Elżbieta Towarnicka – hlas polské duše
Elżbieta Towarnicka – hlas poľskej duše
„Som presvedčený, že hlas Elżbiety Towarnickej sa zapíše do histórie,“ povedal poľský hudobný skladateľ Zbigniew Preisner keď sa ho pýtali v jednej rozhlasovej relácii na umelcov, s ktorými spolupracoval. „Často som premýšľal o fenoméne jej tónu, pretože hocikto by si mohol ľahko myslieť, že všetky nahrávky, ktoré sme spolu vytvorili, boli výsledkom tvrdej a únavnej práce. Nie, ona nie je tento prípad. Elżbieta bola vždy dokonale pripravená pre túto profesiu, nemôžem si spomenúť na jediný prípad, kedy sme museli viac ako dva-trikrát opakovať jej part.“Elżbieta Towarnicka, poľská sopranistka, bola od začiatku svojej profesionálnej kariéry známa ako speváčka s priezračne čistým hlasom, schopnosťou piana vo vysokých polohách a dobrým frázovaním. Táto výnimočnosť je pravdepodobne aj dielom génov – narodila sa do muzikantskej rodiny. Jej starý otec Piotr bol organistom vo Vroclavskej katedrále, sestra Alina bola dlhé roky primabalerínou v Krakovskej opere.
Na svet prišla 29. júla 1950 v spomínanej Vroclave, v roku 1973 začala študovať spev na Hudobnej akadémii v Krakove. Ešte pred absolvovaním štúdií sa Towarnicka stala laureátkou na prvom ročníku speváckej súťaže Adama Didura v meste Bytom neďaleko Katowíc. Poľská asociácia hudobných umelcov vydala z tejto súťaže koncertnú LP platňu, na ktorej môžeme nájsť dve Schumannove skladby z diela Hermann und Dorothea. Bola to Towarnickej prvá nahrávka zachytená na vinyle. Od toho času sa jej hudobná kariéra začala rozbiehať. V roku 1978 ukončila štúdium a nastúpila do Krakovskej opery. Debutovala tu v roku 1979 ako Mimi v Pucciniho Bohéme, za tri roky vytvorila postavy v operách ako Tosca, Rigoletto, La traviata, Čarovná flauta, v Gluckovom Orfeovi a Purcellovej opere Dido a Aeneas.
Od roku 1981 začala Towarnicka svoju kariéru koncertnej umelkyne. V prvej polovici osemdesiatych rokov vystupovala na najznámejších poľských hudobných festivaloch Warszawska Jesień, Wratislavia Cantans či na jednom z najstarších krakovských festivaloch Muzyka w Starym Krakowie. Po zvýšení spoločenského statusu dovolili úrady Towarnickej vycestovať za hranice. Počas nasledujúcich rokov sa Towarnicka postupne predstavila v devätnástich štátoch po celom svete, napríklad v milánskej La Scale, vo Francúzsku, Nemecku, USA, Rusku. Veľký úspech zožala aj u japonského a čínskeho publika, kde po prvej návšteve cestovala každoročne.
Spolupráca so Zbigniewom Preisnerom
Širšej verejnosti sa Towarnicka stala známou po nadviazaní spolupráce so svetovo uznávaným poľským hudobným skladateľom Zbigniewom Preisnerom. Spoznali sa v osemdesiatych rokoch v Grécku na Akropole, kde Preisner organizoval svoj Festival filmovej hudby Zbigniewa Preisnera. Po pár koncertoch na festivale Preisner ponúkol Towarnickej spoluprácu na pripravovanej dráme Dekalóg. Towarnicka ponuku prijala nielen pre tento film, ale rovnako aj pre ďalšie, pre ktoré skladal hudbu Preisner: Dvojaký život Veroniky z roku 1991, filmová trilógia Tri farby z rokov 1993 a 1994. Zatiaľ posledným filmom, kde znela Preisnerova hudba spievaná Towarnickou, je oscarová Veľká nádhera z roku 2013.
Najobľúbenejším albumom ich spolupráce je pre autora tohto článku Requiem for My Friend, ktorý Preisner zložil po smrti svojho blízkeho priateľa, Krzysztofa Kieślowskieho (o.i. režiséra Dekalógu, prvý film, na ktorom Preisner a Towarnicka spolupracovali). Titulná pieseň Lacrimosa (časť Dies Irae v omši za zosnulých) bola použitá vo filme Strom života, pri scéne zrodenia vesmíru. Táto scéna nám môže symbolizovať Towarnicku a Preisnera najviac – nespútaná energia vesmíru a Towarnickej cit, ktorý nám pomáha prijať nesmiernu veľkosť vecí, ktoré nemôžeme pochopiť.
„Elżbietino tajomstvo spočíva v jej osobnosti,“ povedal po uvedení albumu Requiem Preisner. „Ela spieva to, čo cíti. Interpretuje každé dielo tak, ako keby ho napísala sama. To je dôvod, prečo všetko, čo spieva, je pravda, prečo je to vždy osobné. Som rád, že náš album vyjde. Bude to skutočný sviatok pre milovníkov jej talentu.“
Elżbietu Towarnicka žije momentálne v Krakove, kde aj často koncertuje. Vyučuje spev na tamojšom konzervatóriu a cez leto zvykne organizovať majstrovské kurzy. Pevne verím, že jej príležitostí koncertovať na českej alebo slovenskej hudobnej scéne ešte bude veľa. Ela totiž do hudby dáva celé svoje srdce.
Foto archiv Radia Kraków
Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky
[mc4wp_form id="339371"]