby – známa uvádzaním oratoriálno-omšových diel, v poradí tretie Dvořákovo veľké vokálno-symfonické dielo na text Jaroslava Vrchlického – Svatá Ludmila bolo aj pre vtedajšie vedenie Slovenskej filharmónie osemdesiatych rokov „ideovo“ tvrdším orieškom. Vrchlického text a Dvořákova hudba tu totiž hovoria nielen o prijatí kresťanstva v českých krajoch r. 882 kňažnou Ludmilou s manželom Bořivojom, ale je tu i viacnásobná citácia (a Dvořákovo ďalšie spracovanie) najstaršieho českého kresťanského hymnu Hospodine, pomiluj ny!, nehovoriac o záverečnej velebnej fúge pre orchester, zbor a sólistov na text a hudobný (z gregoriánu odvodený) základ časti katolíckej omše: Kyrie eleison! (Pane, zmiluj sa!). Vrchlického starobylo koncipovaný veršovaný text (s archaickým jazykom – i v kontexte vtedajšieho hovorového jazyka) vyznieva mimoriadne velebne a tvorí základ troch častí vyše 110 minútového diela. (Pozn. autorky: Na koncertoch v bratislavskej Redute, resp. tunajšej Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie dňa 29. a 30. apríla t. r. rozdeleného na dve polovice – s prestávkou; pričom hodnotím koncert 30. apríla).Leoš Svárovský, stály hosťujúci dirigent Slovenskej filharmónie, ktorý tu pôsobí od r. 2007 (pritom spolupracuje s mnohými európskymi a českými orchestrami a od r. 2014 je šéfdirigentom Aichi Central Symohony Orchestra Nagoya), naštudoval Svatú Ludmilu, podobne ako Dvořákovo Stabat mater s obrovským nadšením – a finálnym úspechom u publika…

Veľkomoravská misia Konštantína a Metoda, schválená pápežom roku 867, kedy boli slovanské bohoslužobné knihy slávnostne položené na oltár baziliky sv. Petra a na hlavný oltár baziliky Santa Maria Maggiore, postupne prenikla z Veľkej Moravy do Čiech. Oficiálna katolizácia českých zemí svätou Ľudmilou, dnes patrónkou Čiech, začala – vrátane deklarovaného odklonu obyvateľstva od pohanstva – r. 882, v dobe krstu kňažnej Ludmily. Samozrejme, že to nebol jednoduchý proces – napokon bola kňažná Ľudmila v zápase za kultiváciu kresťanstva i zavraždená v Tetíne, jej sídle. O tom sa však v oratórium nejedná.

Oratórium o historicky reálnej postave českých dejín je trojdielny hudobný epos, ktorý má tri časti: v prvej, nazvanej Na nádvoří hradu mělnického, sa vo Vrchlického veršoch a hudbe Dvořáka tlmočí atmosféra pohanského života na území Čiech – vrátane zboru pohanských kňazov a ľudu, ktorý žije pod vplyvom uctievaných bôžikov a strachu z prírodných pohrôm a neodvratnej smrti. Predstavuje sa tu (vo vstupnej árii Ludmily) aj jej duchovný obraz, ktorú i v pohanskom období života „…od dětství ku oltáři vodil svatý cit, kde sláva bohů září, jim bližší, bližší být!“ Tenorove sólo Rolníka v 1. časti oratória uctieva Ľudmilu i krásu jari, v ktorej „zní cymbál, housle, dudy – a plesem zvoní všudy!“ V prvej časti prichádza – spolu s prorockou výstrahou a napomínaním – na Ludmilin hrad pustovník Ivan, ktorý presviedča pohanský ľud a jeho vládkyňu o jedinom, kresťanskom Bohu.

V druhej časti oratória, nazvanej V lesích berounských, vyhľadá Ivana samotná kňažná Ľudmila, ktorá sa chce nechať pokrstiť. Stretáva sa tu s Bořivojom, ktorý sa do Ľudmily zamiluje a je ochotný prestúpiť na kresťanstvo, ak ju tým získa za ženu.

V tretej časti – V chrámu velehradském – sa uskutoční obrad, počas ktorého Ľudmila s Bořivojom príjmu krst od biskupa Metoda. Vo Vrchlického texte nejde ani tak o historicky presný súlad dejín, ako o fakt, že svätá Ľudmila – ináč stará matka sv. Václava a kultová osobnosť českej histórie, manželka prvého kniežaťa z rodu Přemyslovcov – Bořivoja I., prehodnotila svoje pohanské postoje, výchovu i tradíciu celého národa a prijala kresťanstvo na veľkomoravskom Velehrade. Tým Přemyslovci prevzali vládu v Čechách a na Morave a ich význam stúpol aj v kontexte vtedajšejpokresťančenej Európy.Svatá Ludmila vznikla v rokoch 1885-1886, po oratóriu Svatební košile na texty Karla Jaromíra Erbena z r. 1884. Bolo to obdobie vrcholného nástupu hudby Antonína Dvořáka do celého sveta. Tento český génius melódie sa stal miláčikom zvlášť londýnskeho publika – najmä po úspechu Stabat mater (za prítomnosti skladateľa) v koncertnej sále Royal Albert Hall v Londýne.

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Dvořák: Svatá Ludmila (Bratislava 29./30.4.2015)

[yasr_visitor_votes postid="163672" size="small"]

Mohlo by vás zajímat